Poľský brankár Wojciech Szczęsny bol hosťom programu Oko w oko s Jacekom Kurowským v televízii TVP Sport. Skúsený gólman, ktorého kontrakt v katalánskom klube obsahuje jednostrannú doložku o ukončení zmluvy za necelé 2 milióny eur (čo by mohlo uvoľniť miesto pre príchod Álexa Remira), otvorene a s humorom bilancoval svoju doterajšiu kariéru.
Priznal, čo ho hnalo na vrchol, ako sa cíti v mladučkej kabíne Hansiho Flicka a prečo zažil najkrajšie pocity pri prehre.
[Jacek Kurowski, TVP Sport] Anglicko, Taliansko, Španielsko: kde si sa cítil najlepšie?
Wojciech Szczęsny: "Z hľadiska čoho?"
Života... A z futbalového hľadiska?
"V Taliansku. Tam som mal taký vrchol svojej fyzickej formy a bol som na najvyššej úrovni. Ale ako futbalista žijete úplne inak, keď ste už boli na tej druhej strane a dostali ste od osudu takúto šancu. Snažíte sa výhradne oceňovať každý deň bez nejakého tlaku, aby ste niekomu niečo dokazovali. Ja už som bol na dôchodku a tiež mi bolo dobre, takže... Slnko tu tiež neprekáža, vieš?"
No, viem si domyslieť...
"Nikdy som nebýval pri mori, a to je tiež príjemné. Žije sa tu fajn."
A čo si si vzal do svojho života od Talianov alebo od Španielov?
"Ojoj... Od Talianov určite záľubu v talianskej kuchyni. Zdá sa to ako banalita, ale rád dobre jem."
A to chápem.
"Od Španielov... Tu určite... Nejakým zázrakom sa dá ešte viac, ale určite som chytil viac pohody, pretože tá šatňa v Barcelone je taká mladá, že sa pre všetkých cítim ako taký 'ujo Wojtek'. Veľa od nich čerpám takej tej mladíckej energie. A z Anglicka som si odniesol hlavne čierny humor."
A teraz vážne: čo ťa tlačilo na vrchol, keď sa pozrieš na svoju kariéru?
"Veľmi dlhý čas peniaze. Veľmi dlhý čas. Boli pre mňa v živote veľkou motiváciou do momentu, kým som sa necítil finančne stabilný. Takže takto o tom ranom Wojciechovi Szczęsnym. A potom... Neviem to nazvať jedným slovom. Možno je tým slovom hrdosť, ale ja som si chcel dokazovať, že som schopný hrať s najlepšími a necítiť sa horší. Preto som si nevedel predstaviť hrať po Juventuse v nejakom horšom tíme, pretože tá hrdosť by mi to asi nedovolila."
[...]
"Možno prežívať pekné emócie, aj keď prehrávate. Emócie sú dôležité. Mal som len málo krajších pocitov než takú tú hrdosť na tím, keď sme minulý rok prehrali semifinále Ligy majstrov [s Interom]. Prehrali sme zápas, vypadli sme a našou ambíciou bolo vyhrať, no hrdosť bola neskutočná. Bol to krásny pocit, hoci mi bolo smutno."
Najlepšie som rozumel taktike, keď o nej rozprával tréner?
"Sousa."
Neznášam na sebe
"Lenivosť."
Oceňujem na sebe
"Lenivosť."
Dá sa jedno aj druhé?
"Dá sa, dá sa. Pretože je to príjemné, ale nie veľmi produktívne."
Keby existoval stroj času, najradšej by som sa preniesol do...?
"Budúcnosti. Tak 2040."
Čo by si tam chcel vidieť?
"Čo sa mi podarilo pokaziť, aby som sa potom mohol vrátiť a neurobiť tie chyby."
Urobil som v živote veľa bláznivých vecí, ale tá najbláznivejšia je?
"Nesúhlasím s tým, že som ich urobil veľa. Podľa môjho vnímania samého seba bol príchod do Barcelony tá najbláznivejšia vec, akú som kedy urobil."
S čím sa ti ľahšie vyrovnáva – s plynutím času v živote, takom tom osobnom, súkromnom, alebo s tým profesionálnym?
"Plynutie času v živote je dokonca, povedal by som, príjemná skúsenosť. A v profesionálnom živote nebudem tajiť, že každý tréning je pre mňa už trochu čoraz väčším utrpením, to znamená, že ma to stojí oveľa viac energie, aj tej mentálnej, aby som ráno vstal, a telo viac cítim. Beriem to však aj ako takú výzvu. Snažím sa každý deň, aby som nezávisle od toho, aké to bude ťažké, predsa len vstal, odišiel na ten tréning a dal zo seba všetko. A vtedy máš po tréningu taký pocit, že predsa len, áno, ja to ešte stále dokážem."
autor: Lukáš@forcabarca.sk | spracované na základe info z TVP Sport
foto: X/FCB
Diskusia