Svetovému futbalu dnes kraľujú mená ako Messi, Cristiano Ronaldo, či Ibrahimovič. No v hre sú vždy prítomní i hráči, ktorým sa možno v médiách nevenuje toľko pozornosti, ale častokrát sú to oni, kto svojím výkonom rozhoduje zápasy. Preto je tento článok vzdaním holdu brilantným hráčom, ktorí vynikali v obrane a dosiahli obrovských úspechov.
Franz Beckenbauer a Hans-Georg Schwarzenberg
Beckenbauer so svojou prezývkou Cisár, je považovaný za najlepšieho obrancu, aký kedy futbal hral. Avšak svoju skvelú a bohatú kariéru zdieľal so svojím spoločníkom z obrany Bayernu Mníchov i reprezentácie Západného Nemecka, Schwarzenbergom. Svoje sily táto dvojica spojila v roku 1966 a o dva roky neskôr vyhrali s Bayernom prvý Bundesligový titul. Keď sa čas prehupol do 70-tych rokov, rozšírila dvojica svoj vplyv aj do reprezentácie. Všetko sa začalo Bundesligovým titulom v sezóne 1971/1972 a vyvrcholilo ziskom tretieho európskeho titulu pre Bayern v roku 1976. S reprezentáciou dobili EURO 1972 a Mundial 1974.
Bobby Moore a Jack Charlton
Síce spolu nikdy nehrali na klubovej úrovni, no v reprezentácii Albionu vytvorili v lete 1966 impozantné stopérske duo. Počas magického víťazstva Majstrovstiev sveta na domácej pôde mali za úlohu strážiť súperove útoky a držať ich na uzde. Svoju robotu si odviedli perfektne, keďže Angličania v skupine neinkasovali a štvrťfinále s Argentínou po bezgólovej remíze dospelo až k penaltám. Po pamätnou úspechu na Mundiale 1966 sa Moore stal legendou West Hamu a Charlton vyhrával trofeje v drese Leeds United.
Larry Lloyd a Kenny Burns
Brian Clough a Kenny Burns
Éra Briana Clougha (odporúčam pozrieť si film Dammed United) v Nottingham Forrest doviedla klub, podobne ako Derby či Hartlepool, k veľkému vzostupu. No úspechy by neboli možné bez defenzívnej dvojky Burns/Lloyd. Lloyd prišiel do klubu v roku 1976 a jeho partner o rok neskôr. Spojenie síl týchto dvoch hráčov doviedlo Nottingham okamžite k prvoligovému titulu v sezóne 1977/1978, pričom impozantné ťaženie klubu viedlo až ku zisku európskeho pohára v rokoch 1979 a 1980. Klub obaja opustili v roku 1981, no zanechali v ňom nezmazateľnú stopu.
Cafú a Roberto Carlos
Dvojica snáď najlepších obrancov akých kedy Brazília mala, spolu nikdy na klubovej úrovni nehrala, ale na medzinárodnej úrovni udivovali svet. Cafú vtrhol na medzinárodnú scénu v roku 1990 a bol súčasťou víťazného tímu z Mundialu 1994 v USA. Roberto Carlos sa začal v reprezentácii objavovať v roku 1992. Po Mundiale 1994, počas 8 rokov vyrástla táto dvojica na obrancov, ktorí boli schopní zastaviť akýkoľvek útok akéhokoľvek krídelníka. Ich spoločná reprezentačná kariéra vyvrcholila na Majstrovstvách sveta 2002, kedy Brazília suverénne prešla turnajom a získala svoj piaty titul majstrov sveta. Výber Kanárikov obaja opustili po neúspechu na Mundiale 2006 v Nemecku, no odišli ako hráči s najväčším počtom reprezentačných štartov v histórii Brazílie. Spoločne vyhrali taktiež Copa América v rokoch 1997 a 1999, a taktiež Pohár Konfederácií FIFA 1997.
Djalma Santos a Nilton Santos
Cafú a Roberto Carlos nebola prvá dvojička krajných obrancov, ktorí zobrali svet útokom. Už v roku 1958 Djalma a Nilton Santos pomohli k revolúcii a Brazília vyhrala vo Švédsku Majstrovstvá sveta. Djalma ako pravý a Nilton ako ľavý obranca vyrážali dopredu podporovať útok, niečo, čo sa v tej dobe nevídalo často. Svoje medzinárodné úspechy táto dvojica dotiahla k opätovnému zisku Trofeje Julesa Rimeta v roku 1962 v Čile, kde vo finále zdolali Československo. Keďže celú kariéru strávili v Brazílii, Európa nikdy poriadne nevidela ich veľkolepú hru.
Marcel Desailly a Laurent Blanc
Zlatá generácia francúskeho futbalu z prelomu milénií vynikala silným stopérskym tandemom Desailly-Blanc, ktorých na krajoch dopĺňali famózny Thuram a Bixant Lizarazu. Desailly bol pevným kameňom obrannej štvorice viac ako dekádu a najlepšie roky kariéry zažil v období rokov 1998-2003, keď Francúzi vyhrali všetko čo sa dalo. Prvým obrovským úspechom bola výhra titulu Majstrov sveta na domácej pôde. O 2 roky neskôr Blanc a Desailly viedli Francúzov za ziskom titulu Európskych majstrov. Predtým ako Francúzi spadli z futbalového Olympu ešte stihli vyhrať Pohár Konfederácií FIFA 2001 a 2003. Niektorí si možno doteraz pamätáte, ako Blanc pre štastie vždy pred zápasom pobozkal Barthezovu holú hlavu.
Ivan Nielsen a Ronald Koeman
Skôr než sa Koeman stal legendou Barcelony, tvoril veľké obranné duo s Nielsenom v PSV Eindhoven. Partnerstvo trvalo iba 3 sezóny, no Guusovi Hiddinkovi to stačilo. Dvojica mala ideálnu kombináciu mladosti a skúseností, obratnosti a výšky a tieto futbalové zručnosti dopomohli veľkou mierou PSV ku hattricku v Eredivisie. V sezóne 1978/1988 vyhral Eindhoven Treble – Eredivisie, Holandský pohár aj Európsky pohár. Cesty stopérov sa rozdelili v roku 1989, kedy Koeman odišiel do Barcelony a Nielsen sa vrátil dohrať kariéru do vlasti, do Dánska.
Alessandro Costacurta a Franco Baresi
Rok potom, čo Koeman a Nielsen doviedli PSV na európsky trón, dokázali to isté s AC Miláno aj Baresi a Costacurta. Baresi bol v tíme už viac ako desať rokov, zatiaľ čo Costacurta bol ešte skoro čerstvý debutant. Obranná dvojica bola skalopevná a mala veľkú zásluhu na zisku Európskeho pohára v rokoch 1989 a 1990, kedy v oboch finálových zápasoch, či už proti Steaue Bukurešť, alebo proti Benfice Lisabon udržalo čisté konto. Následne AC Miláno vyhrali 4 ligové tituly v rade a v roku 1997 Baresi zavesil kopačky na klinec. Costacurta ho nasledoval až v roku 2007, no obaja počas svojho spoločného ťaženia za titulmi otvorili cestu pre novodobé, dominantné párovanie obrancov.
Paolo Maldini a Mauro Tassotti
Než sa Maldini presunul na post stopéra, podobne ako Puyol bol dominantným krajným obrancom, keď mu na pravej strane robil dvojičku Tassotti, ktorý bol rovnako členom víťazného mužstva z rokov 1989 a 1990. Obrana v zložení Tassotti-Baresi-Costacurta-Maldini nastúpila do finále Ligy Majstrov v roku 1994 a výsledkom bol debakel 4:0, ktorým AC Miláno rozprášilo Cruyffov Dream team. Tassoti odišiel do futbalového dôchodku spolu s Baresim, pričom Maldini bol naďalej skalou v obrane AC Miláno, kde vytvoril ďalšiu veľkolepú dvojičku s Alessandrom Nestom. Stihol ešte získať 2 tituly v Serii A i v Lige Majstrov predtým, než v roku 2009 ukončil svoju kariéru ako obrovská futbalová legenda.
Steve Bruce a Gary Pallister
Než sa Fergieho mladíci stihli vyvinúť v superhviezdy, potreboval tréner do svojho tímu spoľahlivú stopérsku dvojicu, aby ho stabilizoval. To, čo hľadal, našiel v Bruceovi a Pallisterovi, ktorí už v klube nejakú dobu boli a zažili s ním niekoľko sklamaní, ako náhle však spojili sily, boli nezastaviteľní a United vyhrali prvé dva tituly v Premier League. Než Bruce v roku 1996 opustil Old Trafford, stihli Červení Diabli získať 3x FA Cup, 3x Premier League, 1x Curling Cup a v roku 1991 aj Európsky pohár Majstrov.
Alan Hansen a Mark Lawrenson
V najslávnejších dňoch FC Liverpool stáli v obrane Lawrenson a Hansen. Impozantné partnerstvo vzniklo v roku 1981, keď Lawrenson prišiel k The Reds z Brighton and Hove Albion, pričom zvyšok, ako sa vraví, je história. Hansen už na Merseyside vyhral titul, no s Lawrensonom po boku ich na konto pridali ďalších 5. V 80-tych rokoch dvojica dopomohla Liverpoolu ku trom ligovým titulom, k výhre v FA Cupe a v roku 1984 si tím podmanil Európu po finálovej výhre nad AS Rím. Lawrenson následne odišiel a Hansen ešte bez neho po svojom boku získal ligový titul v sezóne 1989/1990, posledný pre Liverpool.
Rafael Lesmes a Marquitos
Keď v roku 1955 vznikol Európsky pohár, Real Madrid nemal na kontinente súpera. Los Blancos boli dlhý čas dominantní a vyhrali 5 titulov v rade, pričom pri všetkých úspechoch stáli v obrane práve Marquitos a Lesmes. Ku klubu sa pripojili začiatkom roka 1950 a stali sa súčasťou veľkolepého tímu. Aj keď najlepším a obávaným strelcom bol Di Stéfano, bol to práve Marquitos kto vo finále v roku 1956 strelil proti Reims vyrovnávajúci gól, aby následne Hector Rial dokončil obrat. Toto silné duo pomohlo udržať čisté konto v 2 z 5 finálových zápasov, pričom spolu vyhrali počas 6 sezón aj 4 tituly v La Lige.
Gaetano Scirea a Claudio Gentile
Gentile a Scirea neboli skvelou dvojkou iba v drese Juventusu, rovnako kvalitné výkony podávali aj v drese Talianska. Gentile predstavoval v tomto páre predstopéra, pričom Scirea bol klasický zametač. Vo svojej dobe vyhralo toto duo s Juventusom všetko, čo sa dalo. Začalo sa to ziskom Scudetta v roku 1975, prvého zo šietich. To je niečo, čo si v dnešnom modernom futbale môžeme len ťažko predstaviť. V roku 1977 Juventus vyhral Pohár UEFA, keď vo finále zdolal Athletic Bilbao. V roku 1982 vyhrali Gentile a Scirea so Squadrou Azzurrou titul Majstrov sveta, následne v roku 1984 s Juventusom Pohár víťazov pohárov proti Portu, nasledovaný Európskym Superpohárom proti Liverpoolu. Posledná trofej, ktorá znamenala rozdelenia dua, bol Európsky pohár v roku 1985, znova proti Liverpoolu. Následne Juventus vyhral aj Interkontinentálny pohár, no už bez Gentileho, ktorý v lete stihol prestúpiť do Fiorentiny.
Armando Picchi a Tarcisio Burgnich
Ďalšie obranné duo, ktoré zastavovalo súperov ako na bežiacom páse v Serii A v rokoch 1962-1967 v drese Interu Miláno. Picchi bol majster a Burgnich bol učňom, v tomto prípade klasické libero, zametač. Picchi prenechal na pokyn trénera Heurelia Herreru miesto zametača svojmu mladšiemu spoluhráčovi a tento taktický ťah slávil úspech. Než Picchi zavesil kopačky na klinec, vyhral Inter 3x Scudetto, 2x Európsky pohár a 2x Interkontinentálny pohár. Než Burgnich opustil v roku 1974 Inter a odišiel do Neapola, vyhral bez Picchiho už iba jeden ligový titul.
Carles Puyol a Gerard Piqué
Momentálne neexistuje na svete úspešnejšie stopérske duo. Piqué sa vrátil do Katalánska v roku 2008 ako Puyolov učeň na klubovej i reprezentačnej úrovni. Hneď v prvej spoločnej sezóne pomohli FC Barcelona k zisku 6 trofejí zo 6 možných. Zametač Puyol s povahou pitbula, buldoga a iných monštier držal Piquého nakrátko a Barça vyhrala 3x v rade La Ligu, získala ďalšiu trofej Ligy Majstrov, Európsky Superpohár, Majstrovstvá sveta klubov a Copa del Rey. Spoločne taktiež vyhrali s La Fúriou Roja i Mundial 2010, keď v semifinále presnou hlavičkou poslal Španielov do finále práve Puyol. Ako dvojica získali Puyol a Piqué už 16 trofejí, pričom toto číslo môžu ešte stále zvyšovať.
zdroj: br.com, 5R5
