Pre vývoj La Ligy je takéto konštatovanie viac než pravdivé a myslím si, že vypovedajúcu hodnotu v sebe nesie i pre Ligu Majstrov. Ak katalánsky futbalový klub dokáže eliminovať neduhy z minulej sezóny a udrží si ten neskrotný hlad po úspechoch, do múzea na Camp Nou pribudnú v budúcom roku ďalšie významné trofeje.
Najfascinujúcejšie z môjho pohľadu je práve ten hlad vyhrávať, mužstvo v predchádzajúcich sezónach dosiahlo všetko, čo si zaumienilo, dokonca niekoľkokrát. Aj napriek tomu to vo vzťahoch medzi hráčmi nezaškrípe, aj keď to už mnohí spolu ťahajú i niekoľko rokov, predsa len Barca nespomaľuje v nasadenom rytme Pepa Guardiolu.. Udržať si motiváciu ďalej víťaziť považujem za najdôležitejší aspekt pozitívneho pokračovania fantastického barcelonského príbehu v tomto tisícročí, o tom aké to je dôležité, zložité a ťažké by nám pri „kávičke“ vyrozprávali Rijkaard s Ronaldinhom..
A to ani ja som práve nepatril medzi veľkých optimistov po výkonnostne šokujúcom prvom polčase Superpohára v Madride, mužstvo má však presvedčilo, že sa dokáže motivovať, vyhecovať k dosiahnutiu ďalších mét. A zmena na trénerskom poste tomu napomohla, trvalo mi, než som si dokázal pripustiť, že i v tomto Pep myslel len nato najlepšie pre klub. On skutočne cítil, že klubu svojho života v tomto období odovzdal všetko, čo v sebe mal, skutočne musel cítiť veľkú vyčerpanosť a možno i utíchajúci vnútorný hlad po ďalších úspechoch.. O to viac si uvedomujem, akou obrovskou osobnosťou je tento chlapík zo Santpedor!
Titova osobnosť prekvapila všetkých, hádam aj tých najzainteresovanejších, ale to je len dobre. Osobne ma prekvapila jeho taktická vyzretosť, sebavedomá strategická koncepcia, s ktorou nekompromisne vyrukoval hneď od úvodu sezóny. Nedá sa povedať, že by od základov prekopal barcelonský herný systém, veď to ani nie je treba, ale výrazne zapracoval na predchádzajúcich nedostatkoch. Napríklad to, akým suverénnym spôsobom našiel Cescovi Fábregasovi to pravé miesto v základnej zostave popri Xavim a Iniestovi je obdivuhodné, Tito to zvládol vyriešiť v prvej štvrtine sezóny, Pepovi sa to nepodarilo ani počas tej celej uplynulej. Nikdy sa mi nepáčil variant, keď Andrés Iniesta operoval na ľavom krídle zálohy/útoku, zdal sa mi platnejší, efektívnejší pre celú hru mužstva ako tzv. vnútorný záložník, čiže post, ktorý preferuje i samotný Andrés. Príchodom agilného Jordiho Albu a nasadením Cesca na jeho obľúbený post vnútorného záložníka mu však ľavá strana mimoriadne svedčí. Časté výpady Jordiho pozdĺž celej čiary dávajú Iniestovi väčšiu slobodu na manévrovanie s loptou nielen vľavo , ale i k stredu, kam sa i prirodzene tlačí, nachádza sa bližšie k šestnástke a stáva sa ešte nebezpečnejším pre súpera, či už v hrozbe finálneho pasu/prihrávky, alebo priameho ohrozenia. Podobne sa na pravej strane správa Pedro, ale keďže Dani v tejto sezóne veľa absentuje kvôli zraneniam a Montoya či Adriano nependlujú smerom nahor tak často (čo niekedy tiež nie je na škodu), ofenzívne výpady realizuje viac ako ortodoxný krídelník, samozrejme s neodmysliteľnou a skvelou prácou pressingom pri strate lopty. Tito ešte viac zaktivizoval ofenzívne úlohy ľavého a pravého beka ako tomu bolo za Guardiolu, dozaista to prinieslo oživenie a výraznejšiu priamočiarosť do hry, avšak na druhej strane to niekedy spôsobuje chaotickú obrannú reakciu po rýchlom protiútoku súpera, načo sme v prebiehajúcej sezóne doplatili najčastejšie. Aj tak si však myslím, že i tento variant ma viac pozitív na celkový vplyv hry.
Značným sklamaním tejto sezóny je pre mňa Alexis, či už pred, alebo po zranení. Na jeho výkony nenašiel „zázračný“ liek ani Tito. Bojovnosť mu uprieť nemožno, ale to na základ v Barcelone nestačí. Irituje ten jeho nadmerný sklon k simulovaniu, ale i absencia priamočiarosti, súboju jeden na jedného – to všetko boli črty jeho hry z Udinese, ktoré oslovili realizačný tím a ktorými sa sporadicky prezentoval i v niektorých zápasoch minulej sezóny. Prirodzene, jeho hra v barcelonskom systéme musela prejsť zmenami oproti spôsobu hry v Udinese. Jeho vplyv na hru je však čoraz menej dôležitý a predpokladám, že ak svoj prístup neoživí priebojnejšími prvkami, ide o jeho poslednú sezónu v modro-granátovom drese.
Naopak, mimoriadne sa teším kvalitnejším výkonom Gerarda Piquého na poste stopéra. Piquenbauerovi sa navrátil jeho šibalský úsmev útočníkom súpera, hrá s väčším pokojom, rozvahou, sústredene a v poslednom čase i s obligátnymi ofenzívnymi chúťkami ako sme boli v jeho hre zvyknutí. Ešte to nie je Gerard z prvých sezón, ale ak bude pokračovať takýmto tempom, budúci rok ho tu máme v celej jeho stopérskej paráde.
Do konca roka zostávajú dva zápasy a obidva s komplikovanými súpermi, bude veľmi dôležité udržať 11 bodov na Real a vzdialiť sa bojovnému Atléticu na rozdiel 9 bodov. Myslím, že práve od týchto zápasov si v Madride sľubujú vykresať nádej na zvrat v lige, preto musí Barca nepoľaviť, nepustiť nohu z plynu, aby prenasledovateľom uštedrila „úder autority“. O enormnej futbalovej kvalite Blaugranas nepochybuje azda nik. Už teraz bájna plejáda hrajúcich futbalových legiend katalánskeho veľkoklubu svojimi vzájomnými priateľskými vzťahmi vo svojich privátnych svetoch vytvárajú v tejto squadre takmer až rodinnú zomknutosť, práve tú považujem za najväčšiu barcelonskú zbraň v udržiavaní sa v túžbe napredovať. Ak je táto naša Barcelona zdravo sebavedomá, ale zároveň i sebakritická k vyprodukovaným chybám, ak si dokáže udržať svoju fyzickú, ale i psychickú kondíciu na vysokej úrovni počas celých 90 minút, je prakticky neporaziteľná. A tak nečudo, že najväčším rivalom Barcy je.. Barca!
zdroj: forcabarca.sk
