Tento článok je trošku z iného súdka. Všetko, čo v ňom bude napísané je len názor fanúšika a nie každý s ním musí súhlasiť. Zamyslime sa teda nad tým, čo znamená byť culé a podporovať svoj obľúbený tím?
Každý futbalový fanúšik má svoj príbeh. Má dôvod prečo fandí svojmu obľúbenému klubu, či sa jedná o dedinský tím alebo o jeden z najväčších na svete. Všetky tieto dôvody sú však veľmi subjektívne. Mnohí futbaloví priaznivci vyrastajú ako podporovatelia klubu, ktorému sa fandí v ich rodine či niektorí podporujú len svoju krajinu na medzinárodných turnajoch a Majstrovstvách sveta.
Ako slovenskí a českí priaznivci futbalu sme si nemohli užiť mnohé pompézne víťazstvá na veľkých šampionátoch či nebodaj zisk turnaja samotného. O to viac sa tešíme z malých víťazstiev a postup na veľký turnaj oslavujeme ako výhru celého podujatia. Celá krajina sa raduje a zrazu sa stáva z každého človeka futbalový odborník.
Avšak fandenie futbalovému klubu je trochu o niečom inom. Kým ku vašej krajine vás spája viac ako len kolónka v občianskom preukaze, tak pri výbere klubu je toho na výber mnoho. Niekto fandí Barcelone či Realu, iní zas fandia PSG či Manchestru City. Každého však spája jedno - je fanúšikom futbalu.
Žiaden futbalista nezačínal svoju kariéru s tým, že nenávidí futbal a nechce vyhrať Majstrovstvá sveta či Ligu majstrov. Náš obľúbený klub, FC Barcelona, je jedným z najkrajších a najväčších klubov na celom svete a nič na tom nemení momentálne temné obdobie. Niektorí hovoria, že vedenie perie špinavé peniaze pochybnými nákupmi a iní zas tvrdia, že Blaugranas sú len podvodníci a v roku 2017 nemali vyhrať nad PSG či v roku 2009 nad Chelsea.
Podľa môjho názoru, ak chcete byť culé, tak jednoducho musíte prekusnúť narážky od iných ľudí na margo svojho klubu. Byť culé nie je vôbec také jednoduché. Prvým krokom je mať rád futbal. Futbal je filozofia a každý ju má inú. Blaugranas sú typickým príkladom filozofie “champagne football” či vo futbalovej terminológii créme de la créme. Toto je jedným z dôvodov, prečo Ernesto Valverde nepresvedčil veľkú časť fanúšikovskej základne. Pod jeho vedením síce Blaugranas získali trofeje, ale nehrali ten futbal, ktorý sa od nich očakáva. Práve kvôli tomu si Valverde medzi fanúšikmi nevybudoval rešpekt a dobrú reputáciu.
Avšak byť culé neznamená byť hlúpo tvrdohlavý voči predvádzanej hre na ihrisku. Každý tréner má svoj názor, vidí hru odlišne, využíva rôzne štýly hry vzhľadom na klub, v ktorom pôsobí. V bývalom pôsobisku Setiéna v Real Betis, mužstvo predvádzalo pohľadný ofenzívny futbal, avšak neprinášal až také oslnivé výsledky. Po podpísaní kontraktu s Blaugranas o sebe Setién tvrdil, že je veľkým fanúšikom Johana Cruyffa a vtedy všetci culés zaplesali. Boli to však len prázdne slová a nedošlo ani z polovice k ich naplneniu.
Culés nemajú radi len dianie okolo FC Barcelona, ale uznávajú každého, kto s rešpektom rozpráva o talente Lionela Messiho či iných hviezd Blaugranas. Diego Simeone je síce trénerom, ktorý uznáva defenzívny štýl hry, ale z nejakého dôvodu je veľmi uznávaný fanúšikmi Kataláncov. Je to asi z toho dôvodu, že pred každým zápasom Blaugranas s Atléticom Madrid sa Simeone na adresu Messiho vyjadruje s veľkým obdivom. Podobný prístup majú culés aj ku Marcelovi Bielsovi, jednému z najlepších kamarátov Pepa Guardiolu.
Byť culé neznamená byť priamo z Barcelony, Katalánska či Španielska. Blaugranas majú na celom svete milióny fanúšikov a to tiež z nich robí tak obľúbený a rešpektovaný klub. Svoje obľúbené mužstvo sa aj na diaľku snažia podporovať ako len môžu, síce častokrát len prostredníctvom televízie či sociálnych sietí. Vtedy je naozaj jedno či je fanúšik z Barcelony, Slovenska, Česka alebo Indie.
V minulosti sa niekto z vedenia vyjadril, že fanúšikovia Blaugranas sú najmä Katalánci a zahraničných fanúšikov vidí ako len občasných priaznivcov. Po týchto slovách sa na neho zniesla vlna ostrej kritiky. FC Barcelona sa vždy vyznačovala svojou diverzitou. Nesmieme zabúdať, že predsa sám zakladateľ klubu Joan Gamper nebol Katalánec, ale Švajčiar.
Byť culé je najkrajší pocit na svete aj pri tých najtvrdších prehrách. Práve takú sme v posledných dňoch utŕžili. Bolo to zahanbujúce a bolestivé. Toto temné obdobie však pretrváva už pár rokov a všetci si želajú jeho skorý koniec. Culés nahnevala strata La Ligy, ale čo bolelo najviac boli predvádzané výkony na ihrisku. Napriek neúspechu v domácej lige sa Blaugranas s odhodlaním vrhli na Neapol, ktorú dokázali poraziť, avšak o pár dní prišiel Bayern a ten koniec pozná už každý. V mentalite culés je však jedna dôležitá charakterová črta - aj keď ich klub spadne na to najväčšie dno a utŕži ponižujúce prehry, tak on bude vždy fandiť. Blaugranas sa za to zas odvďačia, ako vždy návratom na vrchol.
Všetci si pamätáme na hrdé a častokrát aj povýšenecké poznámky fanúšikov Bayernu pred piatkovým zápasom s Blaugranas. Dôvodom ani tak nebolo to, že verili svojmu klubu, ale to, ako sa niektorí culés začali správať. Strácali vieru vo svoj klub. Toto však pravý fanúšik nemôže nikdy urobiť. Byť culé znamená veriť, že Blaugranas dokážu poraziť aj ten najlepší tím v základnej zostave s Rakitićom alebo Suarézom.
Culés sa vždy od iných fanúšikov líšili rešpektom voči hráčom a súperom. Nová éra culés však častokrát pripomína pravý opak. Neustále môžeme čítať samé negatívne narážky na hráčov, vedenie, trénerov a pomaly už aj na lekárov a fyzioterapeutov. Nedávno sám André Gomes priznal, že sa v Barcelone necítil dobre a aj kvôli fanúšikom trpel depresiami. V roku 2016 sa portugalský hráč na pôsobenie v tíme Blaugranas vyjadril: ,,Na ihrisku sa necítim dobre, vôbec si to neužívam. Prvých šesť mesiacov v Barcelone bolo celkom dobrých, potom sa to všetko otočilo na peklo. Cítil som na sebe obrovský tlak. Zvyčajne tlak na moju osobu zvládam dobre, ale toto bolo neúnosné. Ten pocit pri zápasoch je naozaj zlý.”
Pozrime sa teraz na prípad Dembelého. Všetci vieme, že jeho pôsobenie v tíme Azulgranas je poznačené množstvom dlhodobých zranení. Mnohí culés nad ním už zlomili palicu a častokrát mu to dávali aj patrične najavo. Z toho dôvodu mladý Francúz začal obmedzovať sociálne siete na minimum, kde si mohol nájsť len samé negatívne správy či komentáre. Futbal má ľudí spájať a má byť založený na rešpekte. Rasizmus, homofóbiu či diskrimináciu môžeme žiaľ vidieť aj na ihrisku a počuť od mnohých fanúšikov. Otázka však znie, či človek ktorý sa takto správa je naozaj fanúšikom a či nerobí len hanbu svojmu obľúbenému klubu a futbalu samotnému.
Čo znamená byť culé? Za mňa je to vždy pocit hrdosti pri videní hráčov v domácich dresoch, či pri počutí hymny pred zápasom. Byť culé znamená vždy a za každých okolností podporovať tento klub - od vedenia, cez trénera, hráčov až po výchovu mladých talentov.
Byť hrdý neznamená však klamať sebe aj ostatným. Musíme čeliť realite a vidieť silné aj slabé stránky svojho obľúbeného klubu. Netreba to však hnať do extrémov. Niektorí vidia vždy všetko pozitívne, iní zas na všetko nadávajú a vyhľadávajú negatíva aj tam, kde nie sú. Byť culé tiež znamená vedieť správne vyjadriť svoje pocity a dojmy. Keď ide o niečo negatívne, tak na mieste je jednoznačne konštruktívna kritika. Avšak keď sa klubu podarí podpísať novú posilu, vyhrať zápas alebo trofej, treba prejaviť pocity radosti a nehľadať len negatíva.
V poslednom období sa stáva, že mnohí culés chcú každý rok vyhrať treble, vyhrávať zápas s jasnou hernou a gólovou prevahou. Po zápase sa vždy objavia mnohé komentáre na rôznych fanúšikovských stránkach, kde nejeden fanúšik častokrát ofenzívne vyjadruje svoje názory a hľadá len argumenty, aby podporil svoje tvrdenie. Namiesto toho by sme my všetci mali radšej vyhľadávať dialógy a brať do úvahy názor aj iného fanúšika.
Milí culés, nikdy nezabudnime, že fandíme jednému z najväčších klubov na svete, ktorý vyznáva tie správne hodnoty. Nikdy nestraťme vieru a odhodlanie podporovať tento tím aj napriek trpkým prehrám, lebo práve tie nás posúvajú dopredu.
zdroj: barcauniversal.com, forcabarca.sk
foto: fcbarcelona.com
Diskusia