Problematika barcelonskej obrany ostáva i naďalej pod drobnohľadom, pod obrovským drobnohľadom v podobe svetových médií. Tohtoročné letné generálne zmeny, s 3 očakávanými posilami, ponúknu v tíme väčšiu konkurenciu hráčom zo základu a vyvážia, či odstránia nedostatky. Jednou z posíl bude určite stopér svetovej kvality.
Hoci naša deravá obrana je predmetom diskusie už niekoľko mesiacov, či možno aj rokov, tím nikdy nedostal v sezóne najviac gólov z pomedzi majstrov jednotlivých európskych TOP líg, až v sezóne 2012/2013. Predmetom diskusie to bolo už po sezóne 2011/2012, kedy ligový titul získal Real Madrid, ktorý bol účinnejší a nemilosrdnejší, rovnako ako Barcelona bola v popredí tímov, ktoré doma dostávali najviac gólov.
Necháme však množstvo inkasovaných gólov tak. V lige na tom skoro nezáležalo, horšie to bolo v CdR a v LM, kde nás množstvo inkasovaných gólov stálo finálovú účasť. Už na konci sezóny 2011/2012 bolo jasné, že obrana potrebuje vystužiť. Nebolo to tým, že sme inkasovali viac gólov ako v Treble sezóne, ale skôr stále jasnejšou potrebou získať zálohu a postupnú náhradu za Puyola, pretože Piqué potrebuje vedľa seba lídra a Mascherano potrebuje reaktívneho, prirodzeného stopéra, ktorý ho zastúpi a zaistí v prípade, že je moc vytiahnutý, alebo keď súpera nezachytí on, presne ako to bolo v prípade Piqué-Puyol.
Jordi Alba prišiel nahradiť Érica Abidala, ktorý podstúpil náročnú transplantáciu pečene. Abidal bol v obrane ako zviera, schopný naskočiť na ľavý kraj i na post stopéra. Bol to on, kto dodával hre a tímu rovnováhu, keď na ihrisku nebol Puyol. Alba na stopérovi hrať nedokáže a nemá s Abidalom v podstate skoro nič spoločné, keďže Jordi je veľmi ofenzívne ladený bek, ktorý pri bránení využíva hlavne svoju rýchlosť a nízke ťažisko. Na stopéra nevhodný kandidát, no v 3-člennej obrane si Jordi vie veľmi dobre poradiť.
Preto Barça nutne potrebuje prirodzeného stopéra a vodcu. Barça potrebuje ďalšieho Puyola.
V pokračovaní procesu zapracovávania mladých talentov, boli pred sezónou do A-tímu povýšení Montoya, Bartra a Muniesa. Smola sa však nalepila na päty Muniesovi a ten skončil na 6 mesiacov mimo s pochrámaným kolenom. Bartra nastupoval veľmi sporadicky, v základe skôr výnimočne, no pritom bol predtým 2x zvolený najlepším obrancom Segunda División a do prvého tímu prichádzal ako defenzívna hviezda akadémie. Montoya ako jediný dostával od začiatku sezóny šancu, no postupom času aj on z ihriska vymizol.
Je zrejmé, že Barcelona nevynakladala veľkú snahu v presvedčení verejnosti o svojej preferencii a dôvere v La Masíu. Nie je potrebné rozoberať jednotlivé hracie časy hráčov, tie sú viac menej známe, a smutné. Než ale zájdeme do detailov, pozrieme sa na situáciu Marca Muniesu, ktorá je povedzme tragikomická.
Marc Muniesa
Vlani Muniesa predĺžil zmluvu o jeden rok s tým, že postúpi do prvého tímu. Ako už bolo mnohokrát spomenuté, radosť z A-tímu mu zobralo ťažké zranenie kolena a Marc bol presunutý späť do Barçy B, aby sa rozohral, no v áčku sa už neukázal. Zmluva mu končí ani nie za 2 týždne a stále nie je isté či dôjde k predĺženiu, alebo k jeho odchodu, navyše už sa ozval Real Sociedad, v ktorom Marc už aj prešiel zdravotnou prehliadkou, preto jeho zotrvaniu nasvedčuje stále menej faktov.
Pri pohľade späť pre objektívne preštudovanie tejto problematiky, bez hádzania zlého svetla na klub, je tu pravdepodobne dôvod, prečo mu nebola predĺžená zmluva, resp. zatiaľ nie. Ako u mladého a rozvíjajúceho sa talentu je jeho budúca kariéra predpovedaná cez malé znamenia jeho každodennej práce. Patrí sem charakter, schopnosti, talent, rýchlosť a disciplína, z ktorých má Marc všetkého hojne. Ostávajúcim znakom je náchylnosť k zraneniu a tá je u Marca problémom, keďže prekonal 2 ťažké zranenia kolien a pre vedenie klubu je tak veľkým zdravotným rizikom.
Avšak označiť ho za zdravotné riziko nie je celkom presné a na mieste, nakoľko v jeho veku sa telo stále snaží prispôsobovať sa rastu a navyše po rekonštrukcii predného krížneho väzu riziko jeho opätovného zranenia kleslo. Medzi jednotlivými zraneniami kolien ubehlo takmer 5 rokov, preto je nedôstojné označovať ho za zdravotné riziko, resp. za hráča, ktorý by tímu nemusel byť užitočný či dôležitý.
Jeden z najväčších talentov na prelome tisícročí, Michael Owen, nikdy nevykazoval náchylnosť ku zraneniam, než prišlo ťažké zranenie kolena na Mundiale 2006 v Nemecku, po ktorom to s ním šlo ako zo strmého kopca. Messi mal pred príchodom Guardiolu problémy so svalovými zraneniami, no dokázal ich prekonať a stal sa hrajúcou legendou. Preto argumentovanie zraneniami u Muniesu nie je celkom správne, obzvlásť u tak talentovaného hráča s ohromujúcimi charakteristikami. Marc je jedným z hŕstky hráčov prichádzajúcich z akadémie, ktorý má vodcovskú charizmu a povahu, ktorá je potrebná na udržanie koncentrácie a disciplíny v obranných radoch, pričom oplýva i výbornou technikou, rýchlosťou a šikovnosťou. Jeho zastavenie protiútoku hráčov Osasuny nožničkami v jeho debutovom zápase 23.5.2009 bolo brilantné a sebavedomé. Muniesa bol vtedy na ihrisku iba pár minút, než bol smiešne vylúčený za neexistujúci faul, no aj v tom krátkom čase preukázal svoj nesmierny talent. Od toho zápasu aj jeho pozícia v Barce B silnela.
Toto je dosť dôvodov na to, aby mladík dostal ponuku predĺženia zmluvy aspoň o rok a dostal šancu predviesť čo dokáže v prvom tíme, nech sa môže pobiť o svoju šancu a slávu, alebo ho aspoň poslať na hosťovanie, kde by sa mohol plnohodnotne rozvíjať. Nemôžeme naklonovať mladšieho Puyola, aj keď by sme to potrebovali ako soľ, no máme mladíka Puyolovi tak veľmi podobného, ktorý sa derie na hor z akadémie.
Ako sme však videli v poslednej sezóne, sľubný a fit stopér Bartra takmer nehral, aj keď obranu sužovali zranenia. Takže ak by Muniesa nejakým zázrakom ostal, dostal by nejaký čas, aby sa mohol zapísať do histórie ?
zdroj: totalbarca.com
