Pohľad na Raphinhu, ktorý sa na tlačovej konferencii v Singapure so slzami v očiach ospravedlňuje za to, že sa nechce štvrtýkrát po sebe zraniť, je zrkadlom absurdného sveta moderného futbalu.
Časť brazílskych fanúšikov a novinárov spustila na svojho kapitána hon na čarodejnice len preto, že si dovolil verejne priznať dohodu s Carlom Ancelottim o rozumnom dávkovaní minút. Označovať to za nedostatok vlastenectva či dokonca emocionálne vydieranie nie je len nefér – je to ukážka elementárnej neznalosti ľudskej biológie.
Fyziológia nepustí: Trikrát natrhnutý hamstring
Začnim čistou biológiou, ktorú kritici zjavne ignorujú. Raphinha utrpel počas posledných troch reprezentačných zrazov tri svalové zranenia prakticky na tom istom mieste. Pre profesionálneho športovca neexistuje jasnejšia výstražná kontrolka. Každá mikrotrhlina v zadnom stehennom svale zanecháva jazvové tkanivo, čím hamstring stráca elasticitu a stáva sa extrémne náchylným na ďalšiu ruptúru.
V prípade krídelníka, ktorý má prakticky 30 rokov, ide o obrovský rizikový faktor. Raphinhov herný štýl nestojí na statickom čakaní na loptu; jeho DNA tvorí maximálna výbušnosť, agresívny presing a desiatky šprintov na hranici únosnosti. Ako sám priznal, na ihrisku nedokáže zaradiť nižší prevodový stupeň. Ak mu teda lekári a vlastné telo po návrate zo zranenia hovoria, že v nedeľu proti Atléticu odohral prvých celých 90 minút a potrebuje záťaž dávkovať, nejde o lenivosť, ale o pud sebazáchovy.
Takmer dvakrát okolo sveta za sto dní
Druhým rozmerom tejto frašky je logistika. Plánovaniu zrazov Brazílie šéfuje zjavne nejaký „mentálny atlét“, ktorému príde ako skvelý nápad ťahať hráčov z európskych líg v septembri do Austrálie a v novembri do Singapuru. Čísla denníka Mundo Deportivo sú v tomto smere neúprosné: za necelých sto dní precestoval Raphinha šialených 76 761 kilometrov, čím takmer dvakrát obletel zemeguľu. Z toho až 56 923 kilometrov nalietal výhradne kvôli reprezentačným zápasom.
Kombinácia 12-hodinových letov, zmeny časových pásiem a ťažkého jet-lagu doslova zabíja bunkovú regeneráciu. Svaly sa v lietadle vo výške desaťtisíc metrov neregenerujú, práve naopak – trpia dehydratáciou a stuhnutosťou. Navyše, len päť dní po návrate zo Singapuru čaká Raphinhu s Barcelonou takmer osemtisícová cesta do azerbajdžanského Baku a následne výjazd do La Coruñe. Očakávať, že v takomto režime odohrá dve priateľské stretnutia proti Japonsku a Singapuru v plnej minutáži bez rizika relapsu, hraničí so stratou súdnosti.
Obeta, ktorú kritici odmietajú vidieť
Najväčším paradoxom celej kauzy je však fakt, že Raphinha v skutočnosti uprednostnil reprezentáciu pred požiadavkami vlastného klubu. Keď sa mu v októbri zapálila tržná rana na uchu a kvôli antidopingovým pravidlám nemohol užívať silné lieky, Barcelona chcela, aby zákrok absolvoval práve teraz – počas novembrového repre brejku. Mal by dva týždne na pokojnú rekonvalescenciu v Barcelone a ušetril by si vyše dvadsaťtisíc kilometrov v lietadle.
Čo urobil hráč, ktorého dnes vlastní fanúšikovia obviňujú z nedostatku oddanosti? Išiel pod skalpel hneď po El Clásicu, vynechal len pár tréningov a so zašitým uchom pod ochrannou čelenkou nasúkal dva góly Alavésu a dva Aston Ville, len aby nemusel vynechať zraz v Singapure.
Napriek neustálemu cestovaniu a zdravotným patáliám má v tejto sezóne v drese Blaugranas na konte už 19 gólov. Slová podpory, ktorých sa mu v šatni dostalo od Gabriela Magalhãesa, len potvrdzujú, že spoluhráči jeho obetu presne vnímajú. Brazílski fanúšikovia by sa preto namiesto lacného moralizovania mali pýtať vedenia CBF, prečo z hráčov robí obetných baránkov pre komerčné turné po Ázii a Oceánii. Raphinha totiž pre národný tím obetoval viac, než bolo z pohľadu Barcelony a ľudskej fyziológie vôbec zdravé.
autor: Lukáš Janok
foto: X
Diskusia