V čom môže Tito zdokonaliť Pepteam?

Žiaden tím nie je dokonalý, Barca Pepa Guardiolu nie je výnimkou. Tito Vilanova a jeho mužstvo má množstvo herných variantov, ktoré sa dajú vylepšovať. Každý, kto si po Guardiolovom odchode položil otázku z nadpisu a videl aspoň 10 zápasov Blaugranas v uplynulej sezóne, pravdepodobne dospeje k podobným záverom ako ja v nasledujúcich riadkoch.

Všetci vieme, akým štýlom Barca realizuje svoju hru, v ovládnutí hry, v aktívnom pressingu na súperovej polke, či v bleskovej kombinácii na jeden dotyk v priestore nie väčšom ako sprchový kút – to všetko Barca dotiahla takmer k dokonalosti. V jej hre však čosi postrádam.

1. Streľba zo strednej vzdialenosti

Tento priestor najčastejšie obhospodarujú Xavi, Iniesta, Cesc, Thiago, Sergio či sporadicky Mascherano (ak nastúpi v zálohe). Nedá sa povedať, že by spomínaní hráči nemali kvalitnú strelu, skôr sú neustále taktickí a nastavení na intuitívnu prihrávku, či pas, streľba zo stredných vzdialeností sa v ich podaní stala druhoradou záležitosťou. Prirodzene, je to spôsobené i súperom zatiahnutým vo svojej šestnástke, priestoru je minimum, ale jedným dychom dodám, že mi chýba ten druh tvrdých, prekvapivých striel „z prvej“, naša kreatívna záloha však nemá fyzické parametre na podobné „delovky“, o ktoré sa napr. v prvej Pepovej sezóne staral „bijec“ Yaya Touré. Niečo podobné sme čakali od Javiera Mascherana, ten však vyťaženosťou na stopérovi nemal mnoho šancí takto zakončovať, taktiež Dani Alves disponuje „pumelicou“ vo svojej pravačke, čo i mnoho krát potvrdzuje, k streľbe sa však nedostáva tak často, ako v predchádzajúcom klube FC Sevilla, čo je čiastočne spôsobené jeho „fixáciou“ na Messiho voľný pohyb v priestore (veď sa i vypracoval na jeho dvorného nahrávača). Paradoxne, jedným z najčastejšie strieľajúcich hráčov, vzhľadom k času strávenému na trávniku, bol „údržbarský“ Keita, ktorému to tam i párkrát výstavne spadlo. V príprave sa o aktívnejšiu streľbu spoza šestnástky snažil predovšetkým Messi, ale v tomto smere je potrebné sa zlepšovať, resp. byť aktívnejšími a pokúšať sa častejšie ohrozovať bránu technickou, dobre umiestnenou razantnou strelou ( v tomto smere napomôže návrat Davida Villu), fyzicky mimoriadne disponovaného hráča na typickú delovku bez prípravy súčasná Barca v zálohe nemá, alternatívou je Mascherano na DM, alebo príchod Songa.

2. Lepšie využívanie možnosti protiútokov

Ďalšou mierne negatívnou konzekvenciou, vyplývajúcou z našej hernej filozofie „100% držania lopty“ je menšie množstvo protiútokov, ako majú naši súperi, ktorí po hermetickom uzavretí sa na vlastnej polke využívajú kontry ako jedinú ofenzívnu činnosť. Treba však povedať, že z priestoru, ktorý sa nám ojedinele naskytne, dokážeme zúročiť pramálo.. v tomto smere je potrebné viac využiť rýchlosť Alexisa s Messim. V pozičnej schéme 4-3-3 máme v protiútoku dvoch voľných krajných hráčov a jedného stredového, čo sťažuje prečíslenie vo finálnej časti. Predpokladám, že práve tento fakt motivoval Guardiolu zmeniť rozostavenie na 3-4-3, resp. 3-3-4 v poslednej verzii, najmä keď sa predpokladalo, že súper bude ofenzívnejšie naladený – napr. v zápasoch s Valenciou na Mestalle, milánskym AC na San Siro, či s Realom na Bernábeu. S ďalším stredovým hráčom v tejto schéme sa dosahoval priamočiarejší presun do kontry s prečíslením súpera. Navyše je tu ešte jeden aspekt – Xavi. Jeho zrýchlenie nikdy nebolo „bleskom z neba“, no vtom problém nevidím. Čo som si však viackrát všimol pri možnostiach na protiútok bolo, že namiesto priamočiareho, načasovaného pasu prišla kľučka, či xaviovská otočka na upokojenie hry, alebo ďalšia prihrávka do strany, resp. späť na obrancu. Odvážnejšie v tomto smere (aj keď veľa pokazil) pôsobil Cesc, a predovšetkým Andrés Iniesta, ktorý dokáže vyvinúť i potrebnú akceleráciu v úvodných metroch protiútoku. Preto si viem predstaviť v podobných fázach hry na pozícii el Maestra Iniestu, alebo Cesca (pozdáva sa mi alternatíva Thiaga) a na poste DM Mascherana, či hypotetického Songa.

3. Zvýšenie efektivity štandardných situácií

V ére Pepa Guardiolu sme sa v efektivite zo štandardných situácii zlepšili, ale keď sa pozrieme na to množstvo rohov, priamych, či nepriamych kopov, zdá sa mi to obrovské mrhanie príležitosťami. Dá sa povedať, že i tu doplácame na fyzické parametre hráčov, dobrých hlavičkárov máme v mužstve ako šafránu, pokiaľ sa tam nezavesí „el gran capitán“ Puyol, Piqué (Abidal vie byť taktiež nebezpečný), tak potom len lopty svištia vzduchom k hlavám súperových obrancov.. Taktiež je potrebné zapracovať na nových signáloch pri zahrávaní štandardiek, myslím, že i v tomto smere nastal v uplynulej sezóne menší úpadok, oproti predchádzajúcim rokom. Čo sa týka zahrávania priamych kopov, viac by sa mi pozdávalo, ak by sa k lopte častejšie dostávali Xavi, Alves, Villa, či najnovšie i Cesc. Leo v ich realizácii mimoriadne napreduje, no nemyslím si, že je v tejto činnosti o toľko kvalitnejší ako spomínaní hráči. Zahrávanie vyše 90% priamych kopov by malo byť podmienené ich gólovou úspešnosťou.

4.Lepší dôraz, účinnosť – ako v útoku, tak i v obrane

Typická scenéria ako vystrihnutá z barcelonského futbalového filmu, desať junákov intuitívne oblieha hustý les kmitajúcich súperových hráčov v šestnástke, lopta cirkuluje medzi modrogranátovými „chicos“ v pravidelných rytmoch tiki-taka, ale gólové ohrozenie v nedohľadne.. Protivníka postupne vyčerpávame a šance zrazu prichádzajú , no nedostatočným dôrazom v koncovke sa súper i naďalej drží pri živote (až príliš veľká závislosť na góloch Messiho). Práve nedostatočný dôraz v koncovke nás pripravil o kľúčové body v lige a predovšetkým finále Ligy Majstrov. Barca sa neustále snaží udržať loptu pozične čo najvyššie na súperovej polovici, takže defenzívna rada prežije drvivú časť zápasu na úrovni línie zálohy a tak musí byť neustále v strehu, pripravená na rýchle protiútoky. V rozhodujúcich zápasoch sezóny sa vyskytli defenzívne chyby, ktoré spôsobili napr. góly Ramiresa z Chelsea v semifinále LM, alebo Ronalda na Camp Nou v lige. Jasné, dokonalosť neexistuje a udržať sa v absolútnej koncentrácii s maximálnym herným dôrazom je viac, než mimoriadne náročné. Nekoncentrovanosť a slabší dôraz vo finálnych herných činnostiach patrili medzi frekventované sprievodne javy poslednej sezóny, na ktoré sme v tých predchádzajúcich neboli navyknutí, minimalizovanie týchto neduhov považujem za ďalšiu výzvu pre Tita Vilanovu ( dúfam, že sa vráti starý dobrý Piqué a v stopérskej dvojici mu bude častejšie sekundovať Marc Bartra).

Začiatok ligy na spadnutie, príprava za nami . Naznačili prípravné zápasy výraznejšie zlepšenie v spomenutých bodoch? Skôr nie, ako áno. V príprave nejde ani tak o výsledky, ale predovšetkým vyskúšanie si nových potenciálnych hráčov z Bečka – v tomto smere absolútna spokojnosť, príležitosť dostal takmer každý, kto si ju zaslúžil. Trochu menšia spokojnosť je s herným prejavom, resp. skúšaním nových herných variant. Najvypuklejšie mi to prišlo v poslednom zápase s rumunským Dinamom Bukurešť, v ktorom sme podstatnú časť zápasu trénovali z minulej sezóny už klasickú údržbarskú profesorčinu, pomenej invenčnosti smerom dopredu, málo sviežich pokusov o plynulejší , priamočiarejší pohyb k bránke súpera, v druhom polčase sa naskytlo niekoľko dobrých možností na protiútoky, no miesto toho sa častejšie volilo klasické upokojenie hry.. Áno, uvedomujem si značnú nerozohranosť na úplnom začiatku sezóny, ako aj zlý stav niektorých trávnikov ( a opatrnosť neprivodiť si zranenia),ale predsa len mi v tomto smere chýbali aspoň náznaky dravejšieho, odvážnejšieho prístupu ako zo strany hráćov, tak I realizačného tímu, veď to nebol súper z európskej futbalovej špičky.. Z Bečka asi najviac učarovali Sergi Roberto (jeden z najvyťaženejších a zdá sa, že Tito to s ním myslí vskutku vážne) a Marc Bartra, ale I Rafinha si svoje minúty na ihrisku evidentne užíval. ” Los cracks”, alebo ťažké váhy mužstva svoj futbalový rytmus ešte dolaďujú, nemám pochýb, že to stihnú v úvode sezóny. Za najhoršie považujem ďalšie zranenie Muniesu, tomu chalanovi akoby nebolo súdené rozvíjať svoj talent v time Blaugranas..

Skvelými správami je návrat Davida Villu, gólovica na pokračovanie v podaní Lionela Messiho a horúci prestup Songa, ktorý je už pravdepodobne len otázkou hodín – presne tento atletický typ hráča chýba v barcelonskej zálohe a môže byť viac, než platnou posilou.

Aj napriek môjmu kritickejšiemu pohľadu na niektoré skutočnosti verím Titovi Vilanovi a jeho chlapcom, že už zajtra jasne naznačia úspešné nadviazanie na predchádzajúce parádne sezóny tým správnym “zimovriavkovým” fotbalčekom.

zdroj: forcabarca.sk