Hovorili, že ktokoľvek môže trénovať Barcelonu. Včerajšok ukázal, že to nie je pravda. Včerajšok nám ukázal, že Madrid sa na nás vie pripraviť a my na to nevieme adekvátne reagovať.
Jordi Roura poslal na trávnik zvyčajnú jedenástku s jednou významnejšou zmenou, keď Cesc Fabregas prevzal úlohu Andrésa Iniestu a bol viac vpredu, kým Don Andrés bol zasunutý hlbšie v strede poľa. Dôvody bol jednoznačné, udržať si lepšie držanie lopty v strede poľa a využiť driblingové schopnosti Iniestu na prekonávanie obrannej línie Realu, ale Fabregas ako útočník zlyhal a nemal na tomto mieste čo robiť. Otázkou je prečo tréner nepostavil Davida Villu, ktorý je na tento post viac súci, čo by aj odrážalo formu z predchádzajúceho zápasu.
Iróniou včerajšieho zápasu je, že Barcelona ho začala s vyššou intenzitou než sa prirodzene očakávalo vzhľadom na predchádzajúce Clasicá a v úvodných minútach vyzeral zápas veľmi sľubne pre domácich. Všetko zmenilo individuálne zlyhanie Gerarda Piqueho v súboji jeden na jedného s Cristianom Ronaldom. Ronaldo si udržal chladnú hlavu a s prehľadom premenil spravodlivú penaltu. Následne sa Barcelona už len snažila dohnať stratené.
To Madrid využil dokonale. S piatimi hráčmi skalopevne ostávajúcimi v obrane si Madrid s ľahkosťou vytváral rýchle protiútoky. Mesut Ozil a Angel Di Maria boli mimoriadne aktívni a ich hra mala šmrnc. Pošmyknutie Carlesa Puyola v dobrej obrannej pozícii proti Di Mariovi, umožnil energickému Argentínčanovi naservírovať druhý gól pre Cristiana Ronalda. Zverenci José Mourinha sa v zápase na výsledok moc nenatrápili a v podstate ho bez problémov kontrolovali, čo potvrdil tretí gól po krásnej hlavičke Rafaela Varaneho, ktorá dokonale zapadla do siete. Trojgólový rozdiel v skóre jasne dokumentoval aj herný rozdiel na ihrisku. Na čom už nič nezmenilo ani štatistické vylepšenie, gól Jordiho Albu v závere stretnutia.
Jednoduchosť s akou sa útoční hráči Realu Madrid dostávali do nebezpečných situácii ukazuje, že obrana, v ktorej veľmi často dvaja obrancovia podnikajú útočné výlety a sú mimo svojich obranných pozícii je veľmi zraniteľná. Viac než kedykoľvek predtým.
V barcelonskom útoku sa to nehmýrilo žiadnymi skvelými nápadmi a hra bola veľmi sterilná, ale to už pre nás nie je žiadne prekvapenie, keďže sme to mohli pozorovať vo viacerých stretnutiach. Bezduchosť tímu a takmer nezmyselné bezmyšlienkovité prihrávanie lopty v strede poľa. Žiadna invencia.
V minulosti sa našli ľudia, ktorí podceňovali Guardiolov prínos pre tím. Vraj Barcu môže trénovať ktokoľvek. S Vilanovom sa začala sezóna grandiózne, prekonával sa jeden rekord za druhým, ale teraz Tito chýba a je to citeľné. Jordi Roura vhodne nezastane miesto prvého trénera a je iba deravou náplasťou miesta na lavičke a zjavne na tento post nemá potrebné kvality. Chýba nám tréner, ktorý v náročnejšom období vie upraviť taktiku a motivovať hráčov, ktorý vie vymyslieť niečo čo zaberie.
Veď si len spomeňme na víťazstvo 3-1 na Bernabeu v decembri 2011 či víťazstvo 2-1 na tom istom štadióne o mesiac neskôr a spôsob ako Guardiola vedel nájsť riešenie v týchto zápasoch. V oboch Barca prehrávala a našla recept na výhru. Aj včera prehrávala, ale žiadne riešenie sa nenašlo, skôr sa hra utápala v problémoch a bezmocnosti. Dôvodov prehry je viac, no jedným z najvážnejších je chýbajúci tréner.
Ak sa pozrieme dopredu, môžeme si byť istí, že Barcelone nebude chýbať motivácia v sobotňajšom El Clásicu. Ak by aj vyhrala nič to nezmení na tom, že liga je už takmer rozhodnutá. A toto víťazstvo by bolo len malou náplasťou na včerajšie poníženie. Najväčším otáznikom je ako tieto dva stretnutia ovplyvnia hráčov pred odvetou osemfinále Ligy majstrov proti AC Miláno. V nasledujúcich dňoch bude tlak na Jordi Rourovi. Nájde odvahu a spôsob ako zmeniť hru, prístup a taktiku tak, aby tím zvládol nasledujúce zápasy lepšie? Nielen so cťou, ale aj s odhodlaním postúpiť? Nezostane len pri slovách, ale pretaví sa to do konkrétnych konštruktívnych krokov?
Osobne si to veľmi želám, ale mám obavu, že to v súčasnej
situácii bude sizyfovská úloha!
Visca el Barca! Visca Catalunya!
