Sezónu 2012/2013 si bude mladík pamätať ako sezónu, v ktorej sa pripojil k tímu Cadet A, s ktorým dokázal prekonať ťažké časy, dohrať sezónu iba s 13 hráčmi, no v ktorej aj tak dokázali triumfovať v lige i Katalánskych majstrovstvách.
Do finálnej časti sezóny vstupoval Cadet A bez Ivána Rodriguéza, Alexisa (ktorí boli zranení), Theo Chedriho, Paika (ktorému FIFA pozastavila činnosť) a taktiež bez Sergi Caňosa, Josimara a Pleguezuela, ktorí sa rozhodli po oznámení odchodu do Anglicka viac nehrať. No ich spoluhráči dokázali dokázali hrať aj za nich, najmä brankár Andreu Cases.
Posledný hrací deň ligy si mladíci pripísali po fantastickom výkone výhru 3:1 proti Girone, ktorá znamenala zisk ligového titulu, iba o bod pred Espanyolom. Tím neskôr však taktiež vyhral titul Katalánskych majsotrvstiev, keď v poslednom zápase vyhrali vo Vilanove proti Espanyolu. Zápas skončil remízou a hrdinom následného penaltového rozstrelu sa stal práve Andreu Cases, ktorý chytil rozhodujúcu penaltu Carlosovi Canovi a zpečatil tak zisk double pre svoj tím.
Barcelonský brankár si tak daroval sám ten najkrajší darček, keďže deň na to oslavoval svoje 16. narodeniny. Andreu Cases Mundet sa narodil 17.6.1997 v Barcelone. S chytaním začínal v FCB Escola a následné futbalové začiatky absolvoval v tíme Hospitalet, kým ho v roku 2009 nepriviedol do FC Barcelona Albert Puig, dnes koordinátor akadémie.
Puig bol tiež jeho prvým trénerom v La Masii, keď ho trénoval v tíme Infantil B. V prvej sezóne Andreu hneď získal Katalánske majstrovstvá, no v drese Infantil A, keď vo finále prevalcovali Espanyol. Zahral si s hráčmi ako Adama, Enguene, Mamadou a Sanabria, ktorí gólmi spečatili finálovú výhru. V tíme vtedy taktiež pôsobili i Kaptoum, Xavi Quintillá, Sergi Palencia či Carlos Blanco. V roku 2010 oficiálne postúpil do Infantil A, vedeného Franom Sachézom, v sezóne 2011/2012 pôsobil pod Franom Artigom v Cadet B, s ktorým vyhral ligu a v uplynulej sezóne bol už hráčom Cadet A, pod vedením Quiqueho Alvaréza.
Idolom Andreu Casesa je Víctor Valdés. Jediným jeho väčším nedostatkom je nízka postava a medzi jeho najväčšie prednosti patrí nebojácnosťa odhodlanosť, keď do súbojov s protihráčmi chodí neohrozene kolenom a päsťami napred, pripomínajúc jeho predhcodcov zo 60-tych a 70-tych rokov. V spomínanom víťaznom zápase proti Girone, ktorý potvrdil zisk titulu, prvýkrát predviedol výkon, ktorý by sme mohli označiť za veteránsky. Prekonať ho dokázal iba Ivan Sarabia, ktorý spoza 16-ky vymietol poavučiny v hornom rohu jeho brány a nedal mu tak šancu. Inak Andreu chytal veľmi spoľahlivo a ustál i spŕšku rohov a štandardiek Girony na konci zápasu.
Andreu Cases je veľmi vrtký brankár, ktorý sa rád zapája do hry a dokáže slušne hrať nohami. Po skončení sezóny sa so spoluhráčmi zúčastňuje priateľského turnaja v Senegale, na ktorom sa Cases so spoluhráčmi prebojovali až do finále.
V týchto dňoch však musí Andreu spoločne s rodičmi sústrediť. FCB Escola a La Masia mu dali, resp. dáva všetko potrebné vzdelanie a preto si musí dobre premyslieť a rozhodnúť sa, či v Barçe ostane. V klube veria, že tak ako mnohí iní, i on bude naďalej hájiť farby Blaugranas.
zdroj: mundodeportivo.com
