Zázrak menom Lionel Messi dokazoval svoju supertriedu a nesmierny talent už od prvých dní, ktoré absolvoval v katalánskom veľkoklube. V minulom diele sme vám poskytli pohľad na to, ako jeho noví spoluhráči vnímali jeho Príchod, pričom v dnešnej epizóde nášho seriálu sa pozrieme bližšie na to, prečo proti mladému Messimu nikto nechcel hrávať a ako vyzerali jeho prvé zápasy za Barcelonu.

Lionelov prvý zápas sa odohral 7. marca 2001, v ktorom nastúpil proti mužstvu Amposta a podarilo sa mu skórovať. Bol to sľubný začiatok jeho vynikajúcej kariéry, ktorá sa však rýchlo dostala do ohrozenia o týždeň na to. V zápase proti Tortose si mladý Argentínčan zlomil lýtkovú kosť, čo bola súčasne jeho prvá a zároveň aj posledná zlomenina v kariére. V takom mladom veku však toto zranenie zalarmovalo kompetentných v Barcelone a padlo teda rozhodnutie - už nikdy nenastúpi za Infantil B.

Keď sa mladík doliečil, začal hrávať za Infantil A a po jeho zranení už nebolo ani chýru, a ani slychu. No znova vydržal vo svojom novom tíme len pár zápasov, keďže Borrell s Benaigesom ho rýchlo povýšili do tímu Cadete B (kategória U-16) v roku 2002. Súčasne to bola však aj jediná mládežnícka kategória, kde zanechal výraznejšiu stopu.

TIP | Messiho prvé dni v Barcelone: Príchod


"Aj keď hrával s nami už dlhšie, stále sa pohyboval po šatni úplne nevidený," opisuje Roger Franch, brat Roberta a vtedajší gólman tímu Cadete B. "Boli sme veľmi živou skupinkou hráčov, no on bol vždy v rohu, sám a tichý."

V tréningu sa však mladý Leo javil úplne inak. "Stále nám robil nervy, keďže bolo frustrujúce hrať proti nemu," vysvetľuje Roger. "Pýtali ste sa sami seba, či ste dosť dobrý na to, aby ste ho nejakým spôsobom zastavili," dokončil Roger, pričom slovo si vzal jeho brat Robert: "Po tom, čo som videl, že ten chlapík je o tri levely vyššie ako my, či už fyzicky, alebo mentálne, sme sa s ostatnými obrancami rozhodli, že mu uštedríme zopár kopancov a uvidíme, čo sa stane. No bolo to úplne jedno... Bol taký rýchly, že sme neboli schopní ho ani zasiahnuť!"

Zúfalý Robert nevedol čo ďalej, no teraz opisuje: "Išli ste po ňom s tým, že ho chcete dať dole, no on vás nechal za sebou a kým ste sa spamätali, už obchádzal ďalšieho obrancu. Bol ako mašina a stále ňou je - na tréningu, s jeho technikou, so svojou regeneráciou a samozrejme, v zápasoch." Nasledujúce tréningy sa niesli v znamení snahy o vyhýbanie sa Leovým súbojom jeden-na-jedného. "Vedeli sme, že si k lopte ani nepričuchneme, nech sme sa snažili sebeviac."

Ďalším roprávačom nášho príbehu je Pau Torras, brankár Cadete B, ktorý v súčasnosti pôsobí v Cartagene. "Bol schopný prísť na tréning bez jediného slova, nechať nás nemých a následne bez slova odísť domov, no tým najprirodzenejším spôsobom." Robert následne doplnil: "Niekedy ste si mysleli, že jedinou cestou, ako ho zastaviť, je vziať pištoľ a zastreliť ho, no aj tak ste mali pocit, že ten chlapík by sa v úplnej pohodičke uhol tejto guľke s loptou na kopačke." A to mal vtedy Messi len 13!

Mladík mal však stále vo svojom výkone veľké rezervy a ani zďaleka nedokazoval, čo všetko je v jeho silách. Naplno sa prejavil až na turnaji v Benátkach a tam konečne argentínsky chlapec prelomil ľady. "Prvý krát začal vtipkovať," spomína si Valiente. "Bol taký hanblivý, že predtým turnajom s nikým ani neprehovoril." Potom sa však začal kamarátiť s Victorom Vázquezom, jednou z perál La Masie a verným priateľom Argentínčana v mládežníckych štruktúrach. Boli taktiež spolužiaci.

Práve turnaj v Benátkach vymyslel chalanovi z Rosario jeho prvú prezývku - 'enano', čo znamená trpaslík. "Aj keď sme ho tak volali po dlhú dobu, nahlas sme si to nedovolili, až dokým sme sa s ním ústne nedohodli na spomínanom turnaji v Benátkach," vysvetľuje Roger Giribet, vtedajší útočník tímu. "Ešte aj keď debutoval za prvý tím, prišiel nás do La Masie pozrieť a povedali sme mu: 'enano, ako vychádzaš so staršími hráčmi?' a začali sme sa smiať."

"Možno si v súkromí na nás trošku ponadával, no stále mal po svojom boku skvelých spoluhráčov a myslím, že ich stále má," dodáva Giribet. "Mám pocit, že keby sme sa opäť stretli napríklad zajtra, objali by sme sa a cítili by sme presne to, čo pred 15 rokmi," zakončil.

zdroj: goal.com
foto: barcablaugranes

sid1

3
2017-11-19 17:58:08

Cisto drobnost. Leo nemal 13 ale 14.

s1ck

22
2017-11-19 18:03:53

taketo članky by som dokazal čitať cely den :)

abstinent

14
2017-11-19 18:23:43

VZOSTUP LEGENDY

petrarcha

10
2017-11-19 19:01:14

ForzeVilla, palec hore :)

MiskoTM

2
2017-11-20 11:25:33

tichy zabijak

emiliano

0
2017-11-21 08:21:00

Veľmi milý článok a presne zodpovedá môjmu obrazu Lea - génius bez hviezdnych manierov, bez škandálov, bez arogancie. Viete si predstaviť niektorých, čo by robili, keby ovládali to, čo on?

Váš účet je zablokovány! Nemôžete pridávať komentáre do:
Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť.