Juan Zambudio Velasco sa narodil 14.11.1922 v Jumilla (oblasť Murcia) a zomrel 21.1.2004 v Igualade (Barcelona). Za Barcelonu chytal v rokoch 1942-1955 a bol oporou Barçy v 40-tych rokoch, až kým neutrpel vážne zranenie oka, po ktorom ho nahradil fenomenálny Ramallets.
Velasco sa stal prvým barcelonským brankárom, ktorý mal na konci ligy na konte najmenej inkasovaných gólov, za čo dostal v 17. ročníku (1947/1948) Trofeo Zamora, čím sa stal 11. brankárom, ktorý túto trofej vyhral.
Brankár z Murcie emigroval do Katalánska po občianskej vojne a začal svoju kariéru v Mollet CF. Do Barcelony prišiel v roku 1942 ako 20-ročný a v bráne debutoval 19.3.1944 pod trénerom Josepom Samitierom. Bolo to v 23. kole ligy proti Celte Vigo v Balaídos (2:2). A práve na tomto ihrisku o pár rokov neskôr prišli pre neho tie najťažšie chvíle.
Kroniky a biografie spomínajú na Velasca ako na pokojného, efektívneho medzi tyčami a odvážneho vo vybiehaní a rozohrávke. A to všetko v dobe, keď sa hralo na 2 obrancov, ktorými zvyčajne boli Elías a Curta. V zápasoch veľmi často nosil čiapku, keďže nebolo umelé osvetlenie a hrávalo sa na poludnie. Velasco mal výnimočné fyzické vlastnosti a veľký prehľad, ktoré mu neskôr slúžili ako trénerovi. Bol veľmi spoľahlivý, s výborným výberom miesta.
V sezóne 1947/1948, keď Barça vyhrala svoj 3. ligový titul, inkasoval v lige 31 gólov v 26 zápasoch a s priemerom 1,19 gólu na zápas sa stal najlepším brankárom ligy. Pre Barçu to bolo zlaté obdobie, keďže nasledujúci rok s Velascom v bráne obhájila titul. Barňa následne taktiež vyhrala prvý ročník Copa Latina, čo bol predchodca dnešného Európskeho Pohára a taktiež Copa Eva Duarte, predhodcu španielskeho Superpohára.
V sezóne 1949/1950 však Velasco utrpel zranenie, ktoré vážne poznačilo jeho kariéru. Stalo sa to 20.11.1949 v zápase na Balaídos, v 12. kole ligy, Celta Vigo doma vyhrala 6:4. V 39. minúte sa Velasco vrhol k nohám útočníka Celty, Germána Waidele Figueireda, pričom Velasco prekazil šancu domácich, no utrpel otras mozgu a navyše si pri zákroku roztrhal ľavé viečko a poškodil sietnicu oka.
Špeciálnym lietadlom bol prevezený do Barcelony a po konzultácii s rôznymi odborníkmi v Paríži a Barcelone, našiel riešenie spolu s doktorom Alfredom Arrgom, ktorý mal ordináciu v Barcelone v Méndez Vigo, na rovnakej ulici, na ktorej v tom čase sídlilo sociálne a administratívne oddelenie klubu.
Velasco opustil nemocnicu mesiac po operácii. Vďaka šikovným rukám Dr. Arrugu a fyzickej sile brankára z Murcie, bol Velasco plne zotavený a videl. No aj keď sa mohol vrátiť do hry, medzitým sa do brány dostal fenomenálny Antoni Ramallets, ktorého nebolo možné len tak z nej vytlačiť. Preto keď v sezóne 1953/1954 presedel väčšinu zápasov Velasco na lavičke, rozhodol sa na konci sezóny podpísať s CE Sabadell, kde po sezóne 1955/1956 zavesil kopačky na klinec.
Velasco je však cez to všetko súčasťou jednych zo slávnych čias FC Barcelona, jeden z hráčov, ktorí sú spojení s Barçou 5 pohárov zo začiatku 50-tych rokov. S Barçou vyhral 5 ligových titulov, 3 Copa del Generalísimo, 3 Copa Eva Duarte a 2 Copa Latino. Celkovo za Blaugranas odohral 13 sezón, vktorých nastúpil do 268 zápasov.
Ako inak, klub si Velasca uctil 5.5.1957 v priateľskom zápase na Les Corts proti nemeckému Saarsbruckenu (4:1). Velasco odchytal prvý polčas, pričom v tomto zápase debutoval v barcelonskom drese ďalší legendárny futbalista, útočník Evaristo de Machedo. Neskôr sa stal Velasco trénerom a viedol kluby ako Sabadell, L’Hospitalet, Európa, či Sants Granollers.
Juan Zambudio Velasco zomrel 21. januára 2004 v Igualade (Barcelona) vo veku nedožitých 82 rokov.
zdroj: sport.es
