Sú to mimoriadne dojímavé chvíle pre Lea Messiho, ktorý sa rozlúčil so svojím otcom.
V emotívnom príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach Argentínčan spomenul ich výnimočný vzťah, spoločné roky a posledné majstrovstvá sveta, počas ktorých sa zdravotný stav jeho otca výrazne zhoršil.
„Stále nemôžem uveriť, že si odišiel“
„Tati, stále nemôžem uveriť, že si odišiel. Nedochádza mi to, a vlastne ani nechcem, aby mi to došlo. Je pre mňa veľmi ťažké predstaviť si, že ťa už viac neuvidím, že sa už viac neporozprávame. Viem, že si trpel a že takto je to najlepšie, ale odišiel si rozhodne príliš skoro. Mali sme ešte toľko vecí, ktorými sme sa mohli spoločne tešiť.
Tak veľmi si ma prosil, aby som hral na posledných majstrovstvách sveta, a niekoľko dní pred ich začiatkom sa tvoj stav zhoršil. Bolo to prvýkrát, čo si nemal byť na turnaji, ale mama mi hovorila, že sa budeš cítiť lepšie a budeš schopný cestovať. Hovoril som ti, že postúpime do finále, aby si mohol prísť.
Po každom zápase som čakal na tvoju správu a chýbala mi. Vtedy som si uvedomil, že situácia je naozaj vážna. Napriek tomu som neprestával myslieť na to, aby som došiel čo najďalej, dal ti čas a zariadil, aby si videl aspoň jeden zápas. Dostali sme sa do finále, ale nemohol si tam byť. Chcel som ho vyhrať, aby som ti priniesol trofej a ukázal ti ďalšiu. Nepodarilo sa, moje nohy už nevládali. Tentoraz som sa snažil bojovať s vlastným organizmom, ale nemohol som. Ani na chvíľu som sa necítil dobre.
Keď som sa vrátil, myslel si si, že sme prehrali finále po penaltách. Nemohli sme sa porozprávať o všetkom, čo sa stalo. Nemohol si nič prežiť so mnou. Nestali sme sa majstrami, ale nemáš poňatia, ako veľmi sme sa tešili z každého zápasu. Opäť raz si mal pravdu: musel som tam byť a hrať na týchto majstrovstvách sveta.
Rozprávam ti o tom, pretože je to jediná vec, o ktorej sme nestihli hovoriť, lebo všetko ostatné už vieš. Rozprávali sme sa každý deň a vídali sa, kedykoľvek mi to moje povinnosti dovoľovali.
Neviem, čo budem robiť bez teba, neviem, ako mám ísť ďalej. Ja som jednoducho hral futbal a teraz mám dosť pochybností, či to ešte budem dlho robiť. Bol si pri mne od samého začiatku, do konca zostávalo tak málo. Prečo si nevydržal ešte ten kúsok času, aby sme to mohli dokončiť spoločne?
Viem, že tvojím šťastím bolo vidieť, že sa tvoja rodina má dobre: tvoja manželka, tvoje deti, a predovšetkým – tak, aby sa to ostatní nedozvedeli – pozerať sa na mňa na ihrisku…
Odkedy som bol malý, vždy to tak bolo. Vozil si ma na všetky tréningy, hneď ako si sa vrátil z práce. Na mnohé z nich ma brala mama, lebo ty si vtedy pracoval. Samozrejme si nevynechal ani jediný zápas. Ako veľmi si trpel, keď si ma sledoval, a ako veľmi si sa z toho tešil, hoci si mi nikdy nešetril príliš mnohými pochvalami.
Bol si otcom, priateľom a agentom. Vždy si bol presne takou osobou, akou bolo v danom momente treba byť, a nikdy si sa v ničom nepomýlil. Až na niekoľko výčitiek či hádok, vždy si mal pravdu. Nakoniec sa všetko skončilo tak, ako si hovoril.
Budeš mi veľmi chýbať, ale vždy budeš prítomný, predovšetkým vo výchove mojich detí, pretože ich učím a vychovávam tak, ako ste vy vychovali mňa.
Odpočívaj v pokoji a opatruj nás zhora tak, ako si to robil tu. Ďakujem ti za všetko. Ľúbim ťa, tati.“
autor: Lukáš@forcabarca.sk | spracované na základe info z Instagram
foto: X
Diskusia