Španielsky herný futbalový prejav, aj napriek dosiahnutým víťazstvám na prebiehajúcom Eure, čelí kritike z radov fanúšikov, novinárov, ale i časti odbornej verejnosti. Paradoxne, síce v miernej intenzite, aj zo Španielska sa ozývajú hlasy, že La Roja hrá až príliš profesorsky, nezáživný futbal, ktorý síce prináša výhry v zápasoch, no nezabáva.
Začnem kritickejšie, áno, na prvý pohľad je cítiť, že del Bosque španielske tiki-taka pretransformoval na nezáživnejšie, pragmatické účelové držanie lopty, pričom celkový výraz hry pôsobí viac defenzívne ako útočne, najmä čo sa týka množstva vypracovaných šancí. Akoby Vicente del Bosque definitívne zmenil pohon mužstva - z „benzínu“ tímu L. Aragonésa na tomto Eure zavŕšil proces zmeny „paliva“ na „diesel“. Mužstvo pod jeho vedením hrá na dvoch defenzívnych záložníkov (Aragonés s jedným, na Eure Marcos Senna), z čoho plynie množstvo prihrávok na istotu, zväčša do strán, no predovšetkým späť na obrancov a hra tak pôsobí ešte statickejšie. Navyše, čoraz menej sa v základnej zostave del Bosqueho objaví „čistokrvný“ útočník (Aragonés nastupoval pravidelne s dvoma...), zvláštny systém 4-6-0, pričom i preferovaných krajných záložníkov Iniestu a Silvu (jeho výkony sú pre mňa na Eure najväčším sklamaním, bodaj by mu vyšlo aspoň finále...) to intuitívne ťahá viac do stredu a do kombinácie, čo znamená, že o priamočiarosť sa v tom lepšom prípade stará vľavo fantastický Jordi Alba a vpravo snažiaci sa, no trochu neistý Arbeloa. K všetkej úcte k Cescovi, on nie je tým pravým mužom na hrot, často, keď nastupoval ako falošná 9, viac vypomáhal v zálohe a tak vznikali zvláštne „anomálie“, keď napr. rýchlonohý Navas prebleskol pri čiare na úroveň šestnástky a v nej žiaden Španiel, takže musel spraviť dve spätné kľučky navyše a nasledovala ďalšia prihrávka na stred, alebo v horšom prípade strata lopty. A k tomu všetkému mierna herná kríza Xaviho Hernandéza, „el maestro“ veľmi chce, ale toto nie je jeho turnaj, zjavne to bolo cítiť v zápase s Portugalskom, jeho odchodom sa hra Španielska paradoxne zlepšila (nemajte mi to za zlé...), no vonkoncom nechcem tvrdiť, že nepatrí do základu, vždy vydá zo seba maximum a možno práve vo finále bude rozhodujúcim mužom, presne tak, ako sme všetci zvyknutí.
Myslím, že atraktivita španielskej hry klesla, ak sa za meradlo považuje herne najvydarenejšie Euro 08. Už herný prejav na MS 10 priniesol viac taktickosti, ale stále to bolo v zápasoch živšie, ako je tomu na aktuálnom Eure 12. No nie je to len povýšením taktiky, účelu nad atraktivitu. Svoju úlohu zohráva nesporne i fakt, že na mužstvo, ktoré už štvrtý rok svojou hrou ovláda reprezentačný futbal, sa počas tohto obdobia konkurencia pripravuje omnoho intenzívnejšie, strategickejšie a to je v mnohých prípadoch ešte defenzívnejšie. Dokonale spoznali španielsky štýl, poraziť ich v držaní lopty je nemožné a naháňať tiene, resp. loptu neznesiteľne ubíja, tak ich radšej nechávajú kombinovať v prijateľnej vzdialenosti od brány, prehustia stred poľa, či vysunú obrannú líniu tak vysoko, ako je to len možné (Portugalsko), alebo (a zatiaľ najúčinnejšie) hrajú mimoriadne fyzicky namáhavý celoplošný pressing (Taliani ho hrajú na šampionáte priam dokonale). Dovolím si tvrdiť, že i mužstvá, ktoré hrajú proti Španielom, nehrajú o nič zábavnejší, otvorenejší futbal, resp. hrajú proti nim ešte takticky zviazanejšie ako to bolo na predchádzajúcich turnajoch a aj to je jeden z faktorov menšej atraktivity španielskej hry. Možno by to výsledkami malo „hypotetické“ mužstvo Luisa Aragonésa komplikovanejšie, mám na mysli väčšie množstvo protiútokov pri otvorenej priamočiarej hre, treba povedať, že jeho mužstvo bolo v obrane určite zraniteľnejšie.
Každopádne si myslím, že hovoriť o nude pri hre Španielska je mimoriadne scestné, stále je to fantastická futbalová mašina, ktorá udusí svojho súpera svojím vlastným „ortodoxným“ štýlom hry, ktorým dobyla Európu i svet a chce tak učiniť opäť, aby mohla prisadnúť k tým bájnym reprezentáciám Brazílie, Nemecka, či Talianska. Kto sa len môže nudiť pri hre Andrésa Iniestu, Fabregasa, Xaviho, Ramosa či Albu? A je to vôbec možné?
Atraktivita španielskej hry klesla, o tom niet pochýb, ale ak má byť odmenou dominancia a víťazstvá, tak to beriem, La Roja na dôležitých turnajoch až príliš veľakrát „zomierala na krásu“, nevyťažiť z tejto fantastickej generácie hráčov maximum by bolo hriech. A tak v nedeľu, seňores, hrajte tak, ako Vám len bude po chuti! A oslávte to zlatým hetrikom!
zdroj: forcabarca.sk
