FC Barcelona dnes čaká na Metropolitane ďalší náročný zápas, v ktorom nepôjde iba o výsledok, ale aj o spôsob, akým sa mužstvo Hansiho Flicka postaví k jednému z najnepríjemnejších súperov v španielskom futbale. Po poslednom El Clásicu totiž zostáva otázka, či sa Barça pod tlakom kritiky nezačína vzďaľovať futbalu, ktorý ju v minulej sezóne robil takou nebezpečnou a atraktívnou.
Príchod Hansiho Flicka priniesol Barcelone niečo, čo jej v predchádzajúcich rokoch často chýbalo, a to odvahu hrať svoj futbal bez ohľadu na súpera, vysoko napádať, riskovať a predovšetkým veriť, že najlepšou cestou k víťazstvu je vlastná hra. O to viac ma znepokojuje, keď v poslednom období sledujem mužstvo, ktoré akoby začalo o tejto filozofii pochybovať.
Nejde o to, že by Barça musela vyhrať každý zápas, ani o predstavu, že vysoká obranná línia a útočný futbal automaticky zaručujú úspech. Futbal takto nefunguje a proti súperom, akým je Atlético Madrid, sa môže stať prakticky čokoľvek. Lenže medzi prehrou po odvážnom výkone a zápasom, v ktorom sa mužstvo 90 minút bojí urobiť niečo navyše, je obrovský rozdiel. A práve ten by sme si mali uvedomiť ešte pred dnešným stretnutím.
POCHYBNOSTI O VLASTNOM ŠTÝLE HRY
Po zápasoch s Interom, Atléticom či Realom Madrid sa čoraz častejšie vraciame k rovnakým výhradám. Barcelona hrá príliš vysoko, necháva za obranou veľa priestoru a súperi ju dokážu nachytať dlhými loptami, takže celý systém je údajne príliš riskantný. Pri takomto hodnotení sa však často zabúda na okolnosti, za ktorých jednotlivé góly padli, a predovšetkým na to, čo Barça v týchto zápasoch sama dokázala vytvoriť.
V pohárovom zápase proti Atléticu Barcelona prehrávala 0:2, no namiesto toho, aby sa začala báť ďalšieho inkasovaného gólu, vystupňovala tempo, zatlačila súpera a otočila skóre na 4:2. Stretnutie sa napokon skončilo 4:4, čo pochopiteľne vyvolalo kritiku, lenže práve tu treba rozlišovať medzi chybným herným plánom a tým, že mužstvo po získaní dvojgólového náskoku poľavilo v koncentrácii. Ak dokážete Atlético dostať pod taký tlak, že mu nastrieľate 4 góly, sotva možno tvrdiť, že samotná útočná filozofia nefungovala.
Podobne je to s argumentmi o Interi, proti ktorému Barcelone chýbalo veľmi málo k postupu, alebo s predchádzajúcimi zápasmi proti Realu Madrid, v ktorých Flickovo mužstvo dokázalo svojho najväčšieho rivala opakovane dostať do veľkých problémov. Samozrejme, obranné chyby nemožno prehliadať, no ak ich začneme riešiť tým, že sa vzdáme vlastných predností, môžeme napokon stratiť oveľa viac, než získame.
A presne tento pocit vo mne zanechalo posledné El Clásico. Barcelona mala loptu, kombinovala a navonok sa mohlo zdať, že má stretnutie pod kontrolou, lenže pri pohľade na jeho priebeh bolo čoraz zrejmejšie, že Madrid dostal zápas presne tam, kde ho chcel mať. Barça sa pohybovala prevažne pred zhusteným obranným blokom, nedokázala pravidelne prenikať do nebezpečných priestorov a súperovi stačilo počkať si na niekoľko vhodných okamihov, v ktorých mohol udrieť.
Samotné držanie lopty totiž ešte neznamená, že mužstvo hrá útočný futbal. Ak sa Barcelona snaží loptu predovšetkým udržať na kopačkách a stred poľa nedokáže kombináciu zrýchliť, súperova obrana má dostatok času presúvať sa a zatvárať priestory. Bez nábehov za obranu, pohybu medzi líniami a odvahy zahrať kolmo sa z prevahy na lopte spravidla stáva sterilná kombinácia, ktorá síce vyzerá bezpečne, ale súpera nijako zvlášť neohrozuje. A to je podľa mňa oveľa vážnejší problém než samotná výška obrannej línie. Nesmieme sa dostať do situácie, keď sa Barça bude viac sústrediť na to, aby neurobila chybu, než na to, aby súperovi spôsobila problémy.
ATLÉTICO SA POKÚSI PRESADIŤ SVOJ SCENÁR
Metropolitano patrí medzi štadióny, na ktorých sa futbal často mení na skúšku nervov, koncentrácie a schopnosti ustáť nepríjemné chvíle. Atlético pod vedením Diega Simeoneho veľmi dobre vie, ako využiť domácu atmosféru, zvýšiť agresivitu v osobných súbojoch a dostať protivníka do zápasu plného prerušení, emócií a neustáleho boja o každú loptu.
Zdá sa, že už celý týždeň sa atmosféra okolo Atlética postupne vyostruje, akoby práve proti Barçe potrebovali Madridčania predviesť niečo výnimočné a hrať až na hranici svojich možností. Či už ide o športovú rivalitu, ďalšie emócie spojené s Juliánom Álvarezom alebo jednoducho o snahu ukázať svoju silu, miestami to môže pôsobiť až tak, akoby sa Atlético chcelo svojím výkonom zapáčiť aj svojmu mestskému rivalovi z Realu Madrid.
Barça sa však nesmie nechať vtiahnuť do hry, v ktorej sa Atlético cíti najlepšie. Ak sa zápas zmení na sériu tvrdých zákrokov, hádok a neustálych prerušení, rozhodne to bude vyhovovať predovšetkým domácim. Flickovo mužstvo musí byť pripravené na tvrdosť, ale odpovedať na ňu futbalom, pohybom a schopnosťou diktovať vlastné tempo.
ÚVOD ZÁPASU MÔŽE URČIŤ JEHO ĎALŠÍ PRIEBEH
Atlético je najnebezpečnejšie v úsekoch, keď dokáže spojiť energiu tribún s vysokou intenzitou na ihrisku. Prvých 15 až 25 minút preto môže byť mimoriadne nepríjemných, rovnako ako začiatok druhého polčasu, keď sa domáci po prestávke opäť pokúsia zvýšiť tlak. Barcelona v týchto chvíľach nemusí za každú cenu útočiť s desiatimi hráčmi a riskovať stratu lopty pri každej prihrávke, no nesmie si zameniť rozumnú kontrolu zápasu za pomalý futbal bez pohybu.
Chcel by som vidieť Barcelonu, ktorá rozumie tomu, kedy potrebuje zápas na chvíľu upokojiť a kedy musí okamžite zaradiť vyšší prevodový stupeň. Ak Atlético vybehne agresívne napádať, Barça musí vedieť nájsť voľného hráča, dostať sa z tlaku a využiť priestor, ktorý sa za domácimi otvorí. Ak sa cesta dopredu uzavrie, musí loptu presunúť na opačnú stranu, ale nie tak pomaly, aby sa súper medzitým stihol pohodlne preskupiť.
Takto sa dá kontrolovať zápas aj bez toho, aby mužstvo prestalo byť útočné. Vysoký pressing pritom nemusí byť v rozpore s opatrnosťou pri rozohrávke, práve naopak, môže Barcelone pomôcť získať loptu bližšie k súperovej bráne a vyhnúť sa dlhým pasážam, v ktorých sa zbytočne trápi pred vlastnou šestnástkou. A pevne verím, že Atlético tentoraz pripraví aj kvalitný trávnik, pretože v minulosti sme už videli, že jeho stav dokáže výrazne ovplyvniť rýchlosť kombinácie. Najhoršie by bolo zopakovať obraz z El Clásica, keď sa postupne vytratila rýchlosť, hráči sa prestali dostávať za obranu a zdanlivá kontrola lopty sa zmenila na kontrolu zápasu zo strany súpera.
TVRDÁ HRA, ŠTANDARDNÉ SITUÁCIE A DISCIPLÍNA
Proti Atléticu treba počítať s tvrdou hrou, ktorou sa domáci často snažia už od úvodu ukázať, že súper nebude mať na ihrisku ani meter priestoru zadarmo. V minulosti sme videli nepríjemné zákroky na hráčov Barcelony, preto bude dôležité zostať sústredený a nenechať sa vyprovokovať.
Ak niektorý z obrancov Atlética dostane žltú kartu, Barcelona by mala jeho stranu cielene zaťažovať, využívať Lamineho schopnosť vyhrávať osobné súboje a dostať súpera nielen pod herný, ale aj psychický tlak. Rovnako dôležité bude vyhnúť sa zbytočným vylúčeniam. Pri vysokej obrannej línii sa občas stane, že súperov útočník unikne za obranu a dostane sa do veľkej šance, no snaha zastaviť ho za každú cenu môže byť ešte horším riešením. Ak by Barça prišla o hráča už v prvom polčase, výrazne by si skomplikovala zvyšok stretnutia, a preto musia obrancovia v takýchto situáciách zachovať chladnú hlavu. Veľký pozor si treba dať aj na štandardné situácie, pri ktorých Atlético dokáže využiť svoju fyzickú silu a dôraz v pokutovom území. Práve koncentrácia pri rohoch a priamych kopoch môže byť jedným z detailov, na ktorých sa zápas rozhodne.
BEZ EFEKTIVITY SA VEĽKÉ ZÁPASY NEVYHRÁVAJÚ
Odvaha a vysoké tempo majú zmysel iba vtedy, ak z nich dokážeme vytvárať príležitosti a tie v takýchto zápasoch aj premieňať. Barça si nemôže dovoliť potrebovať 10 veľkých šancí na jediný gól, pretože proti silným súperom sa podobná neefektivita veľmi rýchlo vypomstí. Viackrát sme už videli, ako dokáže súpera dostať pod obrovský tlak a doslova ho zavrieť pred vlastnú bránu, no ak svoje príležitosti nepremení, zápas zostáva otvorený a jediný protiútok môže všetko zmeniť. Preto by som sa pri hodnotení Barcelony nepozeral iba na počet inkasovaných gólov, ale rovnako dôsledne aj na to, koľko šancí si mužstvo vytvorí a koľko z nich dokáže vyťažiť.
V tomto smere nesú zodpovednosť nielen klasickí útočníci, ale aj hráči, ktorí sa pravidelne dostávajú do zakončenia z druhej vlny. Fermín López a Dani Olmo majú v ofenzívnom systéme Barcelony mimoriadne dôležitú úlohu, pretože ich pohyb medzi líniami, nábehy do šestnástky a schopnosť kombinovať v malom priestore často rozhodujú o tom, či sa tlak mužstva zmení na skutočnú šancu.
Najmä Fermín ukazuje obrovskú energiu, výborné načasovanie pohybu a schopnosť dostať sa do nebezpečných pozícií, no práve preto od neho možno očakávať aj ďalší posun v produktivite. Pri útočnom futbale, aký chce Barcelona hrať, nestačí, aby góly a asistencie stáli iba na dvoch či troch menách, pretože ak súper dokáže neutralizovať Lamineho Yamala alebo Raphinhu, musia byť pripravení rozhodnúť aj ďalší hráči.
ZAUJÍMAVÁ MOŽNOSŤ V ÚTOKU
Možno by bolo celkom zaujímavé vidieť dnes útočnú trojicu Lamine Yamal, Gabriel Jesus a Raphinha, pričom Raphinha by sa vrátil na ľavú stranu a Gabriel Jesus by nastúpil na hrote. Takéto rozostavenie by mohlo Simeoneho trochu prekvapiť a zároveň priniesť viac pohybu, kombinácie a možností pri prechode do útoku.
Raphinha je na ľavej strane mimoriadne nebezpečný svojimi nábehmi do voľného priestoru, agresivitou pri napádaní a ochotou vracať sa pomáhať stredovej formácii, zatiaľ čo Gabriel Jesus sa rád zapája do kombinácie, dokáže podržať loptu chrbtom k bráne a vymieňať si pozície s krídelníkmi.
Takýto variant by zároveň umožnil ponechať ďalších rýchlych hráčov na lavičke a využiť ich v záverečnej polhodine, keď už obrana Atlética môže mať za sebou množstvo náročných súbojov a presunov. Čerstvý krídelník proti unavenému obrancovi totiž môže priniesť úplne iný efekt než rovnaký súboj v úvodných minútach.
NECH ROZHODNE FUTBAL, NIE STRACH Z CHYBY
Pred dnešným stretnutím je pochopiteľné, že sa veľa hovorí o výsledku, postavení v tabuľke a o tom, čo by prípadné víťazstvo alebo prehra znamenali pre ďalší vývoj sezóny. Lenže liga sa nerozhoduje jedným zápasom a ani prípadný neúspech na Metropolitane nemusí znamenať nič dramatické, pokiaľ si mužstvo zachová svoju tvár a bude ďalej napredovať.
Oveľa viac než samotná prehra by ma preto sklamalo, keby Barça opäť nastúpila s myšlienkou, že najdôležitejšie je neurobiť chybu, a postupne sa prepracovala k futbalu, v ktorom síce drží loptu, ale nevie, čo s ňou.
Samozrejme, od Flicka nemožno žiadať, aby ignoroval slabiny svojho mužstva alebo sa bezhlavo vrhal do útoku za každých okolností. Jeho úlohou je nájsť rovnováhu medzi odvahou a rozumom, medzi agresívnym pressingom a schopnosťou správne vyhodnotiť riziko. No táto rovnováha nesmie vzniknúť tak, že Barça postupne obetuje všetko, čo z nej urobilo jeden z najzaujímavejších tímov Európy. Ak Atlético vyhrá po výbornom výkone a Barça napriek odvážnej hre nedokáže premeniť svoje príležitosti, bude to nepríjemné, ale stále prijateľnejšie než ďalší zápas, v ktorom sa mužstvo samo pripraví o svoje najväčšie prednosti.
Flick si zaslúži plnú dôveru, hráči podporu a mužstvo priestor na chyby, pretože práve vďaka ich odvahe sme zažili množstvo večerov, na ktoré sa nezabúda. O to viac by bola škoda, keby sa pod tlakom kritiky začali vzdávať futbalu, ktorý ich k týmto večerom priviedol.
AUTOR: EL SEITANISMO
Diskusia