Barcelonismo sa počas včerajšieho zápasu opäť niekoľko krát chytalo za hlavu. Defenzívne nastavenie Celticu bolo jasná voľba ďaleko pred samotným výkopom stretnutia, no predsa sa očakávalo, že Blaugrana túto líniu prelomia a pohodlne dokráčajú za víťazstvom. Hráči Barcelony sa však aj včera rozhodli, že svojim fanúšikom spestria večer a zo súperovho brankára tak ako majú vo zvyku, urobia najlepšieho hráča zápasu.
Culés už musí dozaista štvať jedno jediné - Barcelona na strelenie jedného gólu potrebuje kvantum šancí. Síce má tlak, dostatok príležitostí, no streliť gól je takmer nemožné. V tomto smere je jednoducho potrebné uznať, že náš úhlavný súper - Real Madrid - je v tomto smere pred nami. Rýchly ťah na bránu, samozrejme trochu futbalového šťastie, ktoré v tejto sezóne máme aj my, nasleduje gólová prihrávka a gól. V našom prípade sa to väčšinou končí pri gólovej prihrávke a zbabranom zakončení resp. geniálnom zákroku brankára.
Frasier Forster bol až do včerajška pre culés neznámym pojmom, no hráči Blaugrana z neho razom spravili hviezdu. Samozrejme bol najlepším hráčom zápasu, keď niekoľkými top zákrokmi nedovolil Messimu skórovať. Na to by si však mohli culés už konečne zvyknúť, že súperov brankár je hviezdou zápasu pomerne často. Ak nie hviezdou, tak sa aspoň zviditeľní pred celým svetom.
V tejto sezóne spravili naši hráči hviezdu zápasu napríklad ešte z brankára Toňa, ktorý Granade takmer vychytal víťazstvo. Blysol aj gólman Benfici Artur, nehovoriac o stálici Valencie, Diegovi Alvesovi, ktorý proti Barcelone odvádza geniálne výkony na pravidelnej báze. Vynikajúce hodnotenie si túto sezónu vyslúžil aj Andrés Fernández obliekajúci dres Osasuny, kde Barcelona napokon ukopala tesnú výhru 1-2. V uplynulej sezóne bolo takýchto zápasov požehnane. Neraz sme aj kvôli našej nemohúcnosti premeniť šancu, strácali body. Najpamätnejším zápasom vlaňajška však zostane dvojzápas semifinále Ligy Majstrov proti Chelsea, kde sme z Čecha urobili dvakrát po sebe muža zápasu. A všetci vieme, čo to v konečnom zúčtovaní znamenalo.
Samozrejme sa stáva, že príde zápas, v ktorom útočníci pohoria na súperovom gólmanovi, ktorý má dobrý deň. V prípade našich sa to viacmenej stáva pravidlom, že sa zhruba každý tretí zápas píše o brankárovi súpera ako o hráčovi zápasu, na ktorom si Barcelona vylámala zuby. Prečo je to však takto, nevedno.
zdroj: forcabarca.sk