Alex Song, druhý hráč, ktorý prestúpil do klubu za éry Tita Vilanovu, prišiel do FC Barcelona, aby získal svoju prvú veľkú trofej. Po počiatočnej pomoci, ktorú dostal od Cesca, je bývalý hráč Arsenalu pripravený zažiariť v „najlepšom klube na svete.“
Dňa 17. mája 2006 prešli okolo seba v koridore Saint-Denis, mieste finále Ligy majstrov medzi Arsenalom a FC Barcelona, dvaja 18-ročný mladíci. Ich mená boli Leo Messi a Alex Song, ale ani jeden z nich v tomto zápase nehral. Argentínčan sa nestihol načas zotaviť z nešťastného zranenia nohy a Kamerunčan, zažívajúc prvú sezónu v kádri Arsèna Wengera, nebol nominovaný do finálového tímu.
O šesť rokov neskôr sa obaja opäť stretli v Barçe. Prvý z nich je dnes považovaný za najlepšieho hráča na svete a neskôr menovaný je druhým hráčom, ktorý prišiel do klubu za éry Tita Vilanovu, hráč, ktorý prišiel poskytnúť pomoc do prostred poľa, kde ostala diera po odchode Seydoa Keitu. Song sa pre BARÇA MAGAZINE rozhovoril o tom, ako „bol v Paríži na finále Ligy majstrov 2006. Spomínam si na to dobre, pretože Messi bol tiež v hráčskom tuneli a tiež nemohol hrať. Barça si zaslúžila vyhrať . Bola to pre mňa dobrá skúsenosť, hoci sme prehrali. Neurobili sme pár vecí správne a tak sme prehrali. A Barça odohrala skvelý zápas.“ No parížsky večer je dnes už minulosťou. Katalánci odvtedy vyhrali dva ďalšie tituly v Lige majstrov, zatiaľ čo pre Alexa Songa a Arsenal neboli tieto roky výnimočne úspešné na počet titulov. „Prišiel som do Barçy vyhrávať,“ povedal. „Toto je tím, ktorý napriek tomu, že vyhral všetko má stále hlad po tituloch. Preto som sem prišiel. Keďže som chcel vždy vyhrávať a tento tím je na inej úrovni.“
Inšpiráciou Makelele
Alex Song prišiel do Barcelony, aby konečne vyhral nejakú trofej. Ale rovnako je nadšený z toho, že sa o šatňu môže deliť „s najlepšími hráčmi na svete.“ V Londýne, okrem bolestivej prehry vo finále LM 2006, zažil sklamanie zo zlyhania v boji o titul v Premier League a to najmä v sezónach 2007/08 a 2010/11 a tiež dve prehry vo finále Carling Cupu 2007 a 2011.
Vie, kde prišiel a že konkurencia je v FC Barcelona veľká, zvlášť na jeho posty, kde pravidelne hrajú Sergio Busquets (defenzívny stredopoliar), Javier Mascherano, Gerard Piqué a Carles Puyol (stredoví obrancovia). No práve tak ako Mascherano, Song vie, že prišiel, aby prijal svoju situáciu a svojím spôsobom pracoval pre tím. „Viem, že najlepší sú v Barçe a práve preto som rád, že som tu. Budem tvrdo pracovať, aby som odohral, čo najviac zápasov ako to bude možné,“ povedal. Je rád, že bude môcť sledovať hru Busquetsa. „Páčil sa mi už keď som hrával v Anglicku. Hrali sme proti Barçe dvakrát a všímal som si ho. Mám rád jeho spôsob hry. Niet pochýb, že Barça má na tento post, ktorý je tiež môj, jedného z najlepších hráčov.“
No ešte predtým než sledoval Busquetsa, bol jeho inšpiráciou Claude Makelele, bývalý hráč Realu Madrid a Chelsea. „Bol mojím vzorom. Vždy som ho sledoval, už od malička. Hral na mojom poste a bol jedným z najlepších.“ Alex mal možnosť Clauda bližšie spoznať počas turnaja Emirates Cup v roku 2009, tento turnaj je obdobou Joan Gamper Trophy. „Asi tri roky späť som mal možnosť s ním rozprávať,“ prezradil. „Dal mi pár rád a potešil som sa tomu. Od detstva som chcel byť ako on a stretnúť ho, bola pre mňa veľká skúsenosť... Povedal mi, aby som sa viac sústredil. Bez tlaku. A poradil mi ako sa pohybovať, byť chytrejším na ihrisku. Povedal mi, aby som na nič nemrhal energiou, ale využíval ju na získanie lopty a vyskúšal uplatniť to čo mi povedal vo svojej hre.“ Odvtedy, kedykoľvek sa Song nachádza v Paríži snaží sa nájsť si čas na stretnutie s Makelelem, ktorý skončil s kariérou v lete 2011.
Ďalšou inšpiráciou bol jeho strýko, Rigobert Song. „Samozrejme, chcel som byť ako on. Hral na vysokej úrovni a bol niečo ako môj poradca. Stále sme v kontakte. Čoskoro ma príde pozrieť do Barcelony. Teraz môžem povedať, že som šťastný ako bol on.“ No hoci mal Alex Song veľa rodinných väzieb na profesionálny šport, do svojich 12 rokov nehrával futbal. O štyri roky skôr, keď mal 8, opustil s rodinou Kamerun (jeho otec zomrel, keď mal tri roky), aby žil v Paríži.
V tomto období ho priateľ zo školy, ktorý hrával futbal za malý klub v susedstve, zavolal aby išiel s ním to vyskúšať. Ukázalo sa, že bolo od neho rozumné prijať toto pozvanie, tam si vytvoril celkom dobrú povesť a následne sa pripojil k mládežníckemu systému Bastie. Celkom dobre napredoval a v rokoch 2001 až 2004 sa prebojoval do prvého tímu, ktorý bol vedený Françoisom Ciccolinim, tým istým trénerom, ktorý ho viedol po jeho príchode do mládežníckych tímov. Iba vo veku 16 rokov odohral v Ligue 1 v jednej sezóne 32 zápasov, dosť na to, aby zaujal pozornosť top klubov z anglickej premiership. Klub, ktorý o neho prejavil najväčší záujem, a kde nakoniec aj skončil, bol Arsenal, ktorý vedie Arsène Wenger. V to leto Patrick Vieira, hviezda stredu poľa Gunners počas uplynulých deviatich rokov, opustil Arsenal a prestúpil do Juventusu. A práve na jeho miesto prišiel Song.
V Bastii už Song ukázal svoje schopnosti v strede obrany a z času na čas bol aj na jej ľavej strane, ale Wenger ho vyskúšal ako defenzívneho stredopoliara. „Často som tiež hrával v strede obrany,“ spomína si. „Ale najčastejšie to bolo, ak bol niekto zranený, ale vykartovaný a nie ako prvá možnosť.“
ejšia úloha od tej, akú mal Seydou Keita. Malijčan zvyčajne hrával naľavo a zvyčajne dopĺňal tvorivých stredopoliarov ako Xavi, Iniesta, Cesc a Thiago. Keita často hrával defenzívneho stredopoliara, ale nikdy nie v strede obrany. Song nemôže byť porovnávaný ani s Yayom Tourém, hoci hráč s Pobrežia Slonoviny hrával viac či menej na tej istej pozícii, ako sa očakáva od Alexa Songa v Barcelone. „Sme odlišní hráči,“ hovorí Song s vedomím, že Touré je viac známy pre svoje útočné schopnosti než obranné atribúty. No napriek všetkému sa v Arsenale Song naučil hrať ofenzívnejší futbal. Ak by sme boli nútení nájsť zrovnanie jeho hry, Song má taktickú obozretnosť Busquetsa a fyzickú silu Mascherana.
„Za všetko som vďačný Wengerovi“
Song bol smutný, že opustil Arsèna Wengera. „Kto som, som vďaka nemu,“ povedal. „Keď som prišiel do Anglicka, bol mi veľkou pomocou. Bol som veľmi mladý, mal som len 17, nie 25 ako teraz. Wenger mi bol ako otec. Spočiatku to bolo pre mňa veľmi ťažké, keďže som opustil rodinu vo Francúzsku a on so mnou zaobchádzal ako so synom.“
Songova vďačnosť siaha až do leta roku 2005, jeho prvého týždňa v britskej metropole. Bolo pre neho veľmi náročné sa prispôsobiť novému životu, futbalistu v Arsenale, kde prišiel pôvodne na hosťovanie. Neočarila ho anglická strava, nikoho nepoznal a vždy ťažko opúšťal svoj dom. Prežíval clivotu za domovom a chcel opustiť Londýn a vrátiť sa k rodine do Paríža. Len vďaka Wengerovi to neurobil a namiesto toho sa stal hviezdou Arsenalu, ktorý sa mohol sedem rokov tešiť z jeho služieb. „Mám s Wengerom skvelé vzťahy,“ hovorí teraz. „Chcem mu poďakovať za dôveru vo mňa. Chcel by som mu vrátiť všetko, čo mi dal. Som si istý, že je šťastný z toho kde som teraz a aký hráč sa zo mňa stal. Vždy hovorieval: ,Spomínaš si na svoj prvý dotyk s loptou, keď si prišiel do Arsenalu? Nie je to, to isté ako teraz.’ Odpovedal som mu: ,Máš pravdu. Istotne to nie je to isté ako teraz’.“
V Barçe to bolo oveľa jednoduchšie. V 18-tich sa oženil s Oliviou a stal sa hrdým otcom Nolana a Kaylian, dvoch veľkých fanúšikov Lea Messiho. V Katalánskej metropole sa rýchlo adaptoval. „Už nemám ten vek ako, keď som prišiel do Arsenalu. Veci tu sú oveľa lepšie. Strava je dobrá, páči sa mi aj mesto a máme skvelý tím. Všetko je dokonalé. Bolo jednoduché prísť tu a prispôsobiť sa.“
Cesc Fàbregas, s ktorým hrával do roku 2011, mu veľmi pomohol v Barcelone: „Poznám ho dlho a prvé noci tu som prespal v jeho dome. Je dobrý priateľ. Snaží sa mi pomôcť pri tréningu, v každom zápase, na trávniku i mimo neho.“ Potvrdil, že Cesca kontaktoval ešte predtým než podpísal zmluvu s klubom. „Žiadal som ho o radu, lebo pozná Barcelonu a mesto veľmi dobre. Narodil sa tu a môže mi pomôcť. Povedal mi, čo má i nemám robiť a vždy robím, čo mi navrhol.“
Napriek jazykovým bariéram si vytvoril dobré vzťahy s José Manuelom Pintom a Lionelom Messim. „Ak je Barcelona najlepším tímom na svete je to tiež preto, že sa tu stretla vynikajúca partia ľudí,“ je presvedčený. „Všetci sú to dobrí ľudia.“ Práve kvôli rodinnej atmosfére medzi hráčmi sa tu cíti ako doma. Narodil sa Douale a má 10 bratov a 17 sestier a preto je rád obklopený ľuďmi, ktorí si navzájom pomáhajú.
Je rád iný
Podľa Andoniho Zubizarretu bol Alex Song na vrchole zoznamu hráčov, ktorí môžu hrávať na poste stredového obrancu a defenzívneho stredopoliara, aj keď je charakterizovaný ako nezvyčajná osobnosť. „Som rád iný než všetci ostatní,“ povedal hráč s zvláštnym citom pre úpravu účesu. K častej zmene účesu ho podnietila milá skúsenosť, keď si ho jeho syn pomýlil s iným jeho spoluhráčom s reprezentácie Kamerunu. Ešte pred skončením turnaja zašiel Song ku kaderníkovi, aby sa to už nestalo. „Neviem, kedy opäť zmením účes, ale môžete si byť istí, že to urobím.“
29. august 2012 nie je dátum, ktorý Alex Song zabudne tak rýchlo. Bol to deň jeho debutu v drese Barcelony, iba deväť dní po jeho slávnostnej prezentácii na Camp Nou pri príležitosti 17. ročníka Joan Gamper Trophy. Song po vystriedaní Sergio Busquetsa odohral na Santiago Bernabéu prvých svojich 19 minút za Barçu a všetkých jeho 18 prihrávok bolo presných. „Nebol to výsledok, ktorý sme chceli, ale pre mňa osobne to bol dobrý zápas,“ povedal s odstupom času.
Song nie je prvým hráčom, ktorý debutoval proti Realu Madrid. Dve nové posily v lete roku 2011, Alexis Sánchez a Cesc Fàbregas, tiež debutovali proti najväčšiemu rivalovi FCB. Alexis v prvom zápase superpohára a Cesc v odvete. Prvý zápas v základnej zostave Alex Song odohral o 4 dni neskôr proti Valencii na Camp Nou. Odohral celých 90 minút a z jeho obdivuhodných 68 prihrávok bolo 61 presných.
zdroj: fcbarcelona.cat
