Existuje len niekoľko športovcov, ktorí definovali svoju dobu a stali sa ikonami vo svojom športe. Mnohých z nich si pamätáme ako skvelých hráčov, ktorí s patričnou pompéznosťou skončili svoju kariéru. Niektorí však počas svojej kariéry urobili chyby stratili svoju povesť a zhasli sviecu svojho Bohom daného talentu.
Rivaldo patrí medzi najtalentovanejších futbalistov, ktorí kedy hrali tento šport. Mnohí obdivujú jeho futbalové umenie. Niektorí si pamätajú jeho kiksy, napr. neslávne známu udalosť, keď na Majstrovstvách sveta 2002 simuloval faul, čo rezultovalo do vylúčenia Hakana Unsala a ovplyvnilo zápas medzi Brazíliou a Tureckom. Bez ohľadu na tieto a podobné udalosti v jeho kariére by sme radi obrátili pozornosť na tohto hráča, ktorého by sme si mali zapamätať ako génia, ktorý počas svojej kariéry predviedol jedno z najúžasnejších futbalových predstavení, aké sme kedy mohli v Európe vidieť. Vzdajme poctu hráčovi, celým menom Rivaldo Vítor Borba Ferreira.
Rivaldo bol chudý, vysoký hráč, hrajúci oboma nohami. Bolo úchvatné ho pozorovať, keď hral za svoj klub alebo krajinu. Bol umelcom s loptou, ktorý sa hladko kĺzal okolo svojich protihráčov so skutočnou eleganciou. Mal dobrú telesnú prepozíciu, skvelé futbalové videnie, čo mu umožňovalo servírovať vynikajúce pasy za obranu, ale mal aj tvorivú povahu, ktorá ho podnecovala vytvárať príležitosti a predovšetkým sa sám tlačiť dopredu a strieľať góly. Jeho ľavačka trhala siete súperových brán a jeho srdce a túžba sa presadiť zdôrazňovala jeho buldočiu povahu.
Rivaldo Vítor Borba Ferreira sa narodil 19. apríla 1972 v meste Paulista v štáte Pernambuco v Brazílii. Pochádza z veľmi chudobnej rodiny a spolu so svojimi štyrmi bratmi vyrastal v slumoch na predmestí brazílskeho veľkomesta Recifé. Rivalda navždy poznamenalo jeho detstvo i to, že mu v roku 1989 tragicky pri autonehode zahynul otec.
Rivaldo musel na začiatku chodievať na tréningy 20 kilometrov pešo, pretože si nemohol dovoliť cestu autobusom. V jednom neskoršom rozhovore na otázku: „Kto je najväčší hrdina pre Rivalda?“ Odpovedal: „Rivaldo, je najväčší hrdina pre Rivalda, pretože Rivaldo sa dokázal z dna dostať na vrchol.“
Profesionálne začiatky
Svoju profesionálnu futbalovú kariéru začal v 16 rokoch, keď sa stal hráčom klubu Paulista. Zmluvu s týmto klubom podpísal v roku 1989, čo je ten istý rok, ako mu zomrel otec. Tréner tohto klubu si zanedlho uvedomil, že Rivaldo je psychicky labilnejší a neverí svojím vlastným schopnostiam. V roku 1991 sa teda sťahoval do ďalšieho klubu FC Santa Cruz.
Neskôr v roku 1992 prešiel do EC Mogi Mirim zo Sao Paula, klubu hrajúceho druhú brazílsku ligu, v ktorom po prvýkrát zažiaril. V zápase proti Noroeste mal odvahu urobiť výkop, ktorým šokoval všetkých prítomných, keď jeho strela skončila v sieti. Od tohto okamihu nestratil novonájdenú sebadôveru a novinári ho označovali za nového Rivelina.
Prvá jeho väčšia príležitosť prišla v roku 1993, keď prestúpil do brazílskeho prvoligového klubu SC Corinthians. Odohral tu jednu sezónu, počas ktorej nastúpil v 41 zápasoch a strelil 17 gólov. Získal cenu Bola de Prata, prestížnu cenu udeľovanú Placar Magazine pre najlepšieho hráča najvyššej brazílskej ligy na svojom poste.
Jeho výkony v klube mu umožnili po prvýkrát reprezentovať Brazíliu a to v zápase proti Mexiku. V nasledujúcej sezóne sa sťahoval do klubu SE Palmeiras, kde odohral v priebehu dvoch sezón 104 zápasov a strelil 53 gólov, obhájil cenu Bola de Prata a získal titul v najvyššej brazílskej ligovej súťaži. V roku 1996 reprezentoval Brazíliu na Olympijských hrách v Aténach. V prehranom semifinálovom zápase s Nigériou, do ktorého naskočil ako náhradník, urobil chybu vďaka ktorej Nigéria postúpila do finále. Následkom toho bol vyradený z tímu pre zápas o tretie miesto, ale tento turnaj mu priniesol úspech v podobe bronzovej medaily.
Jeho výkony v klube i v reprezentácii si všimli skauti z Európy. AC Parma ešte pre OH 1996 oznámila, že Rivaldo spolu so spoluhráčom Amaralom s Palmeiras sa stanú jej hráčmi. Po Olympiáde sa nakoniec Rivaldo rozhodol reagovať na lákanie zo španielskeho Deportiva La Coruňa a v nasledujúcej sezóne už hral v galícijskom klube. V 41 zápasoch strelil 21 gólov, stal sa štvrtým najlepším strelcom La Ligy a svojimi výkonmi pomohol Deportivu k tretiemu miestu v lige a účasti v Lige majstrov. Upadol však do nemilosti fanúšikov Deportiva, keďže neodolal vábeniu katalánskeho gigantu, FC Barcelona. Fanúšikovia Deportiva mu predovšetkým vyčítali, že klub opúšťa len kvôli peniazom.
FC Barcelona, kráľ Rivaldo
Mnohé veľké európske kluby si uvedomovali jeho neuveriteľný talent, získala ho však Barcelona, ktorá potrebovala zaplniť miesto po Ronaldovi odchádzajúcom do Interu Miláno. V roku 1997 bola podpísaná zmluva, ktorou si Barca zabezpečila jeho služby za 4 miliardy pesiet (asi 26 miliónov USD v tom čase).
Boli na neho kladené vysoké nároky, ktoré bezpochyby Rivaldo naplnil. Jeho pôsobenie v katalánskom klube bolo jeho najlepším futbalovým obdobím. Niektorí culés to vyjadrili aj sloganom: „Rivaldo sa narodil, aby hral v modro-granátovom drese.“
V prvej sezóne 1997/98 nastrieľal 19 gólov v 34 zápasoch, čo dopomohlo Barcelone k zisku cenného double, titulu v La Lige i Copa del Rey. Rivaldo sa prezentoval kombináciou silového štýlu s neskutočne elastickým driblingom. V jeho ľavačke sa skrývala rozbuška, čo mu umožňovalo vysielať fantastické strely. Úžasne zahrával rohové i priame kopy a najväčšou lahôdkou boli jeho „nožničky“. Hoci nebol čistokrvným útočníkom, ale hrával ako ľavé krídlo či útočný stredopoliar, strieľal množstvo gólov.
Vždy keď hral bol schopný kedykoľvek rozhodnúť zápas. Pamätným zostane jeho hetrik proti AC Miláno v zápase Ligy majstrov v roku 2000 či jeho odvaha v v zápase proti Realu Madrid v roku 2001, keď viac menej sám rozhodol toto El Clásico. Určite by sme nemali zabudnúť na jeho góly proti Manchestru United v Lige majstrov v roku 1998.
Svoju povesť potvrdil v sezóne 2000/01, keď 17. júna 2001 Barcelona potrebovala vyhrať v poslednom zápase sezóny nad Valenciou, aby si zabezpečila účasť v Lige majstrov. Je to asi dosiaľ jeden z najpamätnejších barcelonských zápasov 21. storočia, keď boli v stávke doslova milióny. Kto bol spasiteľom? Nik iný než Rivaldo. Jeho výkon počas tohto večera je porovnateľný s výkonom Diega Maradonu na MS 1986 proti Anglicku, Zinedine Zidana na EURO 2000 proti Portugalsku či Paula Rossiho vo finále MS 1982.
Prvý gól strelil svojím typickým spôsobom, ľavačkou z priameho kopu asi z 30 metrov, čím prvýkrát prekonal jedného z najlepších svetových brankárov tej doby, Santiaga Cañizaresa. Los Che sa podarilo vyrovnať, ale takmer presne s úderom polčasu sa zjavil veľký muž toho večera. Prevzal si loptu za hranicou šestnástky, vytvoril si trochu priestoru a vystrelil svojou ľavačkou. Lopta následne prešla popri všetkých hráčoch stojacich pred ním, ako aj popri brankárovi Cañizaresovi, ktorý na ňu už nedotiahol. To bol Rivaldov charakteristický znak, priama strela, ktorá v sebe zahrňovala silu i presnosť.
Po prestávke sa Valencii opäť podarilo vyrovnať a už sa tešila na oslavy toho, že si zabezpečila miesto v Lige majstrov. Zdalo sa, že tréner Barcelony Carles Rexach sa bude prizerať, ako jeho klub stratí miestenku v najprestížnejšej európskej futbalovej súťaži v nasledujúcej sezóne.
Jedno staré príslovie hovorí: „Prichádza hodina, prichádza muž.“ Neskrotný Brazílčan dve minúty pred koncom zápasu vypracoval jedno z najúžasnejších predstavení svojich schopností. Mal bezbrehú odvahu a sebadôveru, aby centrovanú loptu od Franka De Boera spracoval na hranici šestnástky chrbtom k bráne na prsiach a vykúzlil neuveriteľne krásne nožničky, po ktorých lopta smerovala do ľavého rohu Cañizaresovej brány. Na Camp Nou prepukla hystéria, barcelonská suita v prezidentskej lóži nezdržala svoje slzy. Bol to prekrásny a tak veľmi dôležitý gól. Jeden z najväčších v histórii Blaugranas!
Rivaldo mal však tiež neskrotnú povahu. Počas Van Gaaloveho pôsobenia na lavičke Barcelony mal s týmto Holanďanom neustále problémy. Rivaldo sa pasoval do úlohy tvorcu hry a nechcel byť zväzovaný taktickými pokynmi trénera a predovšetkým bránením. Van Gaal si dovolil ho v niekoľkých zápasoch posadiť iba na lavičku náhradníkov.
A tak keď sa pred sezónou 2002/03 vrátil Louis Van Gaal ako tréner Barcelony, ktorého hlavným cieľom bolo vrátiť španielsky titul do katalánskej metropoly, Rivaldo vyhlásil, že on nemá rád Van Gaala a Van Gaal zase jeho. Ako jediné a najlepšie riešenie sa mu videl odchod. Prestúpil do AC Miláno.
V Barcelone strávil päť rokov, počas ktorých mal bilanciu 157 zápasov a 86 gólov v La Lige a celkovo vo všetkých súťažiach za klub odohral 253 zápasov a strelil 136 gólov. Tieto čísla sú obdivuhodné, ak zoberieme do úvahy, že nebol typickým útočníkom. V klube slávil dvakrát víťazstvo v La Lige, raz Copa del Rey a Európsky superpohár či Katalánsky pohár. V Barcelone dosiahol aj vrchol svojej kariéry, keď v roku 1999 získal individuálne ocenenie, Zlatá lopta. Vtedy mu celý svet kľačal pri nohách.
Reprezentácia
Kľúčovú úlohu v reprezentácii Brazílie zohral na Majstrovstvách sveta 2002, lebo nemalou mierou prispel k ôsmim gólom Ronalda. Bol veľmi kritizovaný, že hrá iba na seba, že nasimuloval penaltu v zápase s Tureckom, ako sme sa zmienili na začiatku článku. Dokonca bol finančne potrestaný za divadielko potom, čo spadol ako podťatý, keď mu chcel protihráč podať loptu.
No bol to práve on, kto premenil prihrávku od Ronaldina na vyrovnávajúci gól proti Anglicku. Bol to on, kto vo finále vyslal strelu na Olivera Kahna, ktorú Kahn neudržal a Ronaldo poľahky skóroval a poslal Brazíliu do vedenia 1-0. A predovšetkým to bol on, kto prepustil loptu na lepšie postaveného Ronalda, ktorý druhýkrát prekonal Kahna a Majstrovstvá sveta boli rozhodnuté. Rivaldo bol vybratý do tímu hviezd týchto MS a s piatimi gólmi obsadil druhé miesto v tabuľke strelcov.
Rivaldo potvrdil svoju povesť skvelého hráča, ale tiež neskrotného býka, ktorý si robí čo sa mu za chce, čo veľmi dobre ilustruje jeho simulácia faulu v zápase s Tureckom. Tento tieň na ňom zostáva dodnes.
Odchod z Barcelony a úpadok
Síce po prestupe do Milána sa mu podarilo vytlačiť zo zostavy Ruia Costu, ale onedlho sa to isté stalo aj jemu samému. Iný dravý mladík sa postaral, že aj Rivaldo poznal, aké to je prísť o svoje miesto v základnej zostave. Paradoxom toho je, že ho vytlačil krajan, ktorého sám do klubu odporučil, Kaká.
Následne sa vtedy 31-ročný Rivaldo sťahoval do rodnej Brazílie. V tíme Cruzeiro sa mu však nedarilo, tak ako si sám predstavoval. V roku 2004 sa teda sťahoval opäť do Európy, teraz na Balkánsky polostrov, kde v klube Olympiacos Pireus vyhral trikrát grécku ligu a dvakrát získal double. Ďalší rok bol v AEK Atény, potom prestúpil do uzbeckého Buňodkoru.
Od roku 2010 je zase v Brazílii, keď prijal miesto hrajúceho prezidenta klubu v jednom zo svojich prvých klubov Mogi Mirim. Onedlho však išiel na hosťovanie do FC Sao Paulo. V marci tohto roku sa tridsaťosemročný hráč dočasne vzdal funkcie prezidenta klubu Mogi Mirim, aby sa sústredil na svoje pôsobenie v mužstve FC Sao Paulo. Urobil to z etického hľadiska, keďže oba tímy hrajú v rovnakej súťaži o majstra štátu Sao Paulo. Napriek svojmu veku stále neukončil aktívnu kariéru.
Aký vlastne bol Rivaldo?
Hovorí sa, že najlepší útočníci musia byť sebci. Ak je to pravda, Rivaldo to dokonale napĺňa, hoci nie je útočníkom. Vždy chcel rozhodovať zápasy, vždy chcel byť najlepší, vždy chcel byť len on jediným kráľom. Aj keď videl lepšie postaveného hráča, napriek tomu zakončoval sám, až na malé výnimky. Jeho myslenie vystihuje práve pamätný zápas s Valenciou. Koľko hráčov by si dovolilo niečo také v takom dôležitom zápase krátko pred koncom?
Rivaldo bol tiež známy ako tvrdý vyjednávač. FC Barcelona mala čo robiť, aby si ho udržala. Keď chcel v roku 1999 zvýšiť plat, tak trucoval a odmietol sa zúčastniť sústredenia spolu s tímom. „Som najlepší na svete a zaslúžim si najlepšiu zmluvu,“ odkázal vtedy klubovému vedeniu. Nakoniec sa svojej zmluvy dočkal. Vtedy sa hovorilo, že ostane v Barcelone po zvyšok svojej kariéry. . .
V roku 2004 bol vybraný do zoznamu najlepších 125 žijúcich futbalistov, ktorých vyberal Pelé, ako súčasť osláv storočnice FIFA. Dnes jeho sláva upadla. Možno je to aj preto, čo o ňom napísal jeden španielsky novinár, keď uviedol, že trpí „určitou formou autizmu.“ Na ihrisku to tak bolo.
Pre Barcelonu zostane legendou, lebo v jej drese bol kráľom svojej doby. Na oficiálnej stránke klubu je o ňom napísané: „Bol serióznym a ojedinelým futbalistom, ktorý dal prednosť svojim výkonom na ihrisku než svojim slovám a bol štýlovo odmenený ziskom Zlatej lopty v roku 1999.“
zdroj: ForcaBarca.sk; youtube.com
