Včera sme prehrali, presnejšie povedané za 35 minút bolo vymaľované. 35 minút stačilo na to, aby Barca po dvoch individuálnych chybách v obrane prehrávala 2-0 a keď budeme sami k sebe úprimní, tak za necelý prvý polčas mohlo byť na výsledkovej tabuli aj vyššie skóre v prospech Madridu a to absolútne zaslúžene. Gratulujem Madridu k tomuto peknému víťazstvu!
Hoci som absolútne frustrovaný z individuálneho výkonu niektorých hráčov v prvom polčase, nedával by som nikomu konkrétnemu nič za vinu. Ani jedna z týchto chýb sama o sebe nerozhodla o tom, že sme prehrali, ale bola to kumulácia individuálnych zlyhaní, ktoré viedli k nežiaducemu výsledku. Niekto teraz povie, že to nie je tak, lebo hráč XX urobil viac chýb ako hráč YY, ba čo viac, zlyhanie hráča ZZ sa nedá odpustiť, lebo nám prehral trofej. Individuality vytvárajú tím a tím vyhráva i prehráva spoločne.
Ak nejaký titul putuje do Madridu, tak to bolí o to viac, ak sa to udeje v priamej konfrontácii s Barcou.
Som však hrdý na oduševnený výkon v druhej časti zápasu, keď by som ani nepovedal, že sme hrali 10. Barca mala napriek oslabovke viac z hry, vyššie držanie lopty (Real Madrid 46% - Barcelona 54%) a vytvorila si niekoľko príležitostí na zvrátenie zápasu. Nedá mi však objektívne uznať, že ak by sa jej to podarilo, tak by to bolo vzhľadom na priebeh celého zápasu pre Madrid nespravodlivé, ale páčilo by sa mi to.
Som hrdý na spôsob, akým sme túto prehru prijali, žiadne hráčske excesy v podobe zákerných faulov a na záver stretnutia gratulácie a potlesk od našich hráčov smerom k madridským. To je Barca, aj keď prehrá, vie to prijať. Més que un club.
Takéto prehry nás učia pokore a skromnosti. Učia nás, že najlepší sme len vtedy, ak vieme na sebe neustále pracovať. Učia nás, že byť najlepší znamená vedieť prijať prehru so vztýčenou hlavou. Učia nás, že padnúť znamená opäť vstať. Učia nás, že nepotrebujeme fanúšikov, ktorí fandia Barcelone len kvôli titulom.
Už sme si zvykli na tituly, ale futbal a krása barcelonskej hry nie je o tituloch. Ak niekto povie, že teraz musíme vyhrať ďalšie tituly, lebo oni vyhrali tento, tak to nepochopil. Nie, nemusíme, hoci to chceme.
To, čo musia urobiť hráči, je na sebe tvrdo pracovať a hrať tak, aby sa za to nemuseli hanbiť.
To, čo musíme urobiť my culés, je zostať verní klubu, klubovej filozofii a to bez ohľadu na to, v akej fáze futbalovej sínusoidy sa nachádza náš klub.
Visca el Barca! Visca Catalunya!
