To, že je v španielskej lige veľký nedostatok kvalitných rozhodcov, je už dávno zjavné, no miestami je až dych vyrážajúce, akých chýb sa dokážu dopustiť arbitri na Pyrenejskom polostrove. Včerajší zápas Granady proti Barcelone bol ukážkovým príkladom nedostatkov, ktorými, žial, rozhodovia v Španielsku prekvitajú. V tomto článku som si dovolil v skratke rozobrať pár najväčších chýb, ktorých sa rozhodcovská trojica, na čele s Carlosom del Cerro, dopustila. Problém, ktorý považujem za do očí bijúci, tu zostáva nevyriešený, pretrváva. Zároveň si však treba položiť otázku. Nie je už na najvyššom čase zaviesť videorozhodcu?
Ťažko sa hrá, keď čelíte až dvom súperom naraz - jedenástke, ktorú postavil tréner Granady, Lucas Alcaraz, a zároveň aj proti postranným rozhodcom, ktorým, povedzme si na rovinu, zápas vôbec nevyšiel. Dokonalými príkladmi na posúdenie sú situácie, ktorých svedkami sme boli v oboch polčasoch. Boli úplne spackané, nezmyselne odmávané a odpískané.
Prvým mementom v zápase bol gól, ktorý vstrelil Odion Ighalo, mimochodom snáď najlepší hráč na ihrisku v prvom polčase. Po Arandovom dlhom centri cez pokutové územie, mu pred čistú bránu vracal loptu Nolito. Videozáznam nám však ukazuje, že to bolo do tesného offsidu. Podľa niektorých to offside nebol, ťažko povedať. Isté však je, že tento gól domácich nakopol, miestami hrali ešte lepšie než predtým, Barcelona sa v zakončení trápila, s hosťami to vyzeralo zle-nedobre. Keď sa však neodmával tento, prečo sa naložilo s ostatnými, podobne hraničnými situáciami, úplne naopak?
V minúte 43. sa do obrovskej šance dostal Alexis, ktorý dostal na prvý pohľad geniálnu prihrávku od Thiaga. Čiarový rozhodca však krásu celého počinu spochybnil zdvihnutím svojej zástavky a tým zároveň aj ukončiil nádejne vyzerajúcu akciu Blaugranas. Stav zostal nezmenený, 1:0 pre domácich.
Ďalší nezmyselný offside, ktorý navyše i skončil gólom v podaní Cesca Fabregasa, bol odmávaný a odpískaný v 54.minúte, keď sa Alexis v pokutovom území zamotal pomedzi svoje kľučky, no dokázal ešte skvele prihrať Messimu, avšak, podľa rozhodcu, do offsidu. Messiho spätný pass na Cesca bol už teda zbytočný, gól neplatil. Z opakovaného záznamu sme sa opäť mohli presvedčiť, že sa o offside nejednalo ani omylom. Messimu sa však podarilo ešte predtým vyrovnať. V priebehu necelých piatich minút mohlo byt skóre otočené, nestalo sa tak.
Verdikt od rozhodcov , ktorý prišiel v minúte 67. , je tak isto spochybniteľný. Dani Alvés unikol po kraji šestnástky a ponúkal gól Pedrovi. Lopta už bola za obrancami, o offside sa teda jednať nemohlo, je možné to teda považovať za ďalší prešlap čiarového rozhodcu.
Takéto veci sa dejú v zápasoch pravidelne, no myslím si, že včerjaší zápas bol jasným príkladom neschopnosti a až podozrivej nepozornosti rozhodcov v Španielsku. Nazvime si to ako chceme, fakt je ale taký, že v dnešnom futbale je už naozaj bežným javom to, že zápasy rozhodujú rozhodcovia a nie hráči. Zavedenie videorozhodcu by mohlo pomôct, mnohí konzervatívci sú však jasne proti. Počul som mnoho názorov, prečo nie, no v skutočnej praxi však skôr vidím množstvo situácií, ktoré nám dávajú jasné dôvody, prečo áno. Vraj by to zabilo pravého ducha futbalu a chyby, ktorých sa rozhodcovia dopúšťajú robia niekedy zápasy pamätnejšími a vynimočnejšími. Desiatky rokov to fungovalo, prečo by to rázom prestalo fungovať teraz? Odpoveď je jednoduchá. Futbal sa neustále vyvíja, ľudia sa však zároveň boja väčších zmien, a preto sú voči týmto krokom zväčša skeptickí. Človek je tvor omylný, no v dnešnej dobe, keď je futbal pre mnohých náboženstvom, sa chyby neodpúšťajú.
A čo si o tom myslíte vy?
