Možno je to hravým vzťahom a citom pre loptu, ktoré Barca spolu s Brazílčanmi zdielajú, oproti pragmatizmu a ultravýsledokvému zameraniu, ktoré vždy vládli v Reale Madrid. Pravdou je, že história ukazuje oveľa lepšie spojenie “joga bonito“ s Nou Camp, ako so Santiago Bernábeu, najmä ak ide o najväčších brazílskych kúzelníkov histórie, ktorí sa snažili vládnuť svetu futbalu v jednom z tímov. A to je dôvod, prečo Neymar výberom Barcelony robí dobre.
Brazílčania sú druhou najpočetnejšou národnou príslušnosťou v histórii klubu, v tesnom závese za Angličanmi, ktorí v hojnom počte hrávali za FCB v jej začiatkoch. Tradícia Barca-Brasileira začína v roku 1931 príchodom Fausta dos Santosa, prezývaného “Čierny pavúk“, pretože pre jeho neskutočné ovládanie lopty ho karikaturista Castanys s obľubou zobrazoval ako 4 nohého loptového mága.
Barca však aj ďalej išla s Brazílčanmi ruku v ruke. Od roku 1993 bol v kádri zakaždým nejaký Brazílčan, pričom dnes nimi sú Thiago, Dani Alves a Adriano. Čo je pre Neymara dôležité, je fakt, že 4 Brazílčania hrajúci za posledných 20 rokov v FCB získali ocenenie najlepšieho hráča sveta – Romário (FIFA WORLD PLAYER 1994), Ronaldo (FWP1996, Zlatá lopta 1997), Rivaldo (Zlatá lopta 1999) a Ronaldinho (FWP 2004, Zlatá lopta 2005).
Na druhej strane v Madride pôsobil ako prvý Brazílčan Guidicelli od roku 1935. Nasledovali asi ďalšie dva tucty hráčov s touto národnosťou v drese merengues, no iba 4 z nich boli naozaj svetovými hráčmi. Prvým slávnym bol Didi, kapitán brazílskych majstrov sveta z roku 1958, ktorý sa ale neprispôsobil Alfredovi di Stéfanovi, a musel tak odísť. Zotávajúci traja prišla za éry Florenzina Peréza. Robinho prichádzal na Santiago Bernábeu, aby sa stal kráľom, no moc sa mu to nepodarilo. Rovnako tak dopadol aj Kaká. Najlepšie sa prezentoval Ronaldo, ktorý hral za Real Madrid 5 sezón, no už to neboli jeho najlepšie roky a na sezónu 96/97 výkonnostne nedokázal nadviazať.
Avšak Ronaldove skúsenosti s oboma tímami boli lepšie, ako tie Evarista de Macedu tri desaťročia pred ním. V rokoch 1957-1962 Evaristo nastrieľal v drese Barcelony 174 gólov v 219 zápasoch. Najslávnejší gól strelil Realu Madrid v zápase Royal Cupu. Následne do Madridu prestúpil a ostal v klube až do roku 1964. Avšak herne to už bola bieda a v 24 zápasoch si pripísal iba 7 gólov.
Ale aj výnimky potvrdzujú pravidlo. Jednou z nich je Roberto Carlos, najdlhšie slúžiaci Brazílčan v histórii Realu Madrid. Medzi ďalších významných hráčov patrili napríklad Canario, Salvio, či momentálne Marcelo. Avšak brazílske zlyhanie v Barcelone je na rozdiel od Madridu veľmi zdriedkavé. Sú zlé spomienky na Waltera Machado da Silvu, známejšieho pod prezývkou “šofér Llaudet“, a taktiež Roberta Dynamita na začiatku 80-tych rokov. Ale ako ukazuje história, to lepšie z Brazílčanov bolo lepšie v Barcelone.
zdroj: mundodeportivo.es
