Rivalita v Španielsku je hlboko zakorenená rôznymi politickými aj historickými dôvodmi, čo v praxi znamená, že každý, kto odíde z jedného klubu do "znepriateleného tábora", si to musí naozaj dobre rozmyslieť. Potom sú tu však takí, ktorí sa toho nebáli hneď dvakrát.

Aj napriek tomu, že pôsobil v kluboch rozličných presvedčení v rôznych španielskych mestách, Radomir Antić je rešpektovaný naprieč celou krajinou. Jeho kariéra ho previedla od Srbska, Južnú Afriku cez Istanbul a Luton až po Barcelonu a Madrid. Jeho príbeh je plný zvratov ako u nikoho iného. 

V hráčskych časoch plody jeho tvrdej práce zberali najmä v Partizane Belehrad, kde strávil osem rokov a jeho pôsobenie tu vyvrcholilo cenným ligovým triumfom v roku 1976. Následne sa však rozhodol pre nové výzvy a bájne belehradské derby vymenil za ďalšiu úhlavnú rivalitu, tentoraz v Istanbule, obliekajúc si dres Fenerbahçe. Darilo sa mu aj v Turecku, dva roky po svojom transfere vyhral Süper Lig, avšak nedostával želané množstvo príležitostí. 

Antićova prvá futbalová skúsenosť so Španielskom prišla v Reale Zaragoza, družstve, ktoré sa práve dostalo medzi elitu. Zaragozu opúštal ako tridsaťdvaročný, v pozícii zdanlivého veterána, avšak stále solídne kondične vybavený. Ďalšou zastávkou futbalového nomáda bolo Anglicko, kde sa upísal druholigovému Lutonu Town. Aj jeho zásluhou sa klobučníci vrátili do Premier League. 

On sám však už medzitým začal myslieť do budúcnosti a pravidelne cestoval do Belehradu, kde si robil trénerskú licenciu. Antić zavesil kopačky na klinec po ďalšej sezóne s Lutonom a prakticky okamžite sa stal lodivodom. Najprv bol asistentom velikánov Nedana Bjekovića a Fahrudina Jusufiho popri tom, ako Partizan získal dva ligové tituly o sebe, a následne sa vydal na sólo dráhu do Španielska. 

Ubehlo len osem rokov od chvíle, keď ta pôsobil ako hráč, aby sa do Zaragozy vrátil ako hlavný tréner. Prvé mesiace neboli jednoduché a ekipa sa ocitla v zóne zostupu, avšak na konci sezóny sme mohli pozorovať niečo úchvatné. Zaragoza vyhrávala zápas za zápasom a ocitla sa na neuveriteľnej piatej priečke, čo jej zabezpečilo účasť v pohárovej Európe. Len dvanásť mesiacov po tom, čo sa stal prvý raz profesionálnym manažérom, sa jeho tím ocitol v UEFA Cupe. 

Rodák z Juhoslávie klub opustil v roku 1990 po svojej druhej sezóne, aby sa objavila príležitosť chopiť sa trénerskej lavičky Realu Madrid. Los Blancos sa ocitli v chúlostivej situácii, Johna Toshacka nahradil v novembri Alfredo Di Stéfano, ale po porážke v Európskom pohári bol následne nútený skončiť aj on. Prezident klubu Ramón Mendoza sa obrátil na Antića, ktorý prehral v dvanástich ligových dueloch len dva razy a doviedol Biely balet za uspokojivým tretím miestom. 

Podobne ako mnohí ďalší manažéri pred ním aj po ňom, Antić sa stal obeťou vysokých klubových štandardov. Hoci bol v nasledujúcom ročníku jeho Madrid na prvom mieste s neuveriteľným sedembodovým náskokom, vedenie ho prepustilo len po jeho druhej porážke sezóny s Hiddinkovou Valenciou. 

Aj napriek smolnému koncu, ktorý fanúšikovia nevedeli stráviť, sa už v roku 1995 objavila nová atraktívna príležitosť, stal sa z neho kormidelník Atlética Madrid. Na Vicente Calderón si priviezol svojho krajana Milinka Pantića, v španielskych končinách dovtedy nepoznaného, no už deväť mesiacov nato sa z neho stala hviezda finále Copa del Rey. Antićovo družstvo, v ktorom pôsobil napríklad aj Diego Simeone, v ňom vyhralo nad Cruyffovou Barcou a následne zvíťazilo aj v La Lige. 

Madridský denník Marca prirovnal Antića k rakúskemu skladateľovi Herbertovi von Karajanovi, poznamenávajúc, že jeho tím hrá ako skupina anjelov týždeň čo týždeň. Táto sezóna, v ktorej malo Atlético sedemnásťbodový náskok pred Realom, bola istotne najúspešnejšou v jeho kariére. Tá nasledujúca už taká plodná nebola, avšak Los Colchoneros sa predsa prebojovali do štvrťfinále Ligy majstrov, aby v nasledujúcich rokoch skončil v Primere División celok na piatej, respektíve siedmej priečke, a tak sa kouč porúčal. 

Také jednoduché to, každopádne, s jeho odchodom nebolo. Jeho nástupca Arrigo Sacchi dostal vyhadzov už rok nato, a tak klub opäť stavil na neho. Následne ho nahradil Claudio Ranieri, ale príliš sa nedarilo ani jemu, a tak do Madridu prišiel aj po tretí raz. Toto pôsobenie bolo avšak mimoriadne neúspešné, jeho Atlético vypadlo z najvyššej ligy a Srba vedenie, prirodzene, prepustilo. 

Po tom, čo trénoval dva najvýznamnejšie madridské celky, sa ocitol Antić v Barcelone. Stal sa prvým manažérom histórie, ktorý koučoval na Bernabéu, Calderóne aj Camp Nou, keď nahradil roku 2003 holandského velikána Louisa Van Gaala. Fanúšikovia aj hráči už boli jeho hrou znechutení a znudení, no pod Antićom sa všetko zmenilo. 

Bol to práve on, kto dal skutočnú príležitosť mladíkom na čele s Valdésom, Xavim a Iniestom a dal im šancu hrať ich, barcelonským spôsobom. Van Gaal zanechal klub v prekérnej situácii na pätnástom mieste, ale Antićovi sa podarilo od januára vytiahnuť ho na šiestu priečku a doviesť do štvrťfinále Champions League. I napriek úspechu sa ale nový prezident Joan Laporta, akokoľvek veľmi sa to nepáčilo fanúšikom, rozhodol s trénerom spoluprácu ukončiť už po šiestich mesiacoch. 

Po nadchádzajúcom náročnom pôsobení v Celte Vigo si dal od koučovania pauzu, čo mu vydržalo až do chvíle, keď prišla s ponukou Srbská futbalová asociácia. Srbsko sa len niekoľko týždňov dozadu osamostatnilo po rozdelení s Macedónskom a vstupovalo do svojej prvej kvalifikácie ako nezávislý štát. Rok nato delilo túto krajinu jedno víťazstvo od postupu na Majstrovstvá sveta. V roku 2010 sa to však už zázračne podarilo. Srbsko sa prebojovalo na Svetový šampionát z prvej priečky a na samotnom podujatí sa ocitlo v skupine po boku s Nemeckom, Ghanou a Austráliou v skupine D. Boli sme dokonca svedkami neuveriteľného víťazstva s Nemcami, avšak prehry s Ghanou a Austráliou rezutovali v to, že ani tento historický triumf klasifikáciu do vyraďovacej fázy družstvu nezaručil.

Začínajúc skromne v Partizane a Zaragoze, pokračujúc v Lutone, z Radomira Antića sa stal vďaka jeho tvrdej práci mimoriadne úspešný kormidelník s viac než dvadsaťročnými skúsenosťami. Jeho príbeh je neuveriteľný. Za veľa mu vďačíme aj my. Nezabúdame!

Zdroj: thesefootballtimes.co
Foto: thesefootlballtimes.co

Komentáre

buko1046

17
2019-07-21 12:41:15

Pekný článok chvalim

MeeTee

0
2019-07-22 09:47:39

Dakujem pekne :-)

tominno9

9
2019-07-21 13:37:03

Ďakujem za super článok o trénerovi, na ktorého možno veľa z nás zabudlo, resp. ti mladší ho ani nepoznajú! Osobne mám veľmi rad Srbov, ich náturu, kultúru, jedlo, Belehrad je nádherne mesto, každému odporúčam navštíviť! Jedine čo ma mrzí, že Luka Jovic sa nestal našim strikerom, ale šiel do Realu

GabrielSVK

0
2019-07-21 13:55:01

No ja nikdy nezabudnem na tie búdky alebo ako to nazvať popri ceste v Srbsku za Belehradom.

Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť.