Transformácia Raphinhu z krídelníka na barcelonskú „deviatku“ môže okolitému futbalovému svetu pripadať nezvyčajná, no pohľad do histórie naznačuje, že ide o krok pre Barçu absolútne typický.
Brazílčan strávil drvivú väčšinu svojej doterajšej kariéry operovaním v krídelných priestoroch. Pod vedením Hansiho Flicka bol však posunutý do stredu ofenzívy a predvádza najničivejšiu gólovú formu svojej kariéry. Širší pohľad do minulosti však potvrdzuje, že Blaugranas menia úlohy elitných útočníkov už po celé generácie.
Pretváranie útočníkov je zapísané v DNA Barcelony
Pôvodným príkladom bol už Josep Samitier. Pôvodne stredopoliar sa pretransformoval na mimoriadne produktívneho stredného útočníka, čo dokazuje, že pozičná transformácia v Barçe existovala dávno predtým, než na to vzniklo moderné pomenovanie.
O niekoľko desaťročí neskôr prišiel Michael Laudrup. Johan Cruyff mal k dispozícii geniálnu desiatku, no často ho využíval v úlohe falošnej deviatky – namiesto správania klasického hrotového útočníka vytváral priestor pre nabiehajúcich spoluhráčov.
Hristo Stoičkov priniesol ďalšiu variáciu. Prirodzený zakončovateľ schopný hrať v strede poľa sa stal nezastaviteľnou zbraňou pri útokoch z ľavého krídla. Podobne aj Rivaldo prišiel s vlastnosťami klasického tvorcu hry, no svoj najlepší futbal v drese Barçy predvádzal vtedy, keď začínal na ľavom krídle a navádzal si loptu do voľného stredu.
Od Messiho až po Ferrana Torresa
Potom prišla najikonickejšia premena celej futbalovej histórie. Lionel Messi začínal ako pravé krídlo, kým ho Pep Guardiola nepresunul na pozíciu falošnej deviatky. Tento ťah od základov zmenil barcelonský útok a umožnil argentínskemu géniovi ovplyvňovať zápasy prakticky z každého miesta na ihrisku.
V nedávnej minulosti nadviazal na rovnakú tradíciu Ferran Torres. Do klubu prichádzal primárne ako krídelník, no postupne sa vypracoval na plnohodnotnú alternatívu na hrot útoku. V prípade španielskeho reprezentanta síce platí, že na pozícii stredného útočníka nastupoval už v Manchestri City pod Guardiolom, no Barça tento koncept úspešne rozvinula.
Raphinha píše novú kapitolu barcelonskej tradície
Teraz prišiel rad na Raphinhu. Na papieri mohol presun krídelníka blížiaceho sa k tridsiatke do stredu útoku pôsobiť ako núdzové riešenie. Existuje aj názor, že išlo skôr o vynútený krok v dôsledku absencie klasického útočníka než o plánovaný taktický zámer.
Na ihrisku to však čoraz viac vyzerá tak, že Hansi Flick objavil novú, ešte lepšiu verziu jedného zo svojich kľúčových zverencov.
Raphinha si zachoval všetky atribúty, vďaka ktorým bol nebezpečný pri postrannej čiare: neúnavný pressing, inteligentný pohyb a inštinkt pre nábeh do voľného priestoru. Hra v strede útoku tieto prednosti jednoducho umiestnila podstatne bližšie k súperovej bráne.
Práve preto je barcelonská história ofenzívnych premien taká fascinujúca. Klub sa málokedy striktne viazal na pozíciu uvedenú na papieri vedľa hráčovho mena.
Známe sú aj ďalšie príklady. Thierry Henry prišiel do Barcelony ako jeden z najobávanejších hrotových útočníkov sveta, no Guardiola ho čoraz častejšie nasadzoval zľava – najpamätnejšie počas sezóny 2008/09 zavŕšenej ziskom historického treble. Henryho transformácia nebola taká radikálna ako pri Messim či Raphinhovi, no princíp bol identický: Barça vzala hotovú superhviezdu, zmenila jej operačný priestor a našla rolu, ktorá najlepšie slúžila potrebám tímu.
Výnimočnosťou trénerov katalánskeho veľkoklubu je ich schopnosť identifikovať a maximalizovať silné stránky útočníka bez ohľadu na jeho pôvodný post. Samitier prešiel zo zálohy na deviatku. Laudrup sa stal falošnou deviatkou. Stoičkov a Rivaldo sa presunuli doľava. Messi sa posunul do stredu a Ferran na hrot.
A dnes Raphinha s kapitánskou páskou na ruke píše svoju vlastnú kapitolu toho istého veľkolepého príbehu.
autor: Lukáš Janok | spracované na základe info z barcauniversal.com
foto: X/FCB
Diskusia