V pokračovaní seriálu pamätných zápasov barcelonskej histórie sa obzrieme do ďalekej minulosti, avšak k niečomu mystickému, k zápasom, ktoré zahájili slávu Blaugranas v Španielsku. Možno máloktorý z culés vie, že aj keď náš večný rival z Madridu vlastní o niekoľko triumfov v La Lige viac, FC Barcelona je prvým mužstvom, ktorý titul španielskeho šampióna získal!
Prvý titul v La Copa del Rey
V roku 1910 to bola prakticky jediná oficiálna súťaž organizovaná Španielskou federáciou klubov, išlo už o ôsmu edíciu La Copa del Rey ( najviac triumfov - štyri, mal dovtedy Madrid FC, predchodca Realu, azda aj preto, že finále sa vždy hralo v Madride..). Formát súťaže sa počas rokov značne menil, tentoraz sa opäť v madridskej finálovej fáze prezentovali tri kluby: Deportivo de La Coruňa, Club Espaňol de Madrid a FC Barcelona. Hralo sa systémom každý s každým. V prvých zápasoch si obaja favoriti poradili s Deportivom, Barça im nasúkala 5 gólov (Comamala 3, P.Wallace, Rodríguez) a Espaňol de Madrid nad nimi zvíťazil 1:0, čo znamenalo, že ich vzájomný súboj rozhodne o držiteľovi trofeje.
Vo väčších španielskych mestách pôsobilo v počiatkoch futbalovej revolúcie na Pyrenejskom poloostrove viacero klubov, Barcelona, či Madrid ich v tých dobách mali aj zo päť, Club Espaňol de Madrid založili domáci národnostní nadšenci, nebol to v tých dobách žiaden outsider, rok predtým bojoval taktiež vo finále súťaže, kde ho porazil Club Ciclista (ktorý sa v ďalších rokoch pretransformoval na Real Sociedad San Sebastián). Väčšie skúsenosti ich postavili do úlohy favorita. Z kresla prezidenta FC Barcelona v roku 1909 odstúpil z osobných dôvodov legendárny zakladateľ klubu Joan Gamper, aby ho nahradil Otto Gmelin. Barça má v tých dobách približne 400 „socios“, čiže členov klubu a naberá na popularite, v roku 1909 inaugurovala svoj prvý vlastný štadión La Industria (kapacita 6 tis. divákov, pokrstený aj ako „la Escopidora“ – voľne preložené ako pľuvadlo, možno kvôli nepeknému zlozvyku domácich fans..). Mimochodom, práve na tomto štadióne dostali fanúšikovia FC Barcelona nesmrteľnú prezývku culés, čiže „zadky“, ktoré sa im pri zápasoch pretŕčali cez sedadlá na obdiv všetkým okoloidúcim v miestnej štvrti.
Úvod finálového zápasu La Copa del Rey vyšiel lepšie pre madridské mužstvo, ktoré sa na prestávku do šatne poberalo s náskokom 2:0, po dvoch góloch Buylla. V Kataláncoch sa však po polčasovej pauze prebudili demolačné nálady a svojmu madridskému sokovi sa revanšovali troma gólmi z kopačiek Rodrígueza, Carlosa Comamala a Charlesa Wallace. Futbalové zápasy v tých dobách neoplývali takticko-strategickou genialitou, preferovala sa tzv. anglická futbalová škola, čiže dlhé nakopávané lopty, behavý, fyzicky náročný futbal systémom „hore-dole“, pričom všetci hráči oboch mužstiev sa pohybovali čo najbližšie k lopte. Niet sa čo diviť, veď medzi minuloročným 26 triumfom FC Barcelona vo finále CdR s Athleticom Bilbao, a tým historicky prvým je 102 rokov..
Finále La Copa del Rey 1910
FC BARCELONA-ESPAŇOL DE MADRID 3:2
Góly:Rodríguez, C. Comamala, Ch. Wallace – Buylla 2
FC Barcelona: Solá- Bru, Amechazurra, Comamala, Peris, Grau, Forns, Rodríguez, C. Comamala, C. Wallace, P. Wallace.
Esp. Madrid: García -Àlvarez, Navarro, Giralt, Herédia, Yarza, Gregorio, Buylla, Negre, Morales, Giralt.
Prvý ročník La Ligy (1929) korisťou FC Barcelona!
12.2 1929 odštartoval premiérový ročník La Ligy, ktorý sa postupne stal najdôležitejšou súťažou v Španielsku, trval štyri a pol mesiaca, zúčastnilo sa ho 10 mužstiev (FC Barcelona, Real, Atlético, Athletic Bilbao, Real Sociedad S.Sebastián, Racing Santander, Arenas Club Getxo, Espanyol Barcelona, CD Europa Barcelona, Real Unión Irún). Katalánsky klub trénoval James Bellamy, domáce zápasy sa už hrávali na legendárnom štadióne Les Corts (kapacita 60 tis. divákov), prvá polovica ligy bola zo strany Blaugranas výkonnostne veľmi nevyrovnaná, pred druhou „obrátkou“ sa nachádzala na šiestom mieste, s päť bodovou stratou na Real Madrid. Druhá polovica priniesla skvelé víťazstvá na pôde veľkých rivalov San Sebastiánu a Realu Madrid, v poslednom kole Barça cestovala na pôdu piateho celku ligy Arenas de Getxo, kde potrebovala vyhrať.
Zápas to bol predovšetkým bojovný a vyrovnaný, ako každý na pôde baskického mužstva, ktorý kládol od začiatku stretnutia enormný odpor, avšak väčšia kvalita Blaugranas a predovšetkým dva pohotové góly Pareru (najlepší strelec Barcelony v lige s jedenástimi gólmi) rozhodli o prvom víťazovi španielskej ligy v jej histórii. Najväčšími hviezdami Blaugranas tej doby boli Parera, Castillo, Saura a Samitier. Prémia za výhru v ligovom zápase na domácom štadióne činila 50 pesetas, výhra na ihrisku súpera sa odmeňovala sumou 100 pesetas.. Každý hráč premiérového španielskeho majstra dostal za ligový triumf 2000 pesetas, v tých dobách bol futbal predovšetkým športom, zábavou, nadšením z hry a pravým klubovým srdciarstvom..
Rozhodujúci zápas posledného ligového kola v roku 1929
ARENAS GETXO-FC BARCELONA 0:2
Góly: Parera 2
Arenas Getxo: Zarraonandia- Llantada, Arieta, Barrenechea, Urresti, Emery, Anuiza, Rivero, Yermo, Menchaca, Saro.
FC Barcelona: Platko- Arocha, Saura, Pedrol, Castillo, Guzman, Piera, Sastre, Samitier, A.Garcia, Parera.
