Šestnásť hráčov Barcelony vycestovalo na mundial s rôznymi očakávaniami a veľkým snom. Osem z nich sa teraz môže hrdiť titulom majstra sveta.
Majstrovstvá sveta FIFA 2026 spôsobili, že akcie niektorých stúpli, iných klesli, a zanechali niekoľko hviezd Blaugranas s otázkou, čo všetko mohlo byť inak. Existujú góly, ktoré vyhrávajú zápasy, góly, ktoré definujú turnaje, a raz za čas aj góly, ktoré prepisujú spôsob, akým sa bude spomínať na celú kariéru.
Ferran Torres strelil jeden z nich. Striedajúci hráč v najväčšom zápase svojho života sa stal hráčom, ktorý vrátil Španielsko na vrchol svetového futbalu a pridal druhú hviezdičku na ich dres. Bolo to dôstojné vyvrcholenie majstrovstiev sveta s výraznou barcelonskou príchuťou. Tu sú traja najväčší víťazi Barcelony a traja hráči, ktorí odchádzajú z majstrovstvá sveta s výrazne menším úspechom, než dúfali.
Víťaz: Ferran Torres
Po väčšinu svojej kariéry v Barcelone žil Ferran Torres skôr na úzadí. Krídelník alebo stredný útočník? Hráč základnej zostavy alebo striedajúci? Dôležitý, určite, ale nedotknuteľný? Nie vždy. Tieto debaty budú pokračovať, keď sa vráti klubový futbal. Ferran je v súčasnosti dokonca spájaný s prestupom do PSG. Avšak niektoré momenty stoja nad takýmito rozhovormi.
Ferran naskočil do finále majstrovstvá sveta z lavičky a v druhej časti predĺženia postaral sa o prelom, na ktorý Španielsko čakal dve hodiny. Argentína frustrovala La Roja, prežila vlnu za vlnou tlaku a dotlačila zápas do predĺženia. Potom prišiel Ferran, aby prežil svoj vlastný moment po vzore Iniestu.
Zakončenie urobilo zo Španielska majstrov sveta po druhýkrát. Urobilo tiež Ferrana nesmrteľným. Bez ohľadu na to, či zostane v Barçe, prestúpi do PSG alebo čokoľvek iné sa stane v jeho kariére, vryl svoje meno do histórie jedným zakončením. Pre Ferrana je to absolútne víťazstvo.
Porazený: Ronald Araujo
Z umiestnenia Ronalda Arauja na túto stranu zoznamu sa neteší nikto. Jeho majstrovstvá sveta neboli stratené kvôli chybe, zlému výkonu ani taktickému odsunutiu. Zradilo ho vlastné telo.
Araujo si poranil lýtkový sval na tréningu pred úvodným zápasom Uruguaja a neobjavil sa na ihrisku, keď tím Marcela Bielsu vypadol už v skupinovej fáze. Pred štyrmi rokmi cestoval do Kataru, kým sa zotavoval zo zranenia, a nehral ani tam. Dva šampionáty sveta sa odohrali bez toho, aby jeden z najlepších obrancov Uruguaja vkročil na trávnik.
Vo svojej najlepšej forme disponuje Araujo kvalitami, ktoré takmer žiadny stredný obranca nedokáže napodobniť: rýchlosťou pri návrate, fyzickou dominanciou, agresivitou a schopnosťou brániť na veľkých priestoroch. Bol vždy dôležitý pre národný tím bez ohľadu na klubovú formu, ale jeho dostupnosť bola vždy otáznikom.
Kým Cubarsí odchádza zo Severnej Ameriky s ocenením pre Najlepšieho mladého hráča a rolou v základnej zostave defenzívy majstrov sveta, Araujo odchádza bez jedinej odohranej minúty. V čase, keď sa zdá, že jeho klubová kariéra nikam nesmeruje, to z pohľadu obrancu nie je dobré čítanie.
Víťaz: Pau Cubarsi
Pau Cubarsi išiel na majstrovstvá sveta ako jeden z najlepších mladých obrancov vo futbale. Vracia sa ako jeden z najlepších obrancov v športe vôbec. To môže byť jeho vôbec najväčší úspech.
Cubarsi začal finále po boku Aymerica Laporteho v srdci španielskej obrany, ktorá počas celého turnaja inkasovala iba jediný raz. Od nedele má medailu majstra sveta a ocenenie FIFA pre Najlepšieho mladého hráča, ktoré ju sprevádzalo.
V Cubarsiho futbale je len málo divadla. Nie je potrebný žiadny zúfalý obranný zákrok, keď už predtým prečítal nebezpečenstvo. Neexistuje neustála túžba robiť bránenie dramatickým. Tínedžer odohral úžasný šampionát s loptou aj bez nej. Boli to majstrovstvá sveta plné výkonov 29-ročného hráča v podaní 19-ročnej hviezdičky.
Proti Argentíne, kým sa Lionel Messi snažil nájsť priestory, z ktorých trápil súperov celú jednu generáciu, Cubarsi bol hneď vedľa neho, aby mu v tom zabránil. Španiel odohral pamätné majstrovstvá sveta, prinútil každého spozornieť a vracia sa do Barcelony s mimoriadnou reputáciou.
Porazený: Raphinha
Raphinhov turnaj taktiež nevyšiel. Začal v úvodnej remíze Brazílie proti Maroku a nastúpil aj v druhom zápase skupiny proti Haiti, kým ho po približne 40 minútach nezasiahlo zranenie. Do konca skupinovej fázy nazbieral iba 130 minút a bol mimo hry so zranením zadného stehenného svalu. Nakoniec sa zotavil, no nie včas.
Raphinhovo sklamanie je o príležitosti. Majstrovstvá sveta prichádzajú raz za štyri roky a toto mal byť turnaj odohraný v samotnom vrchole jeho kariéry. Scéna, na ktorej mohla jedna zo skúsených útočných hviezd Barcelony preniesť svoju klubovú formu do brazílskych farieb a pridať niečo navyše vo svojej kariére. Zranenia mu však nedovolili vychutnať si tento príbeh.
Víťaz: Lamine Yamal
Možno najzvláštnejším meradlom veľkosti Lamina Yamala je, že sa stal majstrom sveta v 19 rokoch. Jeho turnaj sa nezačal najlepším možným spôsobom. Lamine prišiel po aprílovom zranení zadného stehenného svalu a spočiatku s ním zaobchádzali opatrne, keď v úvodnej remíze Španielska proti Kapverdom naskočil z lavičky.
Pri svojom prvom štarte od začiatku proti Saudskej Arábii potreboval iba 10 minút na skórovanie a pomohol transformovať španielsky útok, ktorý bez neho pôsobil bezducho. Neskôr bol vyhlásený za hráča zápasu pri víťazstve 3:0 v vyraďovacej fáze nad Rakúskom bez toho, aby si pripísal gól alebo asistenciu.
Lamine pritom nemusel sám poraziť Messiho, aby turnaj patril do jeho rýchlo sa rozrastajúceho zoznamu úspechov. Samotné finále bolo nevýrazné, preňho aj pre väčšinu ostatných, kým striedajúci hráči Španielska nezmenili jeho priebeh. Zostal však súčasťou štruktúry, ktorá doviedla La Roja až na vrchol.
Majster Európy ako tínedžer. Majster sveta v 19 rokoch. Futbal zvyčajne žiada od mladých hráčov, aby čakali v poradí na svoju príležitosť. Lamine si však ide svoje.
Porazený: Gavi
Nazvať 21-ročného majstra sveta porazeným je trochu paradoxné. Gavi práve získal najväčšiu trofej vo futbale. V tomto prípade nie je čo bagatelizovať. Avšak individuálne turnaje môžu obsahovať nepríjemné pravdy dokonca aj v tomto prípade.
Gavi začal úvodný zápas Španielska proti Kapverdom a odohral 71 minút, no vypadol zo základnej zostavy, keď sa proti Saudskej Arábii vrátil Álex Baena. Neskôr sa objavil z lavičky proti Rakúsku, no keď Španielsko dosiahlo finále, preferovaná záložná formácia Luisa de la Fuenteho pozostávala z Rodriho, Fabiána Ruiza a Daniho Olma.
Pre hráča, ktorého vzostup sa kedysi zdal nezastaviteľný, sa teraz presunul na okraj. Je škoda, že jeho Majstrovstvá sveta 2026 si budeme pamätať najmä pre ten jediný slabý výkon proti Kapverdom. Je stále dostatočne mladý a talentovaný, aby to otočil, a stredopoliar Barcelony bude mať záujem hrať výraznejšiu rolu pre Španielsko na turnajoch v budúcnosti.
Medaila majstra sveta mu bude visieť na krku navždy, no súťaživý hráč ako Gavi by si ju chcel zaslúžiť viac...
autor: Lukáš@forcabarca.sk | spracované na základe info z barcauniversal.com
foto: X
Diskusia