Vo finále Pohára konfederácií Brazília presvedčivo porazila Španielsko, úradujúceho majstra sveta a Európy.
Luis Felipe Scolari sa na turnaji spoliehal na jednu a tú istú jedenástku, v piatich zápasoch urobil zmenu iba jedenkrát, keď nebol Paulinho úplne v poriadku, tak ho vynechal zo zostavy v poslednom zápase skupiny. Vicente Del Bosque urobil vo finále jednu zmenu oproti zvyčajnej zostave, keď na ľavú stranu svojho systému 4-3-3 dal Matu, ale inak bola zostava v nezmenenej podobe. Brazília mala opäť skvelý začiatok zápasu, Španielsko na to nedokázalo reagovať a vrátiť sa do zápasu.
Základné jedenástky oboch tímov
Brazílsky presing
Na začiatku zápasu bol kľúčovým faktorom skvelý brazílsky presing, keďže ich nátlaková hra a vysoké tempo neumožnili Španielom si dlhšie podržať loptu na vlastnej polovici ihriska. Toto počiatočné ,vyrútenie’ sa na súpera bolo základným stavebným prvkom ich hry na celom turnaji a bolo rozhodujúcim činiteľom pri rýchlom ujímaní sa vedenia – v 3. minúte proti Japonsku, v 9. minúte proti Mexiku a v 2. minúte proti už zmieňovanému Španielsku.
Hrať nátlakovo proti Španielsku si vyžaduje riadnu dávku odvahy, v porovnaní s ktýmkoľvek iným súperom, keďže pri takej hre môžete prepadnúť a nakoniec to s vami nemusí dopadnúť dobre. Scolari si však zobral vzor od Talianska a Nigérie, ktoré sa snažili ovládnuť stred poľa a boli úspešné v získavaní lôpt blízko stredovej čiary. Tímy hrali proti Španielsku s väčšou odvahou a zistili, že sa to na nich platí a že nemusia iba zaparkovať autobus vo svojej šestnástke.
Hra Španielska bola opatrnejšia, nepokúšali sa o vyšší presing a namiesto toho kompaktne vyčkávali na svojej polovici. Uvedomovali si, že potrebujú presadiť svoj vlastný štýl hry a v úvode prečkať tlak súpera, o ktorom si mysleli, že bude len platonický.
Hulk vs. Alba
Hulk bol najväčším sklamaním brazílskeho kádra na turnaji a v žiadnom zápase nepodal lepší než priemerný výkon, ale vo finále boli jeho súboje s ľavým obrancom Španielska Jordim Albom veľmi dôležité. Ich súboje boli rozhodli o smerovaní zápasu. Alba bol vo viacerých zápasoch (proti Uruguaju, Nigérii) na turnaji kľúčovým hráčom Španielska, ale už aj Taliani ho prečítali a neumožnili mu to čo iné tímy.
Vo finále Juan Mata na ľavom krídle neprichádzal Albovi na pomoc, tak ako by to potreboval, čo vyústilo do jeho izolácie v súbojoch jeden proti jednému s Hulkom. Brazílčan po vyhratých vzdušných súbojoch poslal niekoľko výborných diagonál do nebezpečných priestorov. Úvodný gól stretnutia padol práve po jednej z takých lôpt, Alba nedokázal zabrániť Hulkovi pri centrovaní, a potom Fred prekabátil Gerarda Piqueho i Alvara Arbeolu.
Trocha sa to podobalo na zápasy Realu Madrid a Barcelony, ktorých sme boli svedkami v posledných rokoch. Jeden tím sa snažil hrať svoje krátke tiki-taka, súper však vysoko napádal a celý zápas hral na smrtiace protiútoky.
Fred
Fred bol kľúčovým hráčom Brazílie vo finálovom zápase. Jeho dva góly mu nepochybne zvýšili popularitu v kríze zmietanej a futbal milujúcej krajine. Okrem gólov bolo v jeho podaní hry tiež dôležité, že vynikajúco spracovával dlhé lopty a rýchlo sa striasol naňho rútiacich sa hráčov. V priebehu zápasu šikovne nachádzal svojich spoluhráčov, napríklad pri druhom góle krásne posunul loptu Oscarovi, ktorý to dal Neymarovi a bolo 2-0.
Zároveň bol však Fred aj výnimočne užitočný v defenzíve, poctivo sa vracal dozadu, čo udržalo Brazíliu v celistvosti a dobre hral aj pri rohových kopoch súpera. V závere prvého polčasu nezvládol súboj jeden na jedného, ale ešte 25 sekúnd predtým skvelo odhlavičkoval loptu po rohovom kope Španielska.
Brazílska priamočiarosť
Brazílčania dostali pokyny, aby po zisku lopty hrali čo najpriamočiarejšie a keďže Španielsko ich po strate lopty neatakovalo a Busquets sa ocital sám v defenzívnych pozíciách pred obranou, najväčšie príležitosti Brazílie sa vyskytli po strate lopty Španielov. To sa stávalo s alarmujúcou pravidelnosťou – Mata, Alba i Arbeloa strácali lopty pod relatívne malým tlakom, kým Xavi Hernandez nedotával loptu tak často a bol vypojený z hry.
Brazília mala mnoho rýchlych protiútokov, ale ten po ktorom padol druhý gól Neymara bol zaujímavý. Busquets bol v strede poľa blízko Neymara, Neymar mu však rýchlo unikol, čím vytvoril veľmi veľký priestor pre Oscara medzi obranou a stredom poľa. Hráči si medzi sebou vymenili loptu a Neymar krásne zakončil do siete Španielska. Je nezvyčajné vidieť takú dieru medzi obrannou líniou a stredom poľa Špan elska. Brazília poskytnutú výhodu využila.
Brazílsky nátlak počas zápasu bol neustálou hrozbou pre Španielsku obranu. Vôbec sa tým nevedeli vyrovnať a často faulovali útočníkov – Sergio Ramos nedovolene zastavil Oscara, Arbeloa Neymara a v druhom polčase bol Gerard Pique vylúčený za skopnutie Neymara. Hra na brejky je zvyčajnou taktikou proti Španielsku (a Barcelone), ale bežne sa im podarí s tým vyrovnať a dostať sa do svojich príležitostí, ale v tomto zápase Brazília prekonávala obranu Španielska s ľahkosťou.
Oba tímy útočili zväčša z ľavej strany (WhoScored.com)
Hra Španielska
Xavi mal svoju chvíľu iba krátky čas približne uprostred prvého polčasu, ale inak sa Španielsko nedostalo do zápasu. Ak to zhodnotíme retrospektívne bol to zápas, v ktorom mohol del Bosque dať šancu dvom defenzívnym stredopoliarom, k Busquetsovi sa mohol pridať Javi Martinez, čo mi vnieslo viac pokoja do španielskej obrany i stredu poľa.
Najväčšia príležitosť Španielska bola Pedrova gólovka, ktorú fantasticky vykopol za čiaru David Luiz (bolo to krátko pred gólom Neymara na 2-0), táto príležitosť bola výborným príkladom toho ako sa dá prekonať Brazília.
Obaja stredový obrancovia Brazílie boli na svojich pozíciách skvelí, David Luiz a Thiago Silva si poradili s Torresom, Pedrovou príležitosťou, i Silvovými a Matovými útočnými snahami. To sa často Španielsku nestáva, ale možno mohli byť úspešnejší, ak by použili falošnú deviatku.
Druhý polčas
V prvom polčase na svojej pozície trpel Arbeloa, ktorý bol do druhého nahradený Cesarom Azpilicuetom, ale Brazílii sa podarilo opäť rýchlo skórovať, keď Fred dal druhý gól do vzdialenejšieho rohu brány zatiaľ čo si predtým vymenil pozíciu s Neymarom, ktorý mu premyslene loptu prenechal.
Päť minút po brazílskom góle del Bosque klasicky vystriedal, keď prišiel Navas za Matu a vymenil si pozíciu s Pedrom. Španielsko sa tak dostávalo častejšie do príležitostí. Navas asi 4 minúty potom čo bol na ihrisku vyrobil penaltu, keď to v zadných radoch nezvládol Marcelo, ktorý ho fauloval. Ramosova nepremenená penalta však už definitívne znamenala koniec španielskych nádejí.
Odvtedy to už bolo jednotvárne. Brazília už útočila len sporadicky, ale častejšie si loptu podržala a pri pokriku fanúšikov olé si užívala dianie. Menšiu zmenu v španielskom útoku priniesol Villa, ktorý vystriedal Torresa, ale Piqueho červená karta definitívne usadila Španielsko do obrany.
Záver
Nemali by sme ani prehliadať klimatické podmienky, v ktorých hralo, keďže Španielsko bolo úlne vyčerpané. Malo o deň menej na zotavenie po semifinále, v ktorom odohralo vyčerpávajúce predĺženie proti Talianom. Vôbec nevytvárali žiaden presing a fyzicky boli úplne mimo.
Brazílska hra bola jednoduchá, ale účinná – hrali nátlakovo od začiatku, postarali sa o to, že sa zápas odohral vo vysokom tempe a ihneď po zisku lopty išli do rýchlych protiútokov. Fred si počínal v útoku veľmi chytro, Neymar a Oscar sa šikovne zbavovali protihráčov a vytvárali rýchle protiútoky, kým Hulk sa dobre vysporiadal s Albom.
zdroj: zonalmarking.net
