„Negreira, calienta, que sales!“ Madrid už chystá svoje El Clásico

Keď sa Realu Madrid nedarí alebo Barcelona predvádza futbal, na ktorý jeho fanúšikovia len ťažko hľadajú odpoveď, zázračne sa objaví starý známy Negreira. Tentoraz sa začal rozcvičovať ešte pred El Clásicom. Najskôr transparent v španielčine, potom ďalší v angličtine, do toho Mourinho so svojimi spomienkami a Florentino Pérez s obľúbeným príbehom o futbalovej nespravodlivosti. Lenže práve v čase tejto madridskej kampane zazneli z vlastného tábora pozoruhodné slová o niekdajšom vplyve Realu v UEFA. A Barcelona má teraz príležitosť odpovedať spôsobom, ktorý by na Bernabéu bolel najviac.

Negreira sa už rozcvičuje pred El Clásicom

„Negreira, calienta, que sales!“ Alebo po našom: „Negreira, rozcvič sa, o chvíľu ideš na ihrisko!“ Táto hláška by pokojne mohla byť novým madridským pokrikom. Vždy po nevydarenom výkone Realu, po ďalšom vydarenom predstavení Barçy alebo jednoducho vtedy, keď treba rozvíriť atmosféru pred veľkým zápasom, sa meno bývalého podpredsedu rozhodcovského výboru opäť dostane do centra pozornosti.

Tentoraz Madrid nečakal ani na záverečný hvizd, El Clásico sa ešte len blíži a Negreira už absolvuje predzápasovú rozcvičku. Na Bernabéu sa najskôr počas ligového zápasu objavil transparent „No es fútbol, son Tebas y Negreira“, pričom mená Tebasa a Negreiru boli zvýraznené v barcelonských farbách. O niekoľko dní neskôr prišla počas Ligy majstrov anglická verzia „No impunity for Negreira“. Z domácej ligovej scény sa tak rovnaké posolstvo presunulo pred európske publikum a oba protesty navyše dostali priestor aj na oficiálnych komunikačných kanáloch Realu Madrid.

Predstava, že ide iba o spontánne rozhorčenie niekoľkých fanúšikov, preto pôsobí dosť naivne. Klub tieto odkazy ochotne šíri ďalej a načasovanie tesne pred El Clásicom len podčiarkuje, ako dobre dokáže pracovať s témou, ktorá spoľahlivo vyvoláva emócie. Stačí spojiť Barcelonu, Negreiru a korupciu, dostať tieto slová pred televízne kamery a o zvyšok sa už postarajú sociálne siete a športové médiá. Z podozrení sa v očiach časti verejnosti postupne stávajú nespochybniteľné fakty, akoby už bolo všetko dávno dokázané.

Mourinhovi niečo smrdelo. Možno vlastná bezmocnosť

Ani José Mourinho nezostáva nič dlžný svojej povesti a opäť vyťahuje starých kostlivcov zo skrine. Pri kauze Negreira oprášil svoje niekdajšie podozrenia a naznačil, že už počas prvého pôsobenia v Madride cítil, že niečo nie je v poriadku. Vraj mu niečo smrdelo. Pri spomienke na tie roky sa však človeku vybaví predovšetkým Guardiola, Messi, Xavi, Iniesta či Busquets a Barcelona, ktorá dokázala svojich súperov kombináciou, pohybom a pressingom vykrútiť ako na kolotoči. Svoje by o tom vedeli povedať aj Iker Casillas či Ángel Di María, ktorí túto dominanciu zažili na vlastnej koži, alebo Luka Modrić, ktorý prišiel do Madridu v roku 2012.

Mourinho na futbalovú prevahu Barcelony často reagoval tými najjednoduchšími zbraňami: hlbokým obranným blokom, tvrdou hrou, prerušovaním tempa a vytváraním konfliktov. Tie sa navyše neobmedzovali iba na ihrisko. Stačí si pripomenúť jeho neslávny prst v oku Tita Vilanovu počas španielskeho Superpohára. Portugalský tréner má za sebou veľké úspechy, no rovnako charakteristické sú preňho provokácie, mediálne prestrelky a schopnosť prispôsobovať svoje vyjadrenia momentálnym záujmom. Videli sme to aj počas jeho pôsobenia v Benfice, keď po stretnutí s Realom Madrid kritizoval Viníciusove oslavy a dostal sa do ďalšej kontroverzie.

Mourinho je jednoducho majster v presúvaní pozornosti. A keďže ľudia majú krátku pamäť, po pätnástich rokoch stačí opäť vysloviť meno Negreira a zrazu sa má zabudnúť na to, čo celý svet videl na ihrisku. Na mužstvo, ktoré udávalo smer modernému futbalu, a na súperov, ktorí proti nemu často iba bezradne naháňali loptu.

Keď prehovoria samotní madridisti

Oveľa zaujímavejšie než Mourinhove spomienky sú nedávne vyjadrenia Josého Miguela Villarroya v rozhovore so Sirom Lópezom. Obaja sa pohybujú vo výrazne promadridskom mediálnom prostredí a Villarroya, ktorý sa nikdy netajil svojou náklonnosťou k Realu, v minulosti hovoril aj o korektných osobných kontaktoch s Florentinom Pérezom. O to pozoruhodnejšie pôsobilo, keď začal otvorene rozprávať o niekdajšom vplyve madridského klubu v UEFA.

Villarroya pri hodnotení konfliktu okolo Superligy vyhlásil, že Florentino Pérez prehral vojnu, do ktorej sa podľa neho vôbec nemal púšťať. Hovoril o časoch, keď mal Real Madrid v európskych futbalových štruktúrach mimoriadne silné postavenie, spomenul „teplé a studené loptičky“ pri žrebovaní súperov, rozhodcov a spôsob, akým sa Emilio Butragueño pohyboval v UEFA, akoby bol pravou rukou Aleksandra Čeferina. V jeho podaní bola Superliga politickou katastrofou, ktorá Madrid pripravila o časť dovtedajšieho vplyvu.

Samotné narážky na žrebovanie či rozhodcov nie sú dôkazom manipulácie. Zaujímavé je však už to, že podobné slová zaznievajú priamo medzi presvedčenými madridistami, ktorí sa nerozprávajú o tom, ako Realu všetci ubližovali, ale o tom, akú moc mal kedysi v európskom futbale a čo z nej Pérez svojou politikou stratil. A práve v tom je celá irónia. Klub, ktorý sa dnes tak rád prezentuje ako obeť futbalového systému, mal podľa človeka z vlastného prostredia za sebou obdobie mimoriadneho zákulisného vplyvu.

Pérezove nahrávky a pokrytectvo madridského señorío

Florentino Pérez strávil na čele Realu Madrid viac než dve desaťročia a o jeho schopnosti pracovať s médiami a verejnou mienkou nemôže byť veľa pochybností. O to trápnejšie pôsobia jeho teatrálne vystúpenia, pri ktorých sa Madrid neustále prezentuje ako obeť nepriateľského futbalového sveta. Raz je problémom UEFA, inokedy LaLiga, Javier Tebas, rozhodcovia, médiá a napokon, ako inak, FC Barcelona.

A keď už hovoríme o Pérezovom slávnom señorío, nezaškodí pripomenúť jeho uniknuté zvukové nahrávky, ktoré v roku 2021 zverejnil denník El Confidencial. Tie totiž celkom jasne odhaľujú jeho morálny kompas. Cristiano Ronaldo, ktorého pred verejnosťou oslavoval ako najlepšieho futbalistu sveta, bol v súkromnom rozhovore podľa jeho vlastných slov idiot a chorý človek. José Mourinho bol preňho spolu s Ronaldom jedným z dvojice „nenormálnych“ ľudí s obrovským egom. Raúla Gonzáleza a Ikera Casillasa dokonca označil za dva najväčšie podvody Realu Madrid. Pred kamerami úsmevy, objatia a veľké slová o hodnotách klubu, za zatvorenými dverami urážky vlastných legiend.

Ešte výrečnejšie sú však Pérezove nahrávky z roku 2007, v ktorých otvorene rozprával o svojom vplyve na španielske médiá. Hovoril o dosadení spriazneného človeka do vedenia verejnoprávnej televízie, o konci nepohodlného programu El Rondo a o potrebe získať vplyv aj nad denníkom Marca. Keď sa to podarí, jeho protivníkom podľa vlastných slov „už nezostane nikto“. A teraz si predstavte, že takto Pérez uvažoval už v roku 2007, dávno pred ďalšími triumfmi Realu v Lige majstrov a výrazným posilnením svojho postavenia. Ak takéto mediálne ambície otvorene opisoval už vtedy, akú silnú marketingovú mašinériu má Madrid k dispozícii dnes? A aký vplyv môže mať na formovanie verejnej mienky práve okolo kauzy Negreira?

Do tohto obrazu dokonale zapadá aj Pérezova tlačová konferencia, na ktorej označil kauzu Negreira za najväčší korupčný škandál v dejinách futbalu. Veľké slová, jasne určený nepriateľ a následne mediálna mašinéria, ktorá rovnaké posolstvo opakuje pri každej vhodnej príležitosti. Keď sa mužstvu nedarí podľa predstáv a diskutuje sa o hernom koncepte, prestupoch či rozhodnutiach vedenia, je oveľa pohodlnejšie obrátiť pozornosť na Barcelonu a údajné sprisahanie celého futbalového sveta. Negreira je na podobné účely ideálny. Netreba vysvetľovať slabší výkon ani rozoberať taktiku. Stačí vytiahnuť známe meno a pozornosť sa okamžite presunie inam.

Negreira ako univerzálna výhovorka

Samotná kauza Negreira má svoje vážne otázniky. Barcelona skutočne vyplácala spoločnosti spojené s bývalým podpredsedom rozhodcovského výboru a tieto finančné vzťahy si zaslúžia dôkladné vysvetlenie. Lenže medzi podozrivými finančnými operáciami a tvrdením, že si klub kupoval rozhodcov či výsledky zápasov, je zásadný rozdiel, ktorý sa v madridskej mediálnej kampani akosi neustále stráca.

Zaujímavý pohľad ponúka aj Miguel Galán, ktorý upozorňoval na možnosť, že právnym jadrom celej kauzy môže byť skôr administración desleal, teda nelojálne nakladanie s klubovým majetkom, než dokázaná športová korupcia. Ak niekto vyvádzal z Barcelony peniaze pod zámienkou služieb, ktoré nemali zodpovedajúcu hodnotu, môže ísť o vážny problém a zodpovednosť konkrétnych funkcionárov. To však ešte automaticky neznamená, že boli manipulované futbalové zápasy alebo kupovaní rozhodcovia.

Takéto rozlišovanie sa však na transparent príliš nehodí. Oveľa jednoduchšie je vytvoriť dojem, že celé úspešné obdobie Barcelony bolo akýmsi veľkým podvodom. Že Xavi, Iniesta, Messi, Busquets, Puyol či Dani Alves neboli súčasťou výnimočnej futbalovej generácie, ale iba príjemcami akejsi tajomnej pomoci. Že Guardiola nevytvoril jeden z najvplyvnejších herných systémov moderného futbalu a že všetko, čo sme počas tých rokov sledovali, možno dodatočne spochybniť jediným slovom: Negreira.

Barcelona počas svojich najlepších rokov vyhrávala preto, že mala mimoriadnych futbalistov, výnimočnú súhru a herný systém, ktorý ovplyvnil celý svetový futbal. To jej nevezme žiadna tlačová konferencia, zostrih Real Madrid TV ani ďalší transparent na Bernabéu.

Dvojitý kilometer alebo spravodlivosť iba jedným smerom?

Najväčší paradox celej situácie spočíva v tom, že Real Madrid sa dnes veľmi rád stavia do úlohy ochrancu futbalovej spravodlivosti, zatiaľ čo nepríjemné otázky o vlastnom historickom vplyve zostávajú v úzadí. Ak niekto z prostredia Barcelony vysloví podozrenie, okamžite sa požadujú dôkazy a vysvetlenia. Keď však presvedčený madridista Villarroya hovorí o niekdajšej moci Realu v UEFA, rozhodcoch či zvláštnych praktikách pri žrebovaní, bolo by zaujímavé sledovať, s akou dôslednosťou sa tým budú zaoberať médiá, ktoré inak venujú kauze Negreira nekonečné hodiny vysielania.

Futbalová spravodlivosť predsa nemôže byť jednosmerná ulica, v ktorej jeden klub neustále obviňuje a ostatní sa musia iba obhajovať. A už vôbec by nemala slúžiť ako marketingový nástroj pred najväčším ligovým zápasom sezóny. Ak chce Madrid rozprávať o transparentnosti, nech sa rovnaké otázky kladú všetkým. Aj tým, ktorí sa dnes tak ochotne pasujú do úlohy sudcov.

El Clásico: čas na poriadnu, "el klasickú" športovú facku

Celé toto madridské divadlo prichádza práve pred El Clásicom, ktoré bude mať aj bez transparentov, tlačových konferencií a mediálnych prestreliek obrovský náboj. Barça však nemusí na každú provokáciu odpovedať slovami, pretože tú najlepšiu odpoveď môže dať priamo na ihrisku.

Osobne by som si veľmi prial, aby to bola poriadna športová facka. Nie nejaké nervózne víťazstvo po deväťdesiatich minútach trápenia, ale výkon, pri ktorom bude jasne vidieť rozdiel medzi mužstvom, ktoré má vlastný herný koncept, a mužstvom, ktoré sa príliš často spolieha na individuálne momenty a veľké mená. Chcel by som vidieť Barçu odvážnu, technickú, agresívnu v pressingu, schopnú súpera zatlačiť a predviesť futbal, pre ktorý jej fandíme. Taký, pri ktorom sa madridisti namiesto rozmýšľania nad Negreirom budú musieť sústrediť predovšetkým na to, ako vôbec získať loptu.

El Clásico môže dopadnúť akokoľvek, pretože Real Madrid má dostatok kvality a skúseností na to, aby rozhodol aj zápas, v ktorom nebude lepším mužstvom. Lenže o to väčšiu chuť a motiváciu by mala mať Barcelona ukázať svoju najlepšiu verziu práve teraz, keď sa okolo nej znovu vytvára tá istá nepríjemná atmosféra. Na ihrisku sa totiž nedá schovať za tlačovú konferenciu Florentina Péreza, za zostrih Real Madrid TV ani za ďalší transparent o Negreirovi. Tam treba hrať futbal, a ak Barça dokáže predviesť to, čo v nej je, môže to byť tá najvýstižnejšia odpoveď na celú túto predzápasovú dymovú clonu.

Nech Madrid pokračuje v rozprávaní, nech sa na Bernabéu objavujú ďalšie transparenty a nech sa v televíznych štúdiách donekonečna opakujú tie isté obvinenia. FC Barcelona má príležitosť odpovedať spôsobom, ktorý by madridistov bolel najviac – svojím skvelým futbalom, svojou identitou a víťazstvom priamo na ihrisku. A ak by sa jej podarilo predviesť ďalší z tých výkonov, pri ktorých súper iba bezradne naháňa loptu, možno by konečne nastala chvíľa, keď by na madridskej lavičke nezostalo miesto ani pre večne pripraveného náhradníka.

Autor: El Seitanismo