Bol známy ako futbalový gentleman. Fanúšikov si získal svojou inteligenciou, nadhľadom, skvelými strelami na bránu a predovšetkým svojou ušľachtilosťou. Mnohí ho dodnes obdivujú za fair-play postoj, slušnosť a pokojný vplyv na svoje okolie.
Josep Escolà Segalés sa narodil 28. augusta 1914 v Barcelone. Futbalovo vyrástol v tíme U. D. Sants, v ktorého prvom tíme debutoval v roku 1933. O rok neskôr začal hrať v FC Barcelona, kde s výnimkou rokov 1937 až 1939 odohral celú svoju kariéru.
Začiatky
Escolà debutoval v drese FC Barcelona pod vedením Franza Platka na štadióne Les Corts 2. decembra 1934 v zápase proti Arenas Club de Getxo, v ktorom pri víťazstve 4-0 strelil štvrtý gól. Počas prvej sezóny v klube pomohol svojimi gólmi k víťazstvu v Majstrovstvách Katalánska.
Pod vedením Platkovho nástupcu Patricka O'Connella a so spoluhráčmi, ako Domènec Balmanya, Joan Josep Nogués a Enrique Fernández, prispel k ďalšiemu víťazstvu v Majstrovstvách Katalánska v roku 1936. V tomto roku sa tím dostal do finále Španielskeho pohára, v ktorom prehral s vtedajším Madrid CF 1-2, keď Escolova skvelá strela na bránu znamenajúca vyrovnávajúci gól bola zachytená výnimočným zákrokom Ricarda Zamoru.
Zamorov excelentný zákrok
Občianska vojna a exil
V dôsledku občianskej vojny sa nasledujúca sezóna La Ligy 1936/37 nehrala. Viaceré kluby vtedajšej Španielskej republiky vrátane Barcelony však hrali tzv. Liga Mediterránea a Escolà, Balmanya a O’Connell dopomohli klubu k zisku tohto titulu.
V roku 1937 FC Barcelona odcestovala na zájazd do Mexika a USA, aby získala finančné prostriedky pre ďalšiu existenciu. Klub na tomto zájazde odohral 14 zápasov s rôznymi súpermi a pri návrate sa mnohí hráči vrátane Escolu rozhodli ostať v exile, kvôli občianskej vojne. Z pôvodného tímu sa do Barcelony vrátili iba 4 hráči.
V období rokov 1937 až 1939 hral Escolà za francúzsky klub FC Sète.
Návrat do Barcelony
Po skončení španielskej občianskej vojny v roku 1939 vydal Frankov režim šesťročný zákaz činnosti pre všetkých športovcov vracajúcich sa z exilu. Prezident FC Barcelona Enrique Piñeyro viedol kampaň v prospech Escolu a ďalších navrátilcov, aby im bol po návrate tento zákaz zrušený.
Prvá sezóna po návrate nebola najfamóznejšia, keďže Barca pod vedením trénera Joana Josepa Noguésa, sa veľmi tesne vyhla zostupu do nižšej súťaže po víťazstve v play-off nad Realom Murcia. Napriek záchranárskym prácam v La Lige, klub vyhral Copa del Generalísimo, keď vo finále Escolà strelil dva úvodné góly, čo umožnilo tímu triumfovať nad Athletic Club 4-3 po predĺžení.
V roku 1943 Escolà odohral kontroverzné semifinále Copa del Generalísimo proti Realu Madrid. V prvom zápase vyhrala Barcelona na štadióne Les Corts 3-0, počas ktorého bol Escolà niekoľko krát nakopnutý do brucha. Práve v týchto situáciách sa Escolà zachoval výnimočne gentlemansky a tlmil vášne svojich spoluhráčov.
V odvete na štadióne Chamartín v Madride Barcelona prehrala 11-1. Hráči Barcelony, vrátane Escolu, údajne pod nátlakom Frankovho režimu vzdali tento zápas. Historik Bernardo Salazar viedol neskôr rozhovor s dvoma barcelonskými aktérmi tohto zápasu, Escolom a Balmanyom, ktorí však tieto skutočnosti popreli.
V posledných rokoch svojej hráčskej kariéry pomohol Escolà Barcelone dvakrát k víťazstvu v La Lige, v roku 1945 pod vedením trénera Josepa Samitier a v roku 1948 na trénerskej lavičke s Enriquom Fernándezom.
V období rokov 1931 až 1948 odohral Escolà 10 zápasov za neoficiálnu reprezentáciu Katalánska, za ktorú dvakrát skóroval. Prvý z týchto dvoch gólov strelil 17. júna 1934 proti Brazílii pri víťazstve 2-1 na štadióne Les Corts. Dvakrát odohral zápas aj za Španielsku reprezentáciu, v oboch prípadoch proti Portugalsku. Oba zápasy skončili remízou 2-2 a pri svojom debute 12. januára 1941 aj skóroval.
V roku 1949 kvôli zdravotným ťažkostiam ukončil hráčsku kariéru. Následne obdržal za svoj prínos pre futbal Medailu za zásluhy.
Trénerské intermezzo
Po skončení hráčskej kariéry Escolà trénoval niekoľko klubov, ako Badalona, Sabadell, Castellón a Levante, ktorému pomohol postúpiť do druhej ligy. Neskôr trénoval mládežnícke tímy FC Barcelona a v tejto pozícii ostal až do svojho futbalového dôchodku.
Legenda klubu
Josep Escolà sa stal legendou klubu, hoci musel predčasne ukončiť svoju hráčsku kariéru v dôsledku mnohých zranení a následných zdravotných problémov s kolenom a bedrovým kĺbom. Počas svojej hráčskej kariéry nastrieľal za Barcu 223 v 253 zápasoch, čím sa drží na piatom mieste historických streleckých štatistík klubu.
Legendou klubu je aj kvôli svojmu fair-play postoju, slušnosti a ušľachtilosti, čo sú hodnoty, ktoré si FC Barcelona vždy ctila a kládla do popredia. Zosobnením týchto hodnôt je futbalový gentleman — Josep Escolà, ktorý zomrel 7 marca 1998.
