Pre Barcelonu to bola celkom jednoznačná sezóna. Aspoň výsledkovo. Avšak počas 9 mesiacov ligovej sezóny, sme v prevedení Blaugranas videli viac zvratov, než v thrilleri Dana Browna. Po ére Guardiolu celý svet s očakávaním sledoval, ako sa bude dariť Titovi Vilanovovi.
Spravil Rosell dobre, keď za trénera vymenoval Pepovu pravú ruku ? Mohli sme očakávať rovnaké úspechy, na aké sme si zvykli za posledné roky ? Môže byť Barca č.2 rovnako úspešná ako Barca č.1 ?
Poďme sa preto spolu pozrieť na úspechy a neúspechy, ktoré sprevádzali FC Barcelona od augusta 2012.
V prvej časti sezóny rozhodne šlapal stroj Tita Vilanovu na výbornú. Hoci Barca veľmi tesne prehrala boj o španielsky Superpohár s Realom Madrid, historicky najlepší začiatok ligy dodal Titovi uznanie, čo zastavilo reči a otázky ohľadom Guardiolu v priebehu niekoľkých týždňov.
Prvým vrcholom bol comeback v zápase na štadióne Ramóna Sanchéza Pizjuan, 29. Septembra 2012. Barca prehravala 2:0 do polčasu, v druhej polovici sa podarilo znížiť Fábregasovi, aby 2 minúty pred koncom Barca ukázala nezlomnú vôľu a gólmi Fábregasa a Villu nakoniec strhla víťazstvo na svoju stranu a odviezla si zo Seville všetky tri body.
Kto by mohol zabudnúť na šialený zápas na Estadio Riazor s Deportivom La Coruňa ? Zrejme nikto. Messiho hattrick, Mascheranova červená karta, vedenie 3:0, potom 4:2, no Deportivo to nepoložilo a kúsalo ďalej. Bol to asi najfutbalovejší a najbizarnejší zápas sezóny.
S 16 výhrami z prvých 17 zápasov a s odvekým rivalom Realom Madrid, ktorý nestíhal tempo, sa sezóna nemohla vyvíjať pre Vilanovu i tím lepšie. Len týždeň pred Vianocami oznámil Éric Abidal, že úplne prekonal rakovinu a vyjadril svoju túžbu bojovať opäť o miesto v prvom tíme. V rovnaký deň klub oznámil niekoľkoročné predĺženie zmlúv s Messim, Puyolom a Xavim. V Katalánsku bol hmatateľný veľmi dobrý pocit, napriek tomu, že sa všetko čoskoro kruto skončilo.
Hneď ďalší deň po dni plnom dobrých správ, prišiel úder, ktorý poznačil celú sezónu.
Titova rakovina sa vrátila a bola potreba okamžitej operácie.
Fyzicky i mentálne sa Vilanova aj Barca ocitli v situácii, na ktorú absolútne neboli pripravení. V médiách sa začalo hovoriť o návrate Guardiolu, ktorý by mal v čase indisponovanosti Vilanovu pomôcť svojej milovanej Barcelone, ale prezident Rosell sa rozhodol pre inú alternatívu. Na pozíciu trénera sa dočasne postavil Jordi Roura. Do 19. kola ligy Barca získala rekordných 55 z 57 možných bodov, naháňaná Atléticom Madrid a nevýkonným Realom Madrid, ktorý však už bol viac menej z hry o titul vonku. Ako začala druhá polovica sezóny, možno dôsledkom ututlávania medzier a nedostatkov, stratila Barca body v dvoch zápasoch, no to vtedy ešte nevadilo. Do očí bijúci bol fakt, že Barca bez lopty na kopačkách bolo prakticky úplne statické mužstvo. Možno to bolo Rourovou neskúsenosťou na vrcholovej úrovni. Nech bol dôsledok akýkoľvek, prvé trhliny sa začali ukazovať už v prehratom zápase s Realom Sociedad (2:3). Nasledovalo vyradenie Realom Madrid v semifinále Copa del Rey, prehra v prvom zápase Ligy Majstrov s AC Miláno a nakoniec aj prehra v ligovom Clásicu na Santiago Bernábeu. V médiách i medzi ľuďmi sa začalo nahlas hovoriť o konci éry tohto tímu.
S nožom na krku v odvete s AC Miláno odohrala Barca svoj najlepší zápas v tejto sezóne a deklasovala Talianov 4:0. Prišla hodina a prišiel aj muž. Vďaka ti Lionel Messi.
Ponad všetkých vytŕčal tento vzrastom malý Argentínčan. A to nielen v tú krásnu noc, ale počas celej sezóny; vždy keď bolo zle, objavil sa Messi, ktorý všetko a všetkých zachránil. Rok 2012 ukončil s rekordnými 91 gólmi v kalendárnom roku a pokračoval lámaním ďalších rekordov. Skórovanie proti každému tímu z La ligy a v 21 zápasoch v rade, to je neuveriteľný počin, ktorý sa pravdepodobne na ďalšie desaťročie bude vynímať medzi najväčšími personálnymi rekordmi ligy.
Alarmujúca pravidelnosť Messiho gólov bude čoskoro doložená ďalšou Trofeo Pichichi. V súčastnosti má na konte 46 gólov a je tak tesne pred hranicou svojho vlaňajšieho gólového rekordu. Ten však veľmi pravdepodobne kvôli zraneniu neprekoná.
Avšak počas chmúrneho obdobia znova vyšlo slnko. V zápase s Mallorcou splnil svoj sľub a cieľ Éric Abidal a po vystriedaní Piquého sa po viac ako roku vrátil do vrcholového futbalu. Abidal si vyslúžil obrovské standing ovation, ktorými ho privítal zaplnený Camp Nou a tento okamih si ešte veľmi dlho bude pamätať každý, kto tam bol, no i tí, ktorí zápas sledovali v TV, či cez live stream na internete.
Svoj pozoruhodný a víťazný boj dovŕšil Abidal iba pár týždňov potom, keď v zápase s Levante naskočil do základnej zostavy. Navyše sa 25. marca vrátil ku kormidlu Tito Vilanova, no hoci dokázal s tímom prejsť cez PSG, taktika a výkony proti Bayernu, ktorý Barcu rozobral ako lego, vyvolávali veľké polemiky a mnoho otázok. Sklamanie však netrvalo dlho, pretože Barca niekoľko týždňov na to získala s predstihom svoj 22. Ligový titul.
To, že viedli ligu od prvého po posledný zápas je obrovský úspech, na ktorý by mal byť celý personál i hráči nesmierne hrdí, najmä s ohľadom na strastiplné chvíle v neprítomnosti Tita Vilanovu. Za úspech možno považovať aj skvelý prestup Jordiho Albu. Energický ľavý obranca sa vrátil na Camp Nou a počas celej sezóny predvádzal prvotriedne výkony. Jeho gól z 94.minúty proti Celticu bud zrejme jeho osobnou čerešničkou v sezóne.
Puyolove absencie sú stále častejšie a tak sa v jeho neprítomnosti snažil Gerard Piqué zachytiť svoju najlepšiu formu v snahe pomôcť tímu, no jeho nevyrovnané a niekedy až mizerné výkony sú zrovnateľné s niektorými Alexisovými, no aj Villovými.
Ďalší nechcený dodatok k tomuto obdobiu je túžba Víctora Valdésa opustiť Katalánsky veľkoklub, čo mohlo byť dôsledkom jeho nevyrovnaných výkonov na prelome rokov 2012 a 2013. Barca ešte stále môže v tejto sezóne dosiahnuť rekordných 100 bodov v ligovej tabuľke. Ďalším rekordom, aj napriek vyradeniu, je účasť v 6 semifinále Ligy Majstrov v rade.
Bola to nakoniec úspešná sezóna, ale tá nasledujúca, ktorá môže ešte úspešnejšia, nám čo nevidieť začne klopať na dvere.
zdroj: bleacherreport.com
