Andrés Iniesta po ukončení svojej futbalovej kariéry poskytol rozhovor pre madridský denník AS. Bývalý stredopoliar Barcelony hovoril o nadšení zo svojho rozhodnutia, o svojom dobrodružstve v Japonsku a venoval sa aj svojmu spojeniu s Realom Madrid.
Zobudili ste sa dnes ráno a pomysleli ste si: 'Už som bývalý futbalista'?
"Zobudil som sa ako každý deň. Nestalo sa to zo dňa na deň. Bol to mentálny proces, keď som si na túto myšlienku zvykol. Zobudil som sa šťastný a spokojný s tým, čo sa stalo v utorok."
Keď už hovoríme o vstávaní, v utorok sme komentovali, že ste hrali do 40 rokov. Z vlastnej skúsenosti, ako sa cítite každé ráno, keď vstávate z postele?
"Áno, samozrejme. Keď vstanem, všetko ma začne bolieť. Bolo to čoraz ťažšie a ťažšie. Čím je človek starší, tým ťažšie sa zotavuje zo zápasov."
Koľkokrát ste predtým uvažovali o odchode do dôchodku?
"To bolo prvýkrát a naposledy. Doteraz som si to nepredstavoval. Odkedy som išiel do Japonska, uvedomoval som si, že je to posledný krok, a potom v Emirates. Už vtedy som rozmýšľal o tom, že sa poobzerám po iných veciach a začnem študovať trénerstvo. Mohol som pokračovať v hraní, ale to, čo ma napĺňa, je pozastavenie sa a vizualizácia iných vecí."
Čo ste sa v Japonsku naučili okrem toho, že sushi je veľmi chutné, a pár slov?
"Tu je sushi tiež dobré, ale je to tam iné a v japončine viem vyslovovať frázy, ale neviem viesť rozhovor. Najviac ma zarazila súťaživosť a organizácia."
Ale bez Tebasa.
"No je tam iný prezident. Je to veľmi ostrý štýl. Fanúšikovia majú veľký rešpekt pred futbalom."
Keď sa obzriete späť, ako sa volal chlapec, s ktorým ste sa v mládežníckom futbale delili o tím a ktorý to nedotiahol na vrchol tak ako vy?
"Hral som po boku veľmi dobrého 12-ročného chlapca, ktorý sa volal Jorge Troiteiro. On bol v tej skupine ten dobrý. Z technického hľadiska fenomén. Dokonca hral za profesionálny tím. Ale bolo ich veľa. Zdá sa, že na to, aby ste sa tam dostali, stačí vyhrať majstrovstvá sveta, no je veľa tých, ktorí padnú na vedľajšiu koľaj. Na to, aby ste sa dostali medzi elitu, potrebujete veľa vecí."
Je hlava najdôležitejšia zo všetkých?
"Hlava, prostredie, všetko."
Mali ste odvahu hovoriť o depresii. Ovplyvnilo vás to, že ste prišiel taký mladý z Fuentealbilla do Barcelony?
"Samozrejme, že ovplyvnilo. Prežíval som zlé obdobie, a to sa na mne tak či onak odráža. Prvý večer som volal domov s plačom, a keby mama nezastavila otca, ktorý sa chystal vziať auto a vrátiť sa po mňa, neviem, kde by som bol.
Prelomilo sa tabu okolo duševných chorôb v športe vo vašom prípade alebo v prípade Simone Biles?
"Možno, ale rozdiel je v tom, že teraz existuje viac prostriedkov na liečbu, odhalenie a pomoc. Dostalo sa mi pomoci, ktorá predtým nebola. Musíte si nechať pomôcť."
Vráťme sa k futbalu. Kde ste hrali ako dieťa?
"Hrali sme v rozostavení 3-4-3 a ja som hral na všetkých pozíciách v kosoštvorci. V strede a na hrote."
Okrem zápasov, ktoré si každý pamätá (majstrovstvá sveta, Chelsea, finále pohára), ma nadchlo, keď som vás videl na ihrisku Milána hrať ako defenzívneho záložníka.
"To sa mi nepodarilo od čias mládežníckeho tímu. Hral som tam aj proti Benfice, ale ten deň bol veľkolepý. V ten deň som mal pred sebou Gattusa a Seedorfa. Edmilson a Márquez boli na tejto pozícii hráčmi základu a nehrali. Na druhej strane, Edmilson hral vo finále v Paríži a ja nie a oni postavili Van Bommela."
Finále v Ríme. Ako sa hrá so zranením, keď viete, že nemôžete vystreliť?
"Existovalo riziko, že ak by som strieľal, utrpel by som zlomeninu. V Paríži som však nenastúpil. Hral som to, čo som potreboval, aj keď som robil niečo bláznivé. Behaním, šprintovaním a prihrávkami som bol schopný hrať. Nakoniec som však v závere zápasu vystrelil."
Hovorí sa, že Pedri je vám podobný, ale čo si myslíte o Aitane Bonmatí?
"Áno, pamätám si to. Videl som ju mnohokrát a je to tak. Vzorom mi boli Laudrup a Guardiola. Sú tu určité podobnosti. Systém Barçy nám pomáha."
Pripomína vám niečo ženský tím Barçy?
"Často ich sledujem, rovnako ako národný tím. Vyhrávajú všetko, majú skvelý tím."
Začali ste opäť hrať futbal?
"Len s mojimi deťmi."
Patríte k tým hráčom, ktorí už nikdy nebudú hrať, ani v tíme legiend?
"Jeden zápas nie je 40, budem s nimi hrať. Kvôli zabitiu času."
Chápem, že v tíme Barçy.
"Samozrejme."
Len tak mimochodom, ste fanúšikom Madridu?
"Nie, absolútne nie. Hovorili sa veci, ktoré nie sú pravdivé, napríklad to, či som podpísal predbežnú dohodu. Nech sa s tým popasujú."
zdroj: as.com
foto: twitter/fcbarcelona.com
Diskusia