Písal sa 30. apríl 1922. Španielska futbalová reprezentácia nastúpila na zápas proti odvekému rivalovi z Francúzska. Tento zápas by bol už dávno zabudnutým stretnutím, keby sa v jeho priebehu neodohralo niečo veľmi nezvyčajné. Útočník Španielska a FC Barcelona sa odhodlal k strele na bránu zo vzdialenosti približne 27 metrov. Brankár Francúzska sa tejto presnej strele v nemom úžase iba prizeral. To čo sa stalo, všetkých prekvapilo. Strela bola tak nezvyčajne tvrdá, že preletela zadnou sieťou brány a pretrhla ju.
V Barcelone je dodnes táto udalosť dobre známa. Malí chlapci hrajúci futbal so svojimi rovesníkmi sa snažia napodobniť tento okamih a strieľať celou silou tak tvrdo, aby pretrhli sieť bránky, napodobňujúc tým hráča, ktorý sa stal známy ako ‘El Romperedes’ či ‘Trhač sietí’.
Tento legendárny okamih je len jeden z mnohých, ktoré dobre vykresľujú vynikajúcu futbalovú kariéru prvého futbalistu s ázijským pôvodom hrajúceho v európskom klube. Hráča, ktorý je najlepším strelcom FC Barcelona v jej histórii. Hráča, ktorý odohral za FC Barcelona 357 stretnutí a strelil neuveriteľných 357 gólov. Jeho meno je Paulino Alcántara.
Filipínsky pôvod
Paulino Alcántara sa narodil 7. októbra 1896 v mestečku Iloilo na Filipínach. Futbal na Filipínach nie je taký populárny ako box či kickbox, jej reprezentácia vo futbale nikdy nebola vyššie ako na 152. mieste v rebríčku FIFA. Táto krajina však dala svetu hráča, ktorý síce doma nie je príliš známy, ale v Európe a hlavne v Španielsku ho poznajú ako skvelého futbalistu. V súčasnosti stojí pred budovou Filipínskeho futbalového zväzu v Manile socha postavená na jeho počesť.
Futbalové začiatky
Poďme však po poriadku. Hoci sa Paulíno narodil na Filipínach, v roku 1910 sa jeho rodina na podnet otca so španielskym pôvodom presťahovala do Katalánska, aby mohol Paulíno a jeho súrodenci dostať primerané vzdelanie.
Joan Gamper si ho všimol v klube FC Galeno a zakrátko ho získal pre katalánsky klub. V roku 1912, vo veku 15 rokov, odohral za FC Barcelona prvý zápas, v ktorom strelil svoj prvý hetrik pri víťazstve 9-0. Navzdory tomu, že to bola úplne iná futbalová éra, jeho úspech v tak mladom veku dodnes udivuje. O rok neskôr významne prispel k víťazstvu v Majstrovstvách Katalánska a Copa del Rey, ktorý bol vtedy považovaný za majstrovstvá Španielska.
Návrat do Ázie
V roku 1916 sa jeho rodičia rozhodli vrátiť na Filipíny a svojho syna napriek jeho nesúhlasu zobrali zo sebou. V dôsledku jeho absencie, Barcelona v nasledujúcom období nevyhrala žiadnu trofej. Klub neúspešne žiadal jeho rodičov, aby sa Paulino vrátil.
Napriek týmto nešťastným okolnostiam, Alcántara stále na sebe pracoval. Hral futbal na Filipínach za klub Bohemians v Manile a Filipínsku národnú reprezentáciu. Pomohol reprezentácii k zisku druhého miesta na Ázijskom turnaji v roku 1917, kde Filipíny porazili Japonsko 15-2, čo je najvyššie víťazstvo v histórii Filipínskej reprezentácie. Tiež reprezentoval Filipíny v stolnom tenise.
Krátko na to Alcántara dostal maláriu. Toto závažné ochorenie mu poskytlo možnosť zatlačiť na rodičov, aby sa mohol vrátiť do Španielska. Jeho mladícka pochabosť viedla k tomu, že odmietol užívať predpísané lieky v boji s chorobou, kým sa nevráti do Španielska. Rodičia takému nátlaku neodolali a Paulino bol späť v Španielsku.
Skvelý strelec
Zakrátko sa vyliečil a mohol hrať za FC Barcelona. Jack Greenwell, prvý profesionálny tréner Barcelony, ho najprv zaradil do obrany. No čoskoro pochopil, že fanúšikovia nebudú akceptovať túto blbosť a Alcántara bol späť v útoku na ceste stať sa najlepším strelcom Barcelony všetkých čias. Jeho vplyv v tíme bol zrejmý, v rokoch 1919 až 1927 klub dominoval v Copa del Rey a Majstrovstvách Katalánska, zvíťaziac celkovo 12-krát.
Jeho charakteristický klamlivý štýl hry prispel k jeho popularite medzi fanúšikmi. Bol prvou hviezdou tímu v zlatej ére dvadsiatych rokov spolu so Samitierom, Zamorom, Sagim, Pierom a ďalšími.
V roku 1920 bol nominovaný do reprezentácie Španielska na Olympijské hry. On sa však rozhodol zostať doma, aby mohol urobiť záverečné skúšky na lekárskej fakulte. V národnom tíme Španielska debutoval 7. októbra 1921 vo veku 25 rokov proti Belgicku, v ktorom dal oba góly pri víťazstve 2-0. Následne, v rokoch 1921 až 1923, hral za reprezentáciu päť zápasov a dal šesť gólov.
Alcántara je prvým mimoeurópskym hráčom FC Barcelona, ktorý hral za reprezentáciu Španielska. Jeho schopnosti veľmi dobre ilustruje skúsenosť opísaná na začiatku článku, keď v zápase s Francúzskom pretrhol sieť brány. Vždy dával do zápasu to najlepšie, čo mu umožnilo stať sa legendou klubu.
Mimo ihriska
Dňa 5. júla 1927 oficiálne skončil svoju aktívnu hráčsku činnosť. Španielsky národný tím a Barcelona odohrali zápas, ktorého výťažok bol určený pre Paulina Alcántara a jeho rodinu. Vo veku 31 rokov sa rozhodol zasvätiť svoj život profesii lekára. Nedal však definitívne zbohom futbalu. V rokoch 1931 až 1934 bol členom predstavenstva klubu a bol jedným z prvých futbalistov, ktorý napísal memoáre zo svojich hráčskych čias.
Paulino Alcántara zomrel 13. februára 1964 v Barcelone vo veku 67 rokov.
‘El Romperedes’, ako ho prezývali, je určite jednou z najväčších legiend FC Barcelona a svetovej futbalovej histórie.
