Barca – Chelsea 2005, Rijkaard vs Mourinho

Pridal mirro
- 12. apríl 2012, 22:58

Pre Franklina Rijkaarda bola sezóna 2004/05 druhou v poradí, rovnako, ako aj pre hlavnú hviezdu jeho systematicky sa budujúceho tímu - Ronaldinha. V Barcelone eskalovalo tzv. „obdobie temna“, čiže 5 rokov bez žiadnej trofeje ( 2000 -2004) a práve táto dvojica mala prelomiť tú neskutočne dlhú dobu čakania. A jednou z možností bola i vcelku slušne rozohraná Liga Majstrov.

V španielskej lige bola Barca v tej dobe jasným lídrom, s komfortným náskokom na čele sa prezentovala pohľadnou hrou, takže osemfinále s anglickým majstrom sľubovalo atraktívny futbal. Blaugranas postúpili zo skupiny z druhého miesta ( spolu s AC Milánom, ktorému „Ronnie“ strelil ten prekrásny gól na Camp Nou v poslednej minúte zápasu..), zatiaľ čo Mourinhova Chelsea s prehľadom vyhrala svoju skupinu. Samozrejme, predzápasové vyjadrenia Mourinha sa nemohli zaobísť bez tradičných provokácii, ktoré začali byť hlavnou trénerskou metódou portugalského kouča, výroky ako - „vo svojej kariére som získal rovnaký počet trofejí za víťazstvo v Lige Majstrov ako Barca v celej svojej histórii“, alebo „Rijkaard sa so mnou ako trénerom nemôže porovnávať, takisto ako ja s nim ako hráčom“ boli tým pravým potvrdením jeho špekulatívnej „táraniny“. Prirodzene, katalánske média mu nezostali nič dlžné a s radosťou mu pripomínali jeho „prekladateľskú“ minulosť počas pôsobenia Bobbyho Robsona a van Gaala v Barcelone, keď bol členom realizačného tímu ( 1996 – 2000). Franklin Rijkaard sa nedal vyprovokovať k prestrelkám, „preferujem „prehovoriť“hrou v zápase“ nechal sa počuť pred zápasom, netušiac, čo sa ešte strhne po prvom dueli. Práve tento dvojzápas bol začiatkom nevraživosti medzi Mourinhom a Barcelonou, ktorá dosiahla svoje historické maximum prijatím ponuky trénovať Real Madrid.

V zápase sa Katalánci od začiatku snažili presadiť svojou typickou kombinačnou hrou, ale nešťastný vlastný gól Belletiho nahnal vietor do plachiet Mourinhovym zverencom, bez jedinej strely na bránu (a priamo medzi tri žrde sa im to nepodarilo do konca zápasu!) zrazu viedli na Camp Nou a začali svojou pragmatickou hrou držať rozčarovaných Blaugranas na dištanc od svojej brány. Všetko sa zmenilo v druhom polčase, Didier Drogba videl zaslúžene druhú žltú kartu po faule na Valdésa, v „presilovke“ sa Barca nadýchla k obrovskému tlaku, ktorý vyústil v dokonalý zápasový obrat v podobe gólov striedajúceho argentínskeho žolíka Maxiho Lópeza a kamerunského „leva“ Samuela Eto'o, aj napriek enormnej snahe sa tretí vytúžený gól už vsietiť nepodarilo. Mourinho prehru len veľmi ťažko niesol, na pozápasovú tlačovku neprišiel a hráčom zakázal do odvolania komunikovať s novinármi. Dôvodom bol údajný „priateľsky“ rozhovor Rijkaarda s rozhodcom Andersom Friskom počas prestávky pri odchode do kabín, dotknutý tréner Barcy označil Portugalčanove slová za mimoriadne nekorektné a falošné.. Dala sa očakávať poriadne emotívna „zápletka“ na Stamford Bridge.

FC Barcelona – FC Chelsea 2:1 (0:1)

Góly:67.min Maxi López, 74.min. Eto'o- 33.min. Belletti (v.g.)

Barca: Valdés-Belletti (84.Gerard), Puyol, Marquez, van Bronckhorst-Albertini (56.Iniesta), Xavi, Deco, Giuly (64.Maxi López)-Ronaldinho, Eto'o

Chelsea: Čech-Ferreira, Carvalho, Terry, Gallas-Makelele, Tiago (92.Smertin), Lampard, Joe Cole (70.Johnson)-Drogba,Duff (76.Gudjohnsen)

Pred londýnskou odvetou sa tréner Barcelony nenechal vyprovokovať zlomyseľnými vyjadreniami Joseho Mourinha, ktorý ho stále obviňoval z ovplyvňovania rozhodcu v prvom zápase. Zaujímavú polemiku vyvolal fakt, že krátko po Mourinhovych chválach na Pierluigiho Collinu, ktorého v tej dobe považoval za najlepšieho rozhodcu na svete, UEFA zverila odvetu práve tomuto talianskemu arbitrovi. Jeden z predstaviteľov UEFA sa dokonca „preriekol“, že portugalský kouč si ho takpovediac „vyžiadal“.. Tento mediálny cirkus však nemohol uškodiť kvalite tohto stretnutia, a to vám veru bol „zápasisko“ parádny. Začiatok ako zo zlého sna, tri skvelé protiútoky doslova zdemolovali barcelonskú obranu a Chelsea viedla po prvých osemnástich minútach 3:0.. O dokonalú resuscitáciu kŕčovitých Kataláncov sa postaral Ronaldinho, tento brazílsky klenot najskôr chladnokrvne premenil jedenástku nariadenú po Ferreirovej ruke, aby už o 11 minút neskôr mohol poslať Barcu do priebežnej postupovej výhody! A spôsob, akým to učinil ešte i teraz rozbúši srdce každého fanúšika Blaugranas. Ronnie tesne pred šestnástkou pohotovo prevzal Iniestovu prihrávku, jeho „roztancovaná“ pravačka dokonale zhypnotizovala Carvalha a spol., ktorých prebrala až technicky skvostne umiestnená strela k tyčke bezradne stojaceho brankára Petra Čecha. Magický kúsok hodný legendy tohto športu. Barca v tej chvíli postupovala, ale i naďalej útočila, k vyrovnaniu mali blízko Deco i Eto'o. Elektrizujúci priebeh malo i druhé dejstvo. Aktívna Barca chcela zasadiť rozhodujúci úder, no proti bol vynikajúci Čech, ale i šťastena, Iniestova strela skončila na žrdi a Eto'o pri dorážke do odkrytej brány prestrelil. Tri minúty nato sa po Lampardovej štandartke „zavesil“ do vzduchu Terry a nekompromisnou hlavičkou zasadil Barcelone zdrvujúci štvrtý úder. Gólu však predchádzal „nenápadný“ Carvalhov faul na Valdésa, ktorý Collina pravdepodobne nevidel a aj napriek protestom Kataláncov odmietol konzultáciu so svojím čiarovým kolegom, ktorý priestupok signalizoval. Barca už na gól odpovedať nedokázala a zo súťažou sa musela kruto rozlúčiť, ale celý svet videl ich ohromný potenciál a veľký herný pokrok, ktorý vyvrcholil v nasledujúcej sezóne ziskom historicky druhého triumfu v Lige Majstrov. Aj napriek prehre bol pre mňa práve tento duel dovtedy najlepším barcelonským zápasom v novom tisícročí, bolo cítiť sklamanie z vyradenia, ale súčasne mágiu a silu Rijkaardovho mančaftu, odsúdeného na úspech.