Po zaváhaní Barcelony proti Bayernu sa jednoznačne potvrdilo viacero problémov, ktoré je nutné riešiť. Je potrebné poznamenať, že nejde len o jeden pokazený zápas proti silnému Bayernu. Barcelona sa v tejto sezóne vo väčšine kľúčovch zápasoch trápi. Prinášame vám preto zaujímavú úvahu z portálu totalbarca, ktorá sa týka barcelonských slabín.
V čom spočívajú problémy posledných zápasov?
FC Barcelona bola v období posledných piatich rokov vyhlasovaná za najlepší tím, ktorý kedy hral túto hru. Prečo boli teda v utorkovom zápase takí biedni? Prečo boli takto ponížení Bayernom? Čo sa teda stalo?
Smola
Nikto nemôže podceňovať množstvo nešťastí, ktoré Barcu tento rok postihli. Emocionálny dopad rakoviny Erica Abidala, na tím v minulej sezóne, bolo ťažké niesť. Takéto tragické udalosti často stmeľujú kolektív hráčov a ešte viac utiahnu priateľské putá, avšak rovnako aj odvádzajú pozornosť a spôsobujú traumu, ktorá nevyhnutne ovplyvňuje hráčov na ihrisku. Ešte viac sa však ukázala rozhodujúca Abidalova nenahraditeľnosť na ihrisku. Vždy bol "kameňom" obrany aj hrozbou vo vzduchu, ktorá túto sezónu tak chýbala. Koľko ľahkých gólov by bolo v túto sezónu uchránených, keby „kráľ Abidal“ chránil svoju pevnosť?
Navyše, kapitán Carles Puyol, sužovaný sériami zranení, bol v pozadí takmer počas celej tejto sezóny. Puyolova nenahraditeľnosť ani nemusí byť dostatočne zdôrazňovaná. Keď je Carles fit, je „veliteľom“ obrany s oceľovým odhodlaním a kontrolovanou agresiou, ktorá bola počas jeho absencie úplne neviditeľná. Na ihrisku neustále pokrikuje s obrannými povelmi na Gerarda Piquého, ktorý sa zdá pri hre bez svojho mentora akýsi stratený. Puyolova veliaca prítomnosť bola citeľná počas mnohých zápasov. Práve on je hráčom, ktorého je do budúcna takmer nemožné nahradiť.
Skutočnosť, že tréner Tito Vilanova bol „zrazený na kolená“ rovnakou chorobou ako Eric Abidal nemožno podceniť. Barcelona vstúpila do sezóny sériou predstavení, ktorými mnohých oslnila a zároveň zmiatla zo stola rôzne dohady neprajníkov ako aj fanúšikov, istý čas dokonca mnohí pozabudli na Pepa. Dva mesiace po Vianociach bol hlavný tréner hospitalizovaný, a teda nútený nechať Barcelonu bez kormidelníka. Nasledovalo obdobie najhorších predstavení za posledné roky a tím pôsobil vyčerpane a nekoordinovane, no pri všetkej úprimnosti, akosi pokojne. Mnoho hráčov si zrejme uvedomilo, že sú veci, ktoré sú dôležitejšie ako futbal. Ostatné tímy nepoznali takúto filozofiu. Nemuseli sa s podobnými problémami vysporiadať. Prehry s AC Milánom a Realom Madrid sa začali javiť ako signál obratu v dominancii. Trhliny sa začali objavovať.
Nečinnosť
Každý tím, ktorý zažil zranenia hráčov kalibru ako Messi, Puyol, Mascherano či Adriano v takto rozhodujúcej fáze sezóny jednoducho museli pocítiť akési uštipnutie, avšak neschopnosť konať, keď sú varovné signály zreteľné, znamená náhly kolaps. Podobne, ako pri španielskej hospodárskej kríze, nevykonanie potrebných zmien v danom čase, znamenalo pád z výšin, ktorý bol o to strmší a viac neznesiteľnejší.
Kríza barcelonskej obrany nie je však ničím novým. Puyol je už dosť starý a náchylný na zranenia na to, aby na ňom ležala ťarcha celej obrany. Piqué je schopný veľkých vecí, je však stále viac labilný v dôležitých momentoch a pomerne často chybuje. Abidal, ktorý bol v minulosti často využívaný na zaplátanie dier v obrane, bol mimo celú sezónu a počas posledných dvoch prestupových období bol pripútaný na nemocničné lôžko. Javier Mascherano má srdce leva, keď treba je dostatočne tvrdý a dôrazný, faktom však ostáva, že je stále skôr defenzívnym záložníkom a je príliš nízky na to aby uspel v obrane na tak vysokej úrovni. Marc Bartra na to v budúcnosti môže mať, avšak vo veku 22-rokov má takmer nulové skúsenosti z prvého tímu a pôsobí príliš mĺkvo a mierne na to aby prevzal opraty obrany.
Problém obrany je ešte viac umocnený problémom s výškou u barcelonských krajných obrancov Alvesa a Albu. V podstate neexistuje žiadna fyzická sila vo vzduchu, čo je tiež dôvodom neustáleho trestania v obrane. Thiago Silva bol na predaj vlani v letnom prestupovom období, avšak jeho nepodpísanie znamenalo jednu veľkú premárnenú šancu. Ak si FC Barcelona, najpopulárnejší tím planéty, nemôže dovoliť takéhoto hviezdneho a potrebného hráča, niečo je asi v neporiadku.
Tragické prestupy
Cáceres, Hleb, Chygrynsky, Henrique či Keirrison sú mená, ktoré sa možno mnoho fanúšikov ani nespájajú s Barcelonou. Všetko sú to hráči, za ktorých však Barcelona vyhodila milióny eur. Napriek tomu, že všetky tieto prestupy patria do éry starého vedenia, nové nákupy však tiež nepatria k tým najpodarenejším – Affelay, Alexis, Villa, Song či Fabregas. Neznamená to, že sú to vyslovene zlé prestupy, avšak mnohí z týchto hráčov sú veľké futbalové hviezdy a rozhodne zaostávajú za očakávaniami. Netreba snáď ani spomínať na jeden z najväčších prestupových prešľapov histórie klubu – výmena Samuela Etooa spolu so 45 miliónmi eur za Zlatana Ibrahimoviča. Švéd opustil klub po jednej sezóne za 25 miliónov eur, zatiaľ čo Etoo hviezdil spolu s celým Interom. Ak sa obzrieme za talentami, ktoré Barcelonu opustili, a teda napríklad Yaya Touré, Etoo, Henry či Ibrahimovič, je zrejmé, že odišli agresívni a vysokí hráči, ktorí ako sa zdá, nemajú v klube svoje miesto.
Kým Guardiola zdelil po Rijkaardovi tím, ktorý sa pýšil rôznorodosťou, Tito zdedil viac-menej jednorozmerný tím, aj vďaka zlým rozhodnutiam na prestupovom trhu.
Posadnutosť
Barca je posadnutá troma vecami a to: držaním lopty, rozostavením 4-3-3 a rozvojom doma vychovávaných talentov.
Držanie lopty je vždy pozitívnou skutočnosťou, avšak, keď je lopta posúvaná len zo strany na stranu a následne akcia väčšinou končí prihrávkou dozadu skôr než dopredu, niečo nie je v poriadku. Ak si hráči prihrávajú bleskovým tempom a s chirurgickou presnosťou ako proti Milánu, je to pre súpera nehrateľné a pre divákov je to radosť sledovať. V poslednom čase sa však čoraz viac zdá, že hráči sa až príliš boja o stratu lopty a volia preto tie najbezpečnejšie možnosti pre prihrávku. Skúste napočítať koľkokrát hráči na krídlach – Alves, Alba, Sanchez, Pedro – loptu radšej vrátia, namiesto toho aby vyrazili k bráne. Pre strelenie gólu je nutné niečo aj riskovať a hrať zanietene. Musíte behať so zanietením, prihrávať so zanietení, robiť jednoducho všetko pre hru, a nie len slepo veriť v držanie lopty.
Rozostavenie 4-3-3 je spojené s klubom od čias éry Cruyffovho „dream teamu“. Je to taktika, ktorá slávila množstvo úspechov, vďaka ktorej tím vyhral množstvo trofejí. Mnoho ľudí sa najmä vďaka tejto taktike zamilovalo do klubu, pretože ponúka atraktívny ofenzívny futbal. Niekedy však necháva tím príliš zraniteľný v obrane, ako aj ľahko čitateľný pre súpera. Každý iný tím v Európe, vrátane španielskeho národného tímu, hrá s dvomi defenzívnymi záložníkmi v strede. Táto formácia viedla už k množstvu porážok, a podľa môjho názoru, tím akým je Barca by jednoducho mal mať aj plán B pre prípad, že sa veci nevyvíjajú podľa predpokladov.
Vychovávanie domácich talentov je niečo, na čo je klub právom veľmi hrdý. Je to zároveň veľká súčasť celkovej identity tohto klubu ako aj dôležitý prvok klubových úspechov. Žiadny iný klub na svete neinvestuje toľko peňazí a námahy do svojej akadémie. Rovnako žiaden iný veľkoklub neprodukuje vďaka svojej akadémii toľko futbalových gigantov. Ak však niektoré pozície nie sú dostatočne obsadené domácimi hráčmi, hráči jednoducho musia byť aj kúpení. Možno potrvá celú generáciu, či tisícročie, kým La Masia vyprodukuje ďalšiu zlatú generáciu takých hviezdnych kvalít ako Messi, Xavi, Iniesta či Puyol. Do tej doby je však nutné použiť na zaplátanie dier aj klubové peniaze.
Problémy aj v útoku?
Messiho brilantnosť dokázala zastierať trhliny počas dvoch sezón, nehovoríme však len o tých obranných. Gólový hladomor v podaní Pedra, Alexisa a Villu sa len sotva dotýka dvojciferných hraníc. Príliš často vracajú lopty z krídiel späť, často prihrávajú dozadu. Kde sa podela agresivita? Kde je vôľa pre prevzatie iniciatívy a zodpovednosti? Alebo, nedaj Bože, pre namierenie na bránu? Rovnako tak aj absencia akejkoľvek hrozby vo vzduchu, ktorá musí byť zmienená. Ak sa obzrieme späť na hviezdnu prednú líniu v podaní Henryho, Messiho a Etoo´a, zrazu si uvedomíme, ako ďaleko sa to dostalo, bez uvedomenia si. Messi zachraňoval celú „posádku lode“ počas celej sezóny – avšak to nestačí.
V mnohých ohľadoch je tohtoročná sezóna pôsobivá vďaka (snáď) už skorému víťazstvu v La lige. Tento titul je v mnohých ohľadoch omnoho impozantnejší ako víťazstvo v Lige Majstrov, keďže vyžaduje dôslednosť počas celého roku, kedy sa tím musel vysporiadať s mnohými nepriazňami osudu. Budúcnosť je tiež potenciálne svetlá a predpokladám, že tím okolo Piquého, Messiho, Iniestu, Tella, Fàbregasa, Thiaga a Deulofeua bude pokračovať v ceste európskeho futbalového giganta aj po zvyšok desaťročia, za predpokladu, že klub bude ochotný a schopný vykonať potrebné zmeny.
Možné je všetko, najmä s futbalovým Bohom na našej strane, ktorý sa klubu upísal pre mnoho ďalších sezón.
zdroj: totalbarca.com
