Gerardo Martino je štvrtým argentínskym trénerom v histórii klubu. V minulosti za rôznych okolností sedeli na lavičke FC Barcelona tréneri ako Helenio Herrera (1958-60, 1980 a 1980-81), Roque Olsen (1965-67) a César Luis Menotti (1983-84). Pravdepodobne najväčší vplyv na klub mal kontroverzný Helenio Herrera, známy tiež ako HH.
Organizátor Herrera
Helenio Herrera sa narodil andalúzskym emigrantom v Buenos Aires v roku 1910. Počas svojej trénerskej kariéry viedol kluby ako Valladolid, Atlético Madrid (vyhral s ním ligu v sezónach 1949/50 a 1950/51), Málaga, Deportivo a Sevilla. Ku koncu sezóny 1957/58 sa ujal vedenia Barcelony ako náhrada za odvolaného Domèneca Balmanya. Fanúšikovia čoskoro spoznali svojráznosť muža prezývaného aj ,kúzelník’, skutočného génia pokiaľ išlo o psychologickú prípravu hráčov, ale aj človeka, ktorý obľuboval konfrontačné situácie. Bol tiež posadnutý analýzou hry súperov, s neuveriteľnou znalosťou každého hráča, proti ktorému jeho tím hral.
V Herrerovej Barcelone boli takí veľkí hráči ako Ramallets, Suárez a Kubala. V prvom svojom období na lavičke Blaugranas priviedol klub k veľkému množstvu titulov: 2-krát Pohár veľtržných miest (1957/58 a 1959/60), 2-krát La Liga (1958/59 a 1959/60) a 1-krát Copa del Rey (1958/59). No vypadnutie v semifinále Pohára európskych majstrov 1959/60 ho stálo jeho miesto. Z Barcelony odišiel do Interu Miláno, kde rozšíril kolekciu svojich veľkých titulov.
V marci 1980 po piatich rokoch bez trénerského remesla sa vrátil do Barcelony ako náhrada za Joaquima Rifé. Trápiaci sa tím viedol len v 12 zostávajúcich zápasoch sezóny 1979/80 a aspoň mu zabezpečil miestenku v Pohári UEFA v nasledujúcej sezóne.
V novembri 1980 bol opätovne zavolaný v krízovej situácii, keď nahradil Ladislava Kubalu. Urobil radikálne zmeny a Barcelona by pod jeho vedením pravdepodobne vyhrala La Ligu nebyť Quiniho únosu, udalosti, ktorá Barcelonu úplne vyviedla z konceptu. No keď bol Astúrčan Quini prepustený na slobodu, tím vedený Heleniom Herrerom bol opäť konkurencieschopný a vyhral Copa del Rey 1981.
Zlé obdobie pre Olsena
Ďalším Argentínčanom pri trénerskom kormidle bol Roque Olsen, narodený v Sauce de Luna v roku 1925. Po pôsobení na lavičke tímov ako Córdoba, Deportivo a Real Zaragoza prišiel do Barcelony v roku 1965 ako náhrada za Vicença Sasota. Neboli to ľahké časy pre Barcelonu, ktorá sa utápala v hlbokej športovej kríze a prežívala obdobie výmeny veľkých mien ako Gallego, Torres a Muller, ktorí hrali po boku talentovaných mladíkov ako Rexach a Pujol, ktorým tvrdohlavý Olsen odmietol dôverovať. No práve hetrik Lluísa Pujola na La Romareda zabezpečil jedinú trofej pre Olsena, Pohár veľtržných miest 1965/66 a to proti jeho bývalému klubu Realu Zaragoza. Po neúspešnej nasledujúcej sezóne bol Olsen vykopnutý.
Menotti, skvelý stratég, ktorý nemal šťastie
César Luis Menotti, nerodený v Rosáriu v roku 1938, bol potom čo priviedol Argentínu k titulu majstra sveta 1978 žiadaným trénerom. Do Barcelony prišiel v marci 1983 ako náhrada za Uda Latteka, ktorý nezabezpečil žiadané výsledky tímu, čiastočne pre zdravotné problémy najväčšej hviezdy Diega Armanda Maradonu. Menottiho prvý zápas na lavičke Barcelony bol tiež návratom Maradonu, ale napriek tomu Barcelona vypadla z Pohára víťazov pohárov. No sezóna dopadla vynikajúco, keďže tím vyhral double, ligu i pohár, poraziac Real Madrid v oboch súťažiach.
V nasledujúcej sezóne Barca stratila ligu, keď iba o jeden bod zaostala za Athleticom Club. No v sezóne boli vážne zranení dvaja kľúčoví hráči, Maradona a Schuster. Barça tiež prehrala finále Copa del Rey s Athletic Club, čo znamenalo, že jedinou trofejou v sezóne 1983/84 bol Španielsky superpohár. Po skončení sezóny sa Menotti vrátil do svojej krajiny, ale v Barcelone zanechal dobrý dojem svojimi nevšednými futbalovými vedomosťami a aj ochotou zapojiť do hry mladíkov ako Rojo a Calderé.
zdroj: fcbarcelona.cat
