Na Strednom východe, mimo pozorného zraku médií, aktuálne účinkuje jeden z najinteligentnejších v hre, Xavi Hernandéz. Ten vo veľkom rozhovore pre FourFourTwo hovoril o svojej láske k futbalu, svojich začiatkoch, svojom pláne do budúcnosti, o tom, ako skoro opustil Barcu a tiež o mnohých iných zaujímavých veciach.

Xavi vyzerá trochu zmätene. Dôvodom bude pravdepodobne to, že ešte nikdy predtým nevidel rapkáč. "Skutočne si ľudia v Anglicku berú so sebou tieto veci na zápasy?" pýta sa zarazene. Hneď nato, ako tento predmet vyskúša skríkne, pričom jeho hlas sa ozýva celým hotelom v katarskej Dohe. "Dočerta, to je ale hlasné! Robí to väčší hluk ako tie prekliate vuvuzely v Južnej Afrike."

To, nad čím sa možno zamýšľate, je otázka prečo. Prečo rapkáč? Prečo redaktori precestovali skoro 5 000 kilometrov, aby spravili rozhovor na Strednom východe s hráčom, ktorý už podľa svojich vlastných slov napoly ukončil kariéru?

Po tom, čo Xavi opustil minulý rok Barcu ako kapitán mužstva, ktorému sa podarilo zvíťaziť treble, Katalánec taktiež skončil s európskym futbalom. Je teda stále vhodný na rozsiahle debaty o svetovom futbale a aktuálnych hráčoch? Samozrejme, že áno.

Xavi je členom futbalovej kráľovskej veľmoci, stal sa kľúčovým hráčom tímu, ktorý viac než desať rokov udával tón svetovému futbalu (Barca v tejto aktivite pokračuje aj naďalej, už však bez neho), a to všetko svojím vlastným, nenapodobniteľným štýlom.

Xavi Hernandéz Creus počas svojej kariéry odohral v Barcelone 17 sezón a podarilo sa mu celkovo získať 28 dôležitých trofejí, vrátane štyroch titulov z Ligy majstrov, dvoch z EURA a jedného z Majstrovstiev sveta. Práve on sa stal stelesnením inteligentného futbalu, keď túto hru cíti viac než ktokoľvek iný.

Pokiaľ chcete vedieť, čo sa takémuto geniálnemu hráčovi víri hlavou, rozhodne čítajte ďalej.

Obdiv Anglicku

Hranie futbalu a futbal všeobecne bol vždy súčasťou Xaviho života. Keď mu dáte možnosť rozprávať o tomto športe, bez najmenších pochýb na vás zanechá dojem. Pre tohto 36-ročného stredopoliara je rozhovor možnosťou odprezentovania svojich geniálnych myšlienok.

Xavi prichádza do hotela Iobbi s 30 minútovým meškaním pre tréning, za čo sa náležite ospravedlňuje. Po tradičných zdvorilostných otázkach sa však už dostávame k veci, prvá téma, ktorú Katalánec vyťahuje z talára je otázka, ako Anglicko prežíva ohromný príbeh Leicestru United.

"Videli ste tú pätičku z voleja, ktorou asistoval Mahrez na gól?" pýta sa Xavi, narážajúc na Alžírčanovu fantastickú nahrávku pri remíze 2-2 v zápase s West Bromwichom Albion. "Uff, tým prekročil všetky medze. Prepol som La Ligu len aby som si to pozrel. Mimochodom, aj priamy kop Craiga Gardnera stál za to."

"Vedeli ste si predstaviť, že Leicester vyhrá ligu? Dúfali sme, že nevyhoria a neprehrajú si to sami, pretože je ľahké stratiť koncentráciu."

"Ide o to, že majú skvelý tím," pokračuje Xavi po tom, čo dával autogram mladíkovi z Kostariky. "Sú veľmi kompaktní. Jamie Vardy je na prelome línií veľmi rýchly a Riyad Mahraz má obrovské kvality. N'Golo Kante je fenoménom stredu poľa a Danny Drinkwater s Christianom Fuchsom, ľavým obrancom, sú tiež solídni. Robert Huth je pritom ohromný stopér."

Xaviho zameranie na šport bolo neodvratné už od detstva. Zaujímavé je, že mama Maria stretla prvýkrát jeho otca Joaquima práve pri hre stolného futbalu v skorých sedemdesiatych rokoch. "Náš dom bol fanatický, čo sa týka futbalu. Ja a moji bratia sme zvykli zbierať nálepky, špeciálne počas Majstrovstiev sveta."

"Mojou prvou spomienkou je deň, kedy ma rodičia prvýkrát zobrali na Camp Nou. Musel som mať niečo okolo piatich rokov, pravdepodobne som bol ešte mladší. Hralo sa večer, svetelnosť však bola veľmi dobrá. Bolo to dokonalé. Keď som videl trávnik, ocitol som sa akoby v inom svete - bol som v úplnom delíriu," vraví Xavi.

Spoločne so staršími bratmi Oscarom a Alexom a rovnako tak so svojou sestrou Ariadnou vyrastal Xavi na Carrer de Galileu, známej ulici v Terrasse, meste, ktoré je od Barcelony vzdialené asi 45 minút na sever. Neuplynul tu ani jeden deň, kedy by si malý Xavier nešiel so svojimi najbližšími kopať.

Jedného dňa sa prišiel Joaquim pozrieť na to, ako sa v zápase medzi kamarátmi darí jeho malému päťročnému synovi. "Prečo nejdeš do útoku? Strelíš gól," spomína si Xavi na slová svojho otca. "Ja som však odpovedal: 'Ale tati, keď pôjdem hore, kto zostane v obrane, aby pomohol brankárovi?' O taktike som uvažoval skôr, ako som začal chodiť do školy!"

Joaquima fascinoval spôsob, akým Xavi dokázal uvažovať nad taktikou. "Zvykli sme sedávať v dave ľudí počas jeho zápasov a diskutovali sme o striedaniach, ktoré by mal urobiť tréner," smeje sa Xavi. "Pred každým zápasom sme analyzovali súpisky oboch tímov, hovoriac: 'Dočerta, prečo práve on nehrá? Veď je skvelý! Žili sme tým."

Xaviho vášeň pre futbal postupne rástla. Postupom času si čoraz viac obľúbil aj anglický futbal, a to všetko pre jedného muža. "V Katalánsku zvykol byť každý pondelok program, kde ukazovali najkrajšie góly z uplynulého týždňa Premier League," začal rozprávať príbeh.

"V tejto šou bol každý týždeň Matt Le Tissier, každý jeden týždeň. Bum, gól rovno z rohu. Bum, rotovaná strela ľavou nohou, bum úžasný priamy kop. Zvykli sme vravieť: 'Tento chlapík, Le Tissier je fenomenálny a nejde do veľkého tímu. Zostáva v Southamptone. Je úžasný. Mohol by hrať za každého!' Celý náš dom sa o neho zaujímal."

Xaviho však nezaujímal len Le Tissier, ale anglický futbal všeobecne. "Pamätám si, že sme sledovali Johna Barnesa z Liverpoolu, wow, to bol perfektný hráč a tiež tímy Manchestru United s Beckhamom, Nevillovcami, Ryanom Giggsom a Nickym Buttom. Rovnako, ako je táto Barca referenčným bodom pre Európu dnes, toto mužstvo udávalo tón svetovému futbalu vtedy."

"Keď zájdem v histórii trošku ďalej, pamätám si Bryana Robsona, ktorého som obdivoval ako veľkého bojovníka a taktiež legendárneho Erica Cantonu. Anglický futbal sa vždy v Španielsku pozorne sledoval. Anglicko totiž pre futbal dýcha úplne inak ako my. V Anglicku je futbalista ako Boh."

"Anglická hra by mala ísť vždy príkladom, nikdy sa tu totiž nepodvádza. Vždy sa správate s noblesou, dokonca aj keď prehrávate. Pozrite sa na Bobbyho Robsona, ako barcelonského trénera: bol to skutočný džentlmen. Nikto o ňom nehovorí nič zlé. Ste príkladom tradiícii tohto športu."

Ťažké začiatky v Barcelone

Rodičia, z obáv, ako zvládne ich syn obrovský nápor, posúvali Xaviho príchod do La Masie až do júla 1991, keď mal mladík 11 rokov. "Nikdy nezabudnem, ako ma otec viezol na zápas," vraví s úsmevom. "Povedal mi: 'Veľa ľudí tu nedostane šancu, čiže hraj najlepšie, ako vieš. Ak ti to pôjde dobre, podpíšu s tebou zmluvu.' Bol som naozaj nervózny."

"Vtedy som najčastejšie hrával ako stredný útočník. Spravili zo mňa klasickú deviatku. V zápase sme získali penaltu a nikto ju nechcel zahrať, ja som si však uvedomil, že keďže som forward, mal by som vzať zodpovednosť na seba. V ten deň som si pripísal hetrik, pravdepodobne jediný v mojej kariére. Bol som naozaj šťastný."

"Potom mi otec povedal pravdu. Dohoda o mojej zmluve bola uzavretá už dávno, nič mi však nepovedal! Jednoducho chcel, aby som sa sústredil na hranie."

Xavi, vracajúc sa každý deň domov do Terrassy na večeru (jeho mama by mu nedovolila stravovať sa v La Masii) nikdy nechodil oblečený v teplákovej súprave Blaugranas, aby na seba nepriťahoval prílišnú pozornosť. Narozdiel od svojich spolužiakov, ktorí chodievali vonku a domov sa vracali až v neskorých hodinách, Xavi sedel vo večerných hodinách vždy pred televíziou a so svojím otcom sledoval futbal.

Jeho prvá kúpa, za prvé zarobené futbalové peniaze, stála asi 4000 pesetas, čo je približne 25 eur. Xavi kúpil na La Rambla toustovač pre svoju mamu. V roku 1997 už bol členom barcelonského béčka, o rok nato debutoval pod Louisom Van Gaalom aj v prvom tíme FCB.

Aj napriek nepresvedčivému vstupu do sezóny, po štyroch prehrách v rade počas decembra, dokázala Barca vyhrať ligu a Xavi sa stal najprelomovejším španielskym hráčom sezóny. V apríli 1999 vynikol na Majstrovstvách sveta do 20 rokov v Nigérii.

Vzhľadom na to, že už v 19-ich rokoch sa od neho očakávalo nesmierne veľa, Xavi sa obával porovnávaní so svojím idolom Pepom Guardiolom, a rovnako tak toho, že ho jedného dňa vytlačí zo zostavy. Vśetkému však mohol predísť prestupom do AC Milána, ktoré o mladíka prejavilo obrovský záujem po tom, čo ho zástupcovia klubu videli na mládežníckych Majstrovstvách sveta.

Viceprezident klubu už bol dokonca údajne nachystaný vyplatiť za neho výkupnú klauzulu. "Pep mal 27 alebo 28 rokov, bol v najlepšej životnej kondícii," spomína Xavi. "Môj otec povedal: 'Bude lepšie, ak pôjdeš, pretože tu v Barcelone majú už hotový tím.' Nevyzeralo to tak, že by pre mňa bolo miesto, zatiaľ čo Miláno mi sľúbilo hranie v základe po boku Demetria Albertiniho v strede poľa."

Znie to naozaj nevhodne hovoriť o iných kluboch zo Xaviho úst, faktom však ostáva, že on sám naozaj skoro do AC Milána prestúpil. "Moji bratia mi tiež povedali, že by som mal ísť. Mama bola jediná, ktorá si myslela, že by som mal ostať. Legenda hovorí, že to práve ona zastavila prestup, no pravdou je, že rozhodnutie bolo moje."

Xaviho začiatky v Barcelone však neboli príliš pôsobivé. Van Gaal ho staval len striedmo a práve preto, aby dostal viac minút z Katalánska odísť musel Pep Guardiola, ktorý prestúpil do Brescie. Za to bol dlhé roky mlčky nenávidený, práve on bol totiž dôvodom, prečo musel tak milovaný a legendárny Pep Barcu opustiť.

Od roku 1999 následne Katalánci nedokázali šesť rokov v rade získať majstrovský titul. "V tom čase Barca dokonca nebola ani blízko nejakej významnejšej trofeje. Tím vyzeral navonok zle a ja som sa stal hlavným vinníkom. Bol som pomalý. Bol som po záruke. Mal som byť posadený na lavičku. Barca so mnou nemohla hrať na najvyššej európskej úrovni a mala kúpiť nových, vyšších hráčov."

"Mali sme svoju filozofiu, oni ale chceli zmenu, pretože sme tri či štyri roky nezískali žiadnu trofej. Rozumiem kritike, ale táto kritika bola naozaj silná. Z časti bola dokonca osobná, zasahovala do môjho osobného života a to ma veľmi trápilo. Bolo to niečo typu: 'Xavi nemá najmenšiu hodnotu'."

Španielska tlač dokonca zašla tak priďaleko, že ho nazvala stierač čelného skla, vzhľadom na to, že často využíval prihrávku do krídla. "S kritikou sa môžete vysporiadavať dvoma spôsobmi: buď sa dostanete do depresie alebo bojujete. Ja som tvrdohlavý a toto očierňovanie mi ukázalo, čoho všetkého som schopný. Kúsok po kúsku, som sa dostal až na samotný vrchol. Som na to hrdý."

Xavimu však veľmi pomohli výlety do Anglicka, kde okrem iného na Old Trafforde zaznamenal aj svoj debut v európskych súťažiach. "Porovnávať anglického a španielskeho fanúšika sa nedá: rešpekt pre hráčov je v Anglciku či už vyhráte alebo prehráte."

"Pamätám si, ako sme vyhrali 3-1 na Anfielde v novembri 2001, keď sme hrali skvelý futbal proti Liverpoolu. Fanúšikovia vydržali fandiť celý zápas, neprestali oslavovať svojich chlapcov. Myslím to tak, že sme nemohli hrať lepšie, no oni stále v 90. minúte tlieskali svojim. Nemohol som tomu uveriť, pozeral som na to ako onemený."

Xavi prepája túto tému so súčasnými hviezdami. "Rozprával som s Juanom Matom a Davidom de Geom na konci predminulej sezóny. Manchester United skončil siedmy, no po poslednom zápase na Old Trafforde fanúšikovia vytlieskavali hráčov. To je v Španielsku nepredstaviteľné. U nás by ste museli utiecť do šatne tak rýchlo, ako to je len možné, inak by vás totiž asi zlynčovali."

"V Anglicku to je rodinná záležitosť. Syn, otec, starý otec, synovec - všetci idú spolu na futbal. Je to pohľad, ktorý nezažijete nikde inde, každý má dres a prežíva to so svojím klubom. Ste súčasťou hry, esenciou futbalu."

Po zmene manažéra sa Xavi opäť cítil ako súčasť Barcelony. Keď Frank Rijkaard prišiel v roku 2003 na trénerskú stoličku spoločne s novým prezidentom Joanom Laportom, všetko sa výrazne zmenilo.

"Bolo to také, že sme sa mohli vrátiť ku Cruyffovi: hrali sme 4-3-3 s dôrazom na držanie lopty. Štyri roky predtým sme kupovali hráčov, ktorí boli príliš mladí na to, aby boli v zápasoch rozdieloví. Potom sme však podpísali Deca, Ronaldinha a Eto'a, všetko hráčov, ktorí už boli reprezentantmi. Naspäť sme sa vrátili k nášmu snu. K našej ilúzii."

Prečítajte si aj druhú a tretiu časť rozhovoru!

Zdroj: fourfourtwo.com

Foto: fourfourtwo.com

cruyff

-18
2016-06-27 23:21:51

...ako skoro opustil Barcu.....nie preto, že sme potrebovali mladú krv...len Lucho a jeho ego si dovolil povedať na jeho adresu, že ak chce hrať v základe musí on bojovať...ešte dlho nebude za jeho výkon plná náhrada..a nákup Turana a Rakitiča bol podraz pre Xaviho...visca Xavi..

nepalko

12
2016-06-27 23:47:42

Cruyff,čo na teba napísať? Na asi budeš do Xaviho zamilovaný,ked stále o ňom básniš. áno Xavi bol skvelí futbalista,ale použil som slovíčko bol. Každý starne,neviem či to konečne pochopíš,ale Xavi na BARCU už nemal! Keby na Barcu mal,tak by nešiel k Arabom,ale ako Alexis,Fábregas,Zlatan,Yaya Touré by išiel do iného TOP klubu. Zlatan a Touré nesedeli trénerovi,Cesc fanúšikom,Alexis nebol spokojný so svojou porciou minút tak odišli do TOP klubov,zato Xavi odišiel do ...

nepalko

9
2016-06-28 00:07:43

Xavi odišiel,lebo sám pochopil,že na Barcu už nemá.Xavi mal dokonca odísť o rok skôr,čiže ked tu ešte nebol Enrique.Tak to láskavo nezvaľuj na Luisa!!! Luis mu jasne pred sezonou povedal,že nebude mať miesto v základe isté.žiadny hráč nemá mať,svoje miesto v základnej zostave isté,či to je Messi,Xavi,kadý hráč musí o svoje miesto v zostave bojovať.To ako,keby teraz tučný Maradona chcel hrávať za Argentínu,len zato,že bol kedysi najlepší na svete.

nepalko

5
2016-06-28 00:19:49

Cruyff,no tie tvoje perly :-D že podraz na Xaviho,že sme kúpili Rakitiča a Turana. Tak za prvé: Rakitič bola náhrada za Fábregasa,lebo Ivan prišiel hned,ked Cesc odišiel a Rakitič hrával ešte rok spolu so Xavim. Takže píšeš bludy,keby Rakitič nahradil Xaviho,tak by asi nehrávali rok spolu nie? Hrávali spolu v jednej sezone a Rakitič ukázal,že je lepší. Ale ty keby si bol tréner,tak by si dal hrať slabšieho hráča,len pretože je to legenda klubu??? To by si bo teda,ale tréner.

nepalko

6
2016-06-28 00:29:49

Nemôžem si pomôcť,ale celý tvoj komentár je jeden veľký nezmysel. Lucho si dovolil povedať na Xaviho,že ak chce hrať musí bojovať? No to je,ale od neho drzosť :-D Alebo skôr zdravý rozum. čo je prosím ťa na tom zlé,že tréner vyzve hráča,hráčov,aby bojovali na 100% Predsa od toho je tréner a od toho je tréner platený.Na toto slúži konkurencia,aby každý jeden hráč bojoval o svoje miesto v zostave a nemal svoje miesto isté len za zásluhy.

nepalko

6
2016-06-28 01:02:04

Pozri sa čo spravil Pep,ked začal trénoval Barcu! Hned "vyhodil" Ronaldinha,Yayu,Deca,Mottu,další o rok poslal Etooa,Tierryho Henryho,Maxuella,potom aj Zlatana,čiže nikoho tu nedržal,za jeho zásluhy v minulosti,alebo jeho meno.Pozri kde išli títo hráči,do akých klubov: AC. Milan,Inter,Man. City,P.S.G. Paríž.Väčšina s týchto hráčov aj po siedmich,ôsmich rokoch stále hrávajú v TOP. kluboch a sú stále dôležitý pre svoje mužstvá,aj tak sa Pep s nimi nemaznal a "vyhodil" ich,tak to robia tréneri...

chara

7
2016-06-28 07:48:59

tak yayu vyhodil pep az po roku, lebo videl obrovsky potencial busquetsa, a yaya aj ked bol stale jeden z top DM na svete, musel uvolnit miesto

nepalko

0
2016-06-29 01:07:16

Yaya Toure mohol hrávať napríklad miesto Sergia: pohárové zápasy,zápasy zo slabšími súpermi,alebo jasne rozhodnuté zápasy,aby si Sergio oddýchol a mohlo sa pekne rotovať,lebo v podstate nemáme adekvátnu náhradu,keby sa Sergio dlhodobo zranil.Našťastie doteraz nemal nejaké vážnejšie zranenie...

nepalko

0
2016-06-29 01:25:05

Yaya nemusel hrávať len defenzívneho záložníka,pozri kde hráva v Man City...Minulú sezonu dal 10 golov sezonu predtým dokonca 20 a bol 3 najlepší strelec celej PL. síce dal až 6 penált,ale s týchto čísel,je jasné,že nie je typický defenzívny záložník a mohol u nás hrávať kľudne aj http://www.eurofotbal.cz/... Yaya dáva okolo 1O golov za sezonu: Iniesta dáva priemerne tak 2 goly,Sergio 1 a Mascheráno 0.

cruyff

3
2016-06-28 21:05:27

čítal si čo som napísal? Nepalko, mna netrápia tie minusky, ale skôr ma trápia tie tvoje argumenty, ktoré su podložené, len čítaním netu, z ktorého sa dozvieš len to čo chceš. Odchodom Xaviho prišla fcb o mozog mužstva..a to nie je len môj názor, ale vyjadrila sa o tom aj futbalová elita. Trochu aj jazdím po svete a počúvam ludí, ktorí su o tom viac informovaní a u nich nie je problém sa vyjadriť tak, aby náhodou nepoškodili meno fcb...a či som zamilovaný do Xaviho? a kto by nebol, ked viem čo Xavi pre fcb znamená..to o čom tu píšeš je síce trocha pravdivé, ale nie je to argument na môj príspevok...visca..

nepalko

0
2016-06-29 00:56:28

áno čítal som,čo si napísal a uznávam,že som bol až moc kritický... Ale nemyslím si že Xavi odišiel príliš skoro,rovnako aj pred rokom ukončil v španielskej repre. svoju karieru,ani tam ho tréner nevyhodil,mohol zostať aj tam,aj v Barce. Len on sám už pochopil,že má svoje miesto prenechať mladším,rýchlejším,dravším a hladnejších po úspechoch. Xavi,ako hráč dosiahol všetko,už nemal taký hlad po úspechoch...

emiliano

0
2016-07-10 20:17:29

Odchodom Xaviho prišla Barca o mozog,ale k mozgu potrebuje hráč aj nohy a on už stratil rýchlosť a. doraz,lebo prišiel vek.Tak skončili i iní (Cruyf,Maradona,Pele...) a skončí raz aj Leo aj keď budeme plakať.

Váš účet je zablokovány! Nemôžete pridávať komentáre do:
Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť.