V druhej časti rozhovoru pre katalánsky denník Sport hovorí Éric García úprimne o dozrievaní, kritike a o tom, ako sa naučil viesť tím po svojom. Rozoberá vplyv Íñiga Martíneza, vzťah s Cubarsím, skúsenosti z Girony, spoluprácu s Hansim Flickom a atmosféru v kabíne, kde – ako hovorí – "treba vedieť aj žartovať".
Bez Íñiga hrávaš viac, ale odišiel kamarát. Chýba ti?
Eric García: "Spoznali sme sa v reprezentácii. Je to veľmi charizmatický človek, ktorý do kabíny prinášal veľa a na ihrisku bol lídrom. Takí ľudia vždy chýbajú."
Povedal, že sa cítil ako líder, ktorý dokáže prehovoriť aj zatlačiť na spoluhráčov, zatiaľ čo vy, ostatní stopéri, máte iný štýl. Vidíš sa v takej úlohe?
"Stále viac áno. Povedali mi, že vo mne vidia potenciál túto rolu prevziať. Myslím, že to zvládnem, a keď som mal vedľa seba Íñiga a videl, ako to robí on, bol to skvelý vzor. Ak môžem tímu pomôcť týmto spôsobom, robím to s radosťou."
V La Masii si bol vyšší ako väčšina spoluhráčov, mal si fyzickú výhodu, ale potom si narazil na silnejších súperov. Ako si tú zmenu prežil?
"Je to prirodzený proces. Nemáš rovnaké telo v osemnástich, dvadsiatich ani dvadsiatich štyroch rokoch. Musíš poznať svoje silné aj slabé stránky a pracovať podľa toho. Futbal je čoraz fyzickejší – súperi sú rýchlejší a silnejší. Musíš vedieť hrať. Nemôžeš zrazu začať dvíhať stovky kíl, lebo stratíš iné veci, ale vieš, že niečo musíš urobiť. Kľúčové je vedieť, ako sa postaviť na ihrisku a ako pracovať mimo neho."
Keď Íñigo odchádzal, povedal o tebe: 'Potichu, potichu, bez rečí.' Cítiš, že si umlčal kritikov?
"Poznal som svoj potenciál – ja aj ľudia okolo mňa. Na začiatku mi dali nálepku bez toho, aby mali trpezlivosť. Taký je dnešný futbal a sociálne siete – hodnotenia bez kontextu. Nepripúšťal som si to, lebo to zažíva veľa hráčov. Vedel som, že sa musím sústrediť na seba. Preto som šiel do Girony – potreboval som minúty a pravidelnosť. V City som prestal hrávať, keď som nepredĺžil zmluvu, a tu som mal vzostupy aj pády. Keď si mladý, musíš hrať, inak sa nenaučíš. Robíš chyby, pretože nik sa nenarodí ako expert. Dnes by som sa mohol chváliť, ale futbal je hra chýb – a nebudem sa vyťahovať, lebo keď znova spravím chybu, znova to schytám."
S Cubarsím máte výnimočné puto. Ako sa vám spolu hrá a dopĺňate sa, aj keď nie ste typickí 'obrovia' v obrane?
"S Cubom sme mali šťastie, že sme spolu odohrali celé olympijské hry, takže si rozumieme takmer bez slov. Je pravda, že nie sme najvyšší, ale pozri sa na Mascherana – v Barcelone hral fantasticky. V tomto klube máš loptu 70% času, takže v tých zvyšných 30% si súper vždy vytvorí šancu. Ale od toho sme tu – aby sme boli pripravení reagovať."
Strední obrancovia majú povesť tvrďasov – čím škaredší, tým lepší. Ferran Torres žartoval, že vyzeráš ako ideálny zať, ale 'zabíjaš potichu'.
(Smiech) "Rád vtipkujem v kabíne, tlačím na spoluhráčov počas tréningov. Ale Ferran je tiež poriadny šibal, len sa hrá na neviniatko – on je ten najnebezpečnejší! Dobrý tímový duch je veľmi dôležitý. Hráme každé tri dni, každý má iný prístup – niektorí sú uvoľnení, iní nervózni. Treba vedieť, kedy žartovať a kedy byť vážny. To pomáha celému mužstvu."
V sobotu hráš proti Girone. Je to pre teba špeciálny zápas?
"Áno, prežil som tam úžasnú sezónu, ktorá vojde do histórie – postup do Ligy majstrov. Mali sme skvelý tím aj po ľudskej stránke. Míchel mi veľmi pomohol v kariére. Často mu to hovorím a želám mu všetko najlepšie."
Čo ti Míchel dal?
"Dal mi dôveru, ktorú potrebuje každý futbalista. Otvoril mi aj dvere k hraniu na iných pozíciách, bližšie k čiare. Spočiatku som sa bránil, nechcel som vychádzať zo svojej komfortnej zóny. Pamätám si, ako mi raz v Cádize povedal: 'Len dnes budeš hrať tu' – a potom ma tam dával celý rok. Nakoniec som tomu uveril a fungovalo to."
Myslíš si, že dnes si v Barcelone vďaka nemu?
"Vo veľkej miere áno. Povedal som mu to – veril mi, keď mali iní pochybnosti. Dal mi šancu, možnosť rozvíjať sa. Je to veľmi náročný tréner, ukazuje množstvo videoanalýz. Bol pre mňa kľúčový."
Vraj sa ťa dvakrát pokúšal získať späť...
"Áno, minulú sezónu som veľa nehral. Bola možnosť vrátiť sa, vedel som, že tam je Míchel. Ale napokon sa prijalo správne rozhodnutie."
A vtedy zasiahol Flick so slovami: 'Zostávaš.'
"Áno, myslím, že zlomový bol zápas s Benficou – vtedy bolo prestupové okno ešte otvorené. Ten zápas trochu všetko zmenil."
Ako ťa presvedčil?
"V tom období som hrával viac. Nastúpil som proti Benfice, dal som gól a tím otočil výsledok. Sú zápasy, ktoré zmenia tvoju situáciu. Odvtedy som využíval svoje šance a získal dôveru trénera."
Možno sa o teba tak zasadil, lebo vie, že môžeš hrať kdekoľvek – stopér, krajný obranca, stredný záložník...
"Áno, to je pre hráča veľmi dôležité. Čím viac pozícií zvládneš, tým lepšie. Ak sedíš na lavičke, môžeš naskočiť do rôznych rolí; ak hráš, môžeš končiť zápas v inej zóne. Je to veľká výhoda – predtým som nad tým neuvažoval, ale určite je to môj silný bod."
Máš doma posilňovňu. Používaš ju tak často ako Koundé?
"Pomerne často. Ide o hľadanie rovnováhy medzi fyzickou silou a inteligenciou. Samozrejme, že ju používam, ale nie len na zdvíhanie činiek – v posilňovni sa dá robiť tisíc vecí."
Chcel by som sa spýtať na Rashforda – dobre poznáš Premier League. Aká výzva ho čaká v Barcelone?
"V Anglicku sú zápasy otvorenejšie, viac sa behá hore-dole, je tam viac priestoru pre útočníkov. Tu budú súperi viac čakať, bude menej miesta za obranou, ale Marcus má výbušnosť a vie napádať priestor. Je to preňho nové, ale ukazuje, že aj v situáciách jeden na jedného je veľmi nebezpečný. Môže hrať na viacerých pozíciách – zľava, v strede, sprava – a to je v klube ako Barça veľmi cenné."
Na tréningoch často čelíš Lamine Yamalovi. Dá sa vôbec zastaviť?
(Smiech) "Ťažko. Veľmi ťažko. Má neuveriteľný talent a techniku. Samozrejme – je tu Messi, a hneď po ňom on. Má veľmi podobné črty, hoci nehovorím, že je ako Messi, lebo Messi je len jeden."
V príprave si povedal, že ťa najviac prekvapil Dro. Čo je na ňom výnimočné?
"Skvele sa pohybuje medzi líniami, perfektne používa obe nohy. Do kelu, na chlapca narodeného v roku 2008 – neuveriteľné. Dani je zranený, Fermín sa vracia – myslím, že Dro dostane šancu a ukáže svoj prirodzený talent, aký má len pár hráčov."
Dobre poznáš aj Ansu Fatiho. Vidíš, že si opäť užíva futbal?
"Áno, veľmi. Zaslúžil si to. Nedávno som sa s ním rozprával a pogratuloval som mu. Potreboval to isté, čo ja v Girone – pravidelnosť, sebavedomie, minúty. Netreba pripomínať, že má obrovskú kvalitu a inštinkt strelca – to mal vždy."
V Monaku pôsobí ako iný hráč – z dynamického krídelníka sa stal viac tvorcom hry. Bolo to vidieť už v Barcelone?
"Stále má ten iskru, ale futbal sa rýchlo mení. Ansu má skvelú kvalitu v hre na malej ploche, v otočke, v prihrávke. Je to krídelník s dotykom tvorcu hry. Pamätám si, že v kategórii cadete často hrával ako falošná deviatka. Tá pozícia mu nie je cudzia a v Monaku tam robí veľa škody. Opäť – všestrannosť je dnes obrovská výhoda."
I. časť rozhovoru | Éric García: Prehrali sme dva zápasy a hneď všetci dramatizujú
III. časť rozhovoru | Éric García vymenoval troch najviac nedocenených hráčov Barcelony
zdroj: sport.es
foto: X/FCB
Diskusia