Písal sa 2. júl 1950, keď Španielsko na Majstrovstvách sveta v Brazílii nastúpilo proti Anglicku. Vo víťaznom zápase (1-0) nebol hrdinom strelec jediného a víťazného gólu Zarra, ale muž medzi troma žrďami španielskej svätyne. Španieli mysleli viac na útočenie, ako obranu a nebyť El Gato de Maracána (Mačky z Maracány), ako ho miestni Brazílčania nazývali, len veľmi ťažko by tento zápas mohol skončiť úspechom pre Furiu Roja.
Známy španielsky novinár Antonio Valencia, odkazujúc sa na Olympijské hry 1920, k jeho výkonu napísal: „Dnes bol po prvýkrát ohromný a podnietil ma uvažovať, že po tridsiatich rokoch od epických Antverp sa Zamora opäť zrodil.“ Jeho výkon v tomto a ďalších zápasoch majstrovstiev sveta síce neumožnil, aby sa jeho národný tím tešil z víťazstva na tomto turnaji či aspoň medailovej pozície, ale bez pochýb dostal do povedomia svetovej verejnosti vychádzajúcu brankársku hviezdu FC Barcelona, Antoniho Ramalletsa.
Rýchly, pružný a predovšetkým veľmi inteligentný, takto by sa dali opísať jeho najlepšie vlastnosti. Vedel na seba upútať pozornosť a zároveň ostať skromný.
Pozvoľné začiatky
Antoni Ramallets Simón sa narodil 4. júna 1924 v Barcelone. Hovorí sa, že už v ôsmych rokoch chytal handrovú loptu na uliciach barcelonskej mestskej časti Gràcia. Pravdou je, že v pätnástich sa zamestnal a pracoval v továrni Casacuberta, keďže nechcel študovať, ale stať sa futbalovým brankárom. Svoju zručnosť najprv dokazoval v amatérskych tímoch, ako napr. Racing Guinardó. Jedného dňa si ho však všimol Señor Vieta, vtedajší tréner CD Europa a zvádzal ho, aby k nim prestúpil. Antoni na jeho vábenie reagoval a podpísal prvý profesionálny kontrakt s gážou, 200 pesiet na mesiac.
Potom bol povolaný slúžiť v armáde a odvelený na námornú základňu San Fernando pri Cádize. Samozrejme aj v miestnom vojenskom tíme bol brankárom a pomohol tímu k zisku druhého miesta v turnaji vojenského námorníctva. Za odmenu bol prevelený do Palma de Mallorca, čo mu otvorilo dvere k angažmánu v miestnom RCD Mallorca v rokoch 1944 až 1946. V máji 1946 sa jeho sen hrať za FC Barcelona stal skutočnosťou, keď podpísal zmluvu s klubom. Podpis zmluvy bola jedna vec, ale dostať sa do prvého tímu náročnejšie, ako sa sprvu zdalo. Keďže nemal dôveru trénera, kvôli údajnej slabej fyzičke bol na hosťovaní v Reale Valladolid, ktorý vtedy hral v tretej najvyššej španielskej súťaži. Mimochodom je fyzická zdatnosť bola skvelá a obdivuhodná a vôbec nie slabá.
Vo Valladolide, meste na rieke Pisuerga, sa stal idolom, keďže pomohol tímu k postupu do druhej ligy v roku 1948. Bol hrdinom baráže o postup proti Racingu Santander (3-1). Barcelona reagovala rýchlo a Antoni bol v prvom tíme. Tento krok však neznamenal, že bude aj v bráne, keďže Velasco, vtedajšia jednotka, bol v top forme. Asi o rok neskôr sa Velasco vážne zranil v zápase v meste Vigo, keď mu nohou poškodili oko a odlúpla sa mu sietnica.
Ramallets si neskôr zaspomínal:„Bola to moja veľká príležitosť, keďže klub oslavoval 50 rokov založenia a odohral zápasy proti brazílskemu Palmeiras a dánskej Kodani. Vtedy som si získal dôveru všetkých.“ Po týchto oslavách Ramallets skutočne pevne uchopil možnosť stať sa legendou klubu.
Antoni Ramallets „bohatý“
K jeho menu neodmysliteľne patrí prímeno „bohatý“, keďže počas svojej trinásťročnej kariéry, odohral za klub 538 zápasov z toho 288 ligových, získal neuveriteľné množstvo trofejí: šesť titulov v La Lige, päťkrát Copa de Generalissimo, dvakrát Pohár veľtržných miest, dvakrát Copa Latina a tiež bol vo finále Pohára európskych majstrov v roku 1961. K tomu ešte niektoré menšie pohárové trofeje, čím sa jeho zbierka zastavila na skvelom čísle 18.
Medzi jeho najlepšie sezóny patrí sezóna 1951/52, ktorá bola dlhý čas aj najúspešnejšou v histórii klubu, keď FC Barcelona triumfoval v piatich súťažiach, La Liga, Španielsky pohár, Copa Latina, Copa Eva Duarte a Copa Martini Rossi. Na zisku týchto trofejí mal nemalý podiel základný pilier obrany, brankár Antoni Ramallets. V tomto tíme však boli aj iné hviezdy na čele s Kubalom, ale aj Segarra, Biosca, Basora, César, Moreno, Manchon a Bosch Gonzalvo.
Tím zo sezóny 1951/52, ktorý získal päť trofejí
Jeho výnimočná futbalová kariéra je ovenčená aj päťnásobným ziskom trofeje Zamora pre najlepšieho brankára La Ligy (1951/52, 1955/56, 1956/57, 1958/59, 1959/60).
Samozrejme k futbalu patria aj neúspechy. Asi najhoršou spomienkou je nešťastné finále Pohára Európskych majstrov v roku 1961 s Benficou Lisabon, ktoré mohlo byť skvelým zavŕšením jeho futbalovej kariéry. No nestalo sa a nielen kvôli neschopnosti hráčov v poli streliť nejaký ten gól na viac, keďže príležitostí bolo viac ako dosť, ale aj pre Ramalletsovu chybu a následný vlastný gól. Zápas skončil smutnou prehrou 2-3.
„Mačka z Maracány“
Reprezentačnú kariéru začal na Majstrovstvách sveta 1950 v Brazílii v druhom zápase základnej skupiny proti Chile, v ktorom vychytal čisté konto (2-0). Zaskvel sa skvelými zákrokmi, demonštroval svoju rýchlosť a pružnosť. Získal si na svoju stranu fanúšikov a to nielen španielskych, ale aj domácich Brazílčanov.
Historické víťazstvo nad Anglickom je opisované v úvode a niet pochýb, že si Antoni za tento zápas zaslúžil absolutórium. Jeho prezývka El Gato de Maracána bola bola naozaj veľmi výstižná.
Po tomto zápase sa Španieli stretli s Uruguajčanmi, ktorí sa nakoniec stal majstrami sveta, zápas skončil remízou 2-2. Dva posledné zápasy prehrali, s Brazíliou a Švédskom a skončili štvrtí. O 32 rokov neskôr na Majstrovstvách sveta 1982 v Španielsku si Ramallets zaspomínal: „Skončili sme štvrtí. Nebolo to zlé. Až doteraz najlepšie umiestnenie na majstrovstvách sveta pre našu krajinu.“ V súčasnosti je už toto umiestnenie, ako je nám všetkým dobre známe, prekonané a najlepším je víťazstvo na Majstrovstvách sveta 2010.
Spolu so zápasmi z brazílskeho šampionátu odohral Antoni za reprezentáciu Španielska 35 zápasov, z čoho bolo 18 víťazstiev, 8 remíz a 9 prehier, pričom dostal 51 gólov.
Ramallets tiež hral sedem zápasov za neoficiálnu reprezentáciu Katalánska.
Úspešný tréner
Krátko po skončení hráčskej kariéry trénoval Ramallets niekoľko klubov. V roku 1963 pomohol Realu Valladolid k historicky najlepšiemu umiestneniu v La Lige, keď jeho tím skončil na štvrtom mieste. V nasledujúcom roku získal s ďalším klubom Realom Zaragoza Pohár veľtržných miest. Trénoval aj kluby, ako Murcia, Logroñés, Hércules a Deportivo Ilicitano.
Najlepší brankár barcelonskej histórie
Dňa 6. marca 1962, keď ukončil svoju kariéru, odohrala FC Barcelona zápas proti Hamburgu SV (5-1). Pre Antoniho to bolo emotívne stretnutie, keďže mu fanúšikovia na Nou Campe vzdali poctu a pri tejto príležitosti mu odovzdali vyznamenanie Medalla de Mérito Deportivo (Medaila za vynikajúci športový výkon).
Keď Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov (IFFHS) zostavovala rebríček 50 najlepších brankárov storočia, Ramallets sa dostal na 48. priečku.
S odstupom času ho mnohí považujú za najlepšieho brankára barcelonskej histórie, dokonca väčšieho ako bájneho Ricarda Zamoru, ktorý však nezasvätil svoj život katalánskemu klubu na rozdiel od Ramalletsa.
