Prvý zápas Španielskeho superpohára na Camp Nou bol dlho očakávaným prvým El Clásicom v tejto sezóne. Zajtra večer sa odohrá druhý diel tejto série, ale prv než sa zameriame na odvetu, vráťme sa k niektorým pozorovaniam z prvého dejstva.
Defenzívna taktika
Real Madrid hral predovšetkým v prvom polčase vo veľmi hlbokej defenzíve a v podobnom štýle začal aj druhú polovicu zápasu. Hráči Josého Mourinha boli spokojní, keď Barca ťukala loptu za poliacou čiarou a nevyvíjali na ňu žiadny extra tlak. Keď však Barca prekročila polovicu ich aktivita bola hneď zrejmá, ale v podstate sa v tomto úseku hry odohrávalo všetko v réžii Barcelony, ktorá mala dominanciu pri držaní lopty (70%), ale zlyhávala pri prienikoch do hlbšej a prehustenej defenzívy Madridu. Madrid hrozil iba z protiútokov, ale tie v prvom polčase s postupujúcim časom upadali.
Zo začiatku bolo zrejmé, že ani Barcelona sa nebude s krajnými obrancami tlačiť dopredu, ale keď pochopila taktiku Madridu, Alves i Adriano začali chodiť viac do útoku, čím vytvárali priestor pre Sácheza a Pedra.
Mourinho začal zápas proti Barcelone s taktickou víziou, ktorá by mu umožnila priniesť na Bernabéu uspokojivý výsledok a hra Realu odrážala skutočnosť, že z 11 duelov proti Barcelone Mourinho zaznamenal len 2 víťazstvá. Je pravdou, že keď Mourinho v nedávnych zápasoch proti Barcelone naordinoval svojim hráčom agresívnejšiu a ofenzívnejšiu taktiku, tak sa tešil z lepších výsledkov a aj držanie lopty jeho tímu bolo o trocha vyššie, čo viedlo k priaznivým výsledkom. No v tomto zápase mal jasný zámer a k tomu viedla defenzívna taktika.
Prečo sa k nej odhodlal? V prvom rade asi preto, že to bol dvojzápas a Mourinho si chcel z prvého dejstva odniesť, čo najprijateľnejší výsledok. Podobne to urobil aj v prvom zápase semifinále Ligy majstrov v apríli 2011, vtedy tiež hral Real Madrid v hlbokej defenzíve, čo však bolo narušené vylúčením Pepeho, po ktorom Real inkasoval dva góly. No po zápase sa Mourinho vyjadril, že mal stratégiu, v rámci ktorej chcel pritlačiť na Barcelonu v posledných 30 minútach za pomoci striedajúcich hráčov. To však zlyhalo, keď Madrid hral len s 10 mužmi. Je rozumné predpokladať, že podobnú taktiku zvolil teraz.
Bolo zaujímavé pozorovať, že napriek stavu 1-1, bol Madrid po hodine hry nebezpečnejším mužstvom než v prvej polovici stretnutia. Pri remízovom stave 1-1 a pri výhode gólu streleného na súperovom ihrisku sa Real viac tlačil do ofenzívy než predtým, čo na druhej strane otváralo priestor pre Barcelonu, aby zmenila nepriaznivý stav. To potvrdzovali aj Mourinhove striedania, keď Benzemu a Callejóna vystriedal Higuaín a Di María v 60. resp. 65. minúte, čo vlialo sily unavenému útoku.
Keďže sa prvé stretnutie skončilo tesným výsledkom, bude veľmi zaujímavé pozorovať, ako Mourinho pristúpi k odvete na Bernabéu.
Pedro
Pedro, hráč z Kanárskych ostrovov, strelil dva góly v prvých dvoch zápasoch sezóny a zdá sa, že sa vracia do starej formy. Minulá sezóna bola pre neho isto iste frustrujúca, či už na tímovej alebo individuálnej úrovni. Sezónu narušilo zranenie a následná strata formy. Hoci Pedro odohral 48 zápasov, iba v 32 bol v základnej zostave a často bol vystriedaný. No s koncom sezóny sa Pedro vracal do formy, ktorú opätovne potvrdil vo finále Copa del Rey proti Athleticu Bilbao.
Teraz je Pedro zdravý a opäť vo forme, čím rozširuje možnosti barcelonskej ofenzívy a redukuje nevyhnutnosť spoliehať sa na gólovú potenciu Lionela Messiho.
Jeho gól proti Realu Madrid výstižne vykresľuje jeho kvality, vybojovať si loptu rameno vedľa ramena so súperovým obrancom, zrýchliť a poslať loptu tam, kam patrí.
Pedro je skvelým hráčom pre systém hry Barcelony a vie, čo sa od neho očakáva. Hoci je skvelým technikom, chápe, že aby si udržal miesto, musí hrať takmer dokonale. Preto svoje útočné kvality vhodne kombinuje s poctivou defenzívnou prácou. Vracia sa dozadu, aby pomohol obrancom a vyvíjal tlak na útočiacich hráčov súpera pri rozohrávke.
Víctor Valdés
Tesný výsledok prvého stretnutia ide na vrub 84. minúty stretnutia. Casillas vychytal Messiho a Piquého, ktorý bol na ďalšom ofenzívnom výpade, a zabránil 4. gólu, aby sa z následného protiútoku lopta po malej domov dostala až k Valdésovi, ktorý situáciu pred Di Maríom neriešil jednoducho. Napriek tlaku vytváraným týmto Argentínčanom Valdés hľadal priestor na nebezpečnejšie spracovanie a prihrávku. Výsledok tohto snaženia je nám všetkým známy, gól, ktorý znepríjemnil výsledok prvého zápasu.
Po zápase sa Andoni Zubizarreta pre novinárov vyjadril: „Chyby sú súčasťou brankárskej kariéry. Víctor nás zachránil pred väčším množstvom gólov, než obdržal počas rokov – som si istý, že po dnešnom zápase bude mať perfektnú sezónu.“
Déjà vu?
10. decembra 2011 v zápase proti Realu Madrid na Santiago Bernabéu vyrobil Valdés hrubku, po ktorej obdržal gól od Benzemu len po 22. sekundách hry. No Valdés pokračoval počas celého zápasu v krátkych prihrávkach, ako to robil predtým. Po zápase sa Guardiola k tomuto okamihu vrátil a okomentoval ho: „Najlepšou vecou bolo, že Valdés pokračoval v prihrávkach aj potom, čo obdržal gól. To ukázalo jeho silu a silu tímu.“
Valdés ešte urobí v budúcnosti ďalšie chyby, ale neočakávajme od neho, že zmení svoj štýl hry. Pre Barcelonu je nevyhnutné, aby mala brankára jeho typu, ktorý si rozumie s loptou na nohe a vie hrať na krátke prihrávky, čím vytvára ten správny cyklus.
