Tomás Roncero z madridského denníka AS vo svojom najnovšom stĺpčeku mimoriadne ostro skomentoval rozhodovanie v madridskom derby aj herný prejav tímu Josého Mourinha. Nižšie uvádzam kompletný preklad jeho textu s názvom „Ortiz Arias, spokojný?“.
Tomás Roncero (AS):
Žalostné rozhodovanie. Neskôr sa obšírnejšie vyjadrím k mizernému futbalu, ktorý predviedol Real Madrid Josého Mourinha v tomto derby smutnej podoby, no cítim povinnosť venovať časť svojho textu nočnej more v podobe rozhodovania istého Ortiza Ariasa. Hovorí sa, že pochádza z Madridu, no jedno je isté: ako dieťa na Bernabéu nechodil a k tímu „Vikingov“ neprechovával ani najmenšie sympatie. Jeho rozhodovanie bolo jednostranné, tendenčné a malo rozhodujúci vplyv na prvý polčas, v ktorom zmanipuloval priebeh stretnutia tým, že neudelil dve priame červené karty: Cutimu Romerovi a Kang-In Leemu. K tomu v prvej štvrťhodine odpustil Álexovi Baenovi dve evidentné žlté karty za dva veľmi ostré zákroky na Gülera.
Ak ho navyše rozhodca VAR Trujillo privolá k monitoru pri situácii s Cutim Romerom a on po zhliadnutí opakovaného záberu ukáže len žltú kartu – napriek brutálnemu pristúpeniu Bellinghamovho kolena! – nezostáva mi nič iné, len začať myslieť na to najhoršie. Ortiz Arias to sleduje na obrazovke a vidí presne to isté čo všetci ostatní: učebnicovú červenú kartu. No zbabelo cúvne, podvolí sa, počuje krik Chola Simeoneho a jeho náhradníkov vyvíjajúcich tlak za asistencie rozzúrených tribún a napokon zničí akýkoľvek zmysel pre spravodlivosť, keď Argentínčanovi ukáže iba žltú. Mimochodom, obeť tohto faulu Jude Bellingham predtým sám videl kartu. To len demonštruje, s akou zlou vôľou pískal proti Realu.
Zákrok Kórejčana kolíkmi do holene Valverdeho sa na druhej strane nedočkal ani sekundy analýzy. Rozhodca pri VAR si zrejme pomyslel, že Ortiz Arias by býka opäť poslal späť do ohrady, a tak ho ani neprivolal k obrazovke... Bola to pritom ešte jednoznačnejšia červená karta než tá pre Cutiho Romera. Inými slovami: podľa pravidiel malo Cholovo Atléti odchádzať do kabín v deviatich a derby by vyzeralo diametrálne odlišne.
A takto to funguje už dlhé roky. V sobotu sme videli, ako v akcii, v ktorej Sevilla bežala do čistého nájazdu a mohla vyrovnať na 2:2, rozhodca Martínez Munuera prerušil hru, pretože zbadal ležať na trávniku Christensena. Neuveriteľné. Dediči Negreiru zničili ligu. Musia byť spokojní. Opäť raz. Súťaž je zmanipulovaná. A bodka.
Bez futbalu a bez sebareflexie
V rozhodcovskej komisii (CTA) žiadna sebakritika nepríde. Pravdepodobne mu ešte pogratulujú. Rozdiel však spočíva v tom, že my madridisti dokážeme byť sebakritickí. Ak odhliadneme od hanebného výkonu arbitrov, treba na rovinu povedať, že Mourinhov Real odohral katastrofálne derby: bez intenzity, bez ponukovej činnosti medzi líniami, ťažkopádne a bez akéhokoľvek spojenia medzi zálohou a ofenzívou. Tím bol roztrhnutý na dve polovice a nepredviedol vôbec nič, kým Bernardo Silva a Diomande sedeli na lavičke náhradníkov.
Nie som v pozícii, aby som rozdával rozumy, no byť na mieste portugalského trénera, po reprezentačnej prestávke idem naplno: od prvej minúty by som poslal Bernarda Silvu namiesto Tchouaméniho či Valverdeho a Diomandeho namiesto Viníciusa. Presne preto, ako sme si my fanúšikovia mysleli, predsa Mourinho v lete prišiel – aby sa mu netriasla ruka. Aby dal jasne najavo, že éra prebujnených eg sa skončila a tím je nadradený všetkému.
Ako je možné, že Carlos Espí neodohral ani jedinú minútu? Mou musí prejaviť guráž a tresnúť päsťou po stole, inak skončíme presne ako v predošlej sezóne. Treba sa pozrieť pravde do očí, akokoľvek je trpká. Vinícius je na nepoznanie a priam si pýta terapiu lavičkou náhradníkov. Bernardo Silva a Güler musia hrať v základe, ak chceme na trávniku vidieť futbal. Bellingham sa musí stať skutočným lídrom s plnou zodpovednosťou. A od Mbappého musíme vyžadovať, aby sa aktívnejšie pýtal do hry, aby kričal od hnevu, keď nedostáva prihrávky, a konečne obhájil status globálnej hviezdy, pretože vo veľkých zápasoch opäť raz úplne mizne...
Frustrácia na tribúnach
Ešte pred touto drámou mi priateľ Alfonso poslal fotografiu svojich dvoch synov na tribúnach štadióna Metropolitano, pripravených vykričať si hlasivky za svoj milovaný Real. Napokon však mohli oslavovať iba čestný zásah Rüdigera, ktorý zmiernil potupnú prehru. Fanúšikovia si nezaslúžia takúto apatiu a ľahostajnosť od veľkej časti tímu, ktorá k mestskému derby pristúpila tak, akoby šlo o bežný pondelok v kancelárii. Nech sa radšej pozrú na to, ako na ihrisku bojuje a drie taký Giuliano Simeone...
autor: Lukáš Janok | spracované na základe info z as.com
foto: X/FCB
Diskusia