Barcelona síce dominuje v Španielsku, no v Lige majstrov naráža na tvrdú realitu. Prečo vražedná intenzita Hansiho Flicka a úzka lavička v Európe nestačia a čo sa musí zmeniť?
Barcelona vyhrala v Madride nad Atléticom 2:1 napriek tomu, že počas prvých 45 minút vyzerala, akoby futbalisti zabudli vystúpiť z autobusu. Zachránil ju Fermín a jeho smrtiaca efektivita, pričom Flick na tlačovej konferencii ubezpečoval, že „máme kvalitu na to, aby sme vyhrávali takéto zápasy“. Lenže kvalita nie je to isté čo stabilita. Môžeme zdominovať domácu ligu, ale v Európe stačí jedna chyba na to, aby sa všetko skončilo.
Riadenie očakávaní a vďačnosť voči Hansimu Flickovi
Priemerný fanúšik má pamäť zlatej rybky. Ešte pred štyrmi rokmi sme hrali v Európskej lige, kde sa púť Barçy skončila v šestnásťfinále na štíte Manchestru United. Nebola to napokon žiadna výnimka – rok predtým sa Barcelone takisto nepodarilo postúpiť zo skupiny s Bayernom, Benficou a Dynamom Kyjev a vo štvrťfinále Európskej ligy bol nad jej sily Eintracht. Nehovorím o tom preto, aby som jastril ešte stále čerstvé rany, ale aby som pripomenul východiskový bod. Blaugranas sa ocitli na pokraji bankrotu, prišli o najlepšieho futbalistu v histórii a nikto si vtedy ani len nepredstavoval reálny boj o Ligu majstrov.
Človek si na dobré rýchlo zvykne a perspektíva i nároky sa menia bleskovo. Angažovanie Hansiho Flicka úplne zmenilo obraz hry Barcelony, ktorá začala strieľať ohromujúci počet gólov a opäť tešila oko diváka. Prvá Flickova sezóna priniesla domáce treble – vyhratú ligu, Kráľovský pohár a Španielsky superpohár. V Lige majstrov chýbalo málo – šialené semifinále s Interom Miláno prehraté 6:7 po predĺžení a nádej, že mladý tím si z neho odnesie cennú lekciu vyzretosti.
Nasledujúca sezóna priniesla ďalší majstrovský titul a ďalší Superpohár, no v Európe opäť „chýbalo šťastie“, keď sa vo štvrťfinále ukázalo ako nepriechodné Atlético Madrid. Simeoneho družina hrajúca vonku nemilosrdne využila vysoko postavenú obrannú líniu a na Metropolitano sa napriek bláznivej stíhacej jazde nepodarilo udržať čisté konto. Chladný pragmatizmus opäť triumfoval nad zručnosťou a fantáziou.
Nehodlám sa uchyľovať k populizmu a písať, že vysoko vytiahnutá obranná línia je koreňom všetkého zla. Týmto spôsobom sa nám podarilo zdominovať Real Madrid v LaLige a dokráčať do semifinále a štvrťfinále Ligy majstrov. Flick dal jasne najavo, že za defenzívnu činnosť zodpovedajú všetci hráči a veľa sa vyžaduje od útočníkov, ktorí musia po strate lopty okamžite vyrážať do presingu. Ide práve o túto požiadavku neľudskej intenzity v spojení s úzkou lavičkou, obmedzenými finančnými možnosťami klubu a konkurenciou v lige, ktorá znemožňuje šetrenie síl.
Čo majú iní a my nie?
Ako sme si už zadefinovali v predchádzajúcom odseku, koncepcia Hansiho Flicka stojí na vražednej intenzite. Zápasov je však čoraz viac a káder by mal byť natoľko široký, aby si kľúčoví hráči mohli oddýchnuť v menej dôležitých stretnutiach. Vyzerá to tak v prípade Barçy? Nemecký tréner sa vôbec nevyznačuje záľubou v rotácii a kedykoľvek má možnosť poslať do boja svoje hviezdy, drží ich na ihrisku plných 90 minút. V istom momente jednoducho dôjde palivo v nádrži a v kľúčovej chvíli bude chýbať ten jeden dostup, ten jeden presingový krok, a Barcelona inkasuje o jeden gól priveľa. Zatiaľ čo v lige to v priebehu 38 kôl nemusí hrať rolu, v Európe to môže stačiť na rozhodnutie dvojzápasu.
Niekto môže správne poznamenať, že Barcelona nie je v tomto probléme osamotená. Každý veľký európsky klub zápasí s nabitým kalendárom a čoraz častejšími svalovými zraneniami hráčov. Veľkí favoriti Ligy majstrov však žijú vo svojich vlastných ekosystémoch, úplne odlišných od toho barcelonského. Najjednoduchšie budú príklady PSG a Bayernu Mníchov. Ligue 1 a Bundesliga sú v podstate ich tréningové ihriská. Ekonomická prevaha tejto dvojice gigantov nad zvyškom štartového poľa je taká obrovská, že si môžu dovoliť šetriť svoje hviezdy a často rotovať, pričom futbalová kvalita sa postará o zvyšok. Týmto spôsobom môžu na jar, keď už ich súperi melú z posledného, hviezdy Die Roten a Parížanov naplno žiariť.
Iným príkladom sú giganti z Premier League. Tam je síce konkurencia najtvrdšia a v boji o ligový titul si nemožno dovoliť ani chvíľku vydýchnutia, no finančná odmena úplne mení pravidlá hry. Aká je prestupová bilancia Liverpoolu za posledné 3 sezóny? -496 miliónov eur. Arsenalu? -397 miliónov. Manchestru City? -484 miliónov. Tých príkladoch je na rozdávanie, no pointa zostáva rovnaká. Veľmoci z Premier League budujú široké kádre za sumy, ktoré sú mimo dosahu Barcelony. Nemusíte šetriť hráčov, ak si vždy môžete kúpiť nových.
Čo sa musí zmeniť, aby sa „ušatá trofej“ vrátila na Camp Nou?
Nuž dobre, dosť bolo sťažovania sa. Poďme sa porozprávať o tom, ako by sa Flickov tím musel vyvinúť, aby mal reálnu šancu vyhrať Ligu majstrov. Keďže tu už používame korporátny slovník a písali sme o riadení očakávaní, povedzme si niečo aj o riadení rizika. Ako som už spomenul – nepovažujem vysokú obrannú líniu za príčinu všetkých problémov. Práve vďaka riziku strieľa Barça toľko gólov a neustále vytvára nebezpečenstvo pred bránkou súpera.
Hráčom však chýbajú skúsenosti a rozvaha v kľúčových momentoch. Pamätáte si na gól Acerbiho na San Sire v tretej minúte nadstaveného času? Chvíľu predtým trafil Lamine Yamal žrď a takmer celé mužstvo Barcelony sa nachádzalo na polovici domácich. O okamih neskôr prišiel protiútok, do ktorého sa zapojili traja hráči Interu a štyria hráči Barçy. V mene čoho sa podstúpilo takéto riziko? Nedalo sa zložiť nohu z plynu, päť minút si vymieňať prihrávky na vlastnej polovici a o chvíľu sa tešiť z postupu do veľkého finále? Mám pocit, že práve toto bolo hlavným dôvodom získania Rodriho – kúpili sme skúsenosti, pokoj a niekoho, komu sa v kritickej chvíli neroztrasú kolená.
V tomto aspekte dokonca badám isté náznaky zlepšenia. Keď Barcelona zdolala Atlético Madrid na Metropolitano, v jednej zo situácií v nadstavenom čase bol Raphinha faulovaný pred pokutovým územím. Brazílčan a Lamine Yamal chceli priamo strieľať na bránku, ale Pedri, De Jong a Gavi ich prehovárali, aby loptu stiahli dozadu a počkali do záverečného hvizdu. Nie vždy treba ísť za ďalším gólom a zdolať súpera vo veľkolepom štýle – občas stačí jednoducho vyhrať a postúpiť ďalej. Chladná hlava, triezvy úsudok a hospodárenie s vlastnými silami. Presne toto potrebujú naši futbalisti, aby opäť zasadli na európsky trón.
autor: Lukáš Janok | spracované na základe info z fcbarca.com
foto: X/FCB
Diskusia