Ronald Araujo prelomil mlčanie o svojom duševnom zdraví v rozhovore pre katalánsky denník Mundo Deportivo. Stopér FC Barcelona sa otvára, aby porozprával o svojej intímnej skúsenosti. Denník práve zverejnil fragment rozhovoru, ktorý sa v plnom znení objaví už čoskoro.
Ferran Martínez, Javier Gascón [Mundo Deportivo]: Na začiatok: ako sa cítiš – fyzicky a psychicky – po poslednom zápase s Albacete?
Ronald Araujo: "Úprimne povedané, veľmi dobre. Cítil som sa naozaj komfortne. Myslím, že som odohral dobrý zápas. Podarilo sa mi tiež pomôcť tímu gólom, čo mi veľmi pomohlo. Fyzicky som sa tiež cítil silný. Na konci som bol samozrejme unavený, lebo som dlhý čas neodohral toľko minút, ale celkovo som veľmi, veľmi spokojný."
Vrátil si sa do hry. Bol to tvoj prvý zápas po prestávke. Čo sa zmenilo v Ronaldovi Araujovi od 25. novembra, od tej červenej karty v Londýne?
"Zmenilo sa dosť, lebo počas toho času som sa veľmi veľa naučil. Myslím, že po tom rozhodnutí, ktoré som vtedy urobil, som presne toto potreboval. Cítim sa inak a teším sa z toho, lebo mi je ľahšie, som šťastnejší. Môžem sa znova tešiť z toho, čo robím najradšej, teda z hrania futbalu, a to veľmi pomáha."
Hovoríš, že si si istejší a šťastnejší, ale aj iný. V akom zmysle? Čo je iné?
"Je to iné... pozeráš sa na všetko z inej perspektívy. Mal som pocit, že to najhoršie z najhoršieho už prešlo, a teraz vidím veci inak. Táto prestávka bola potrebná, lebo som mohol pracovať s profesionálmi, aj na rodinnej a duchovnej úrovni – presne to som potreboval. Myslím, že mi to veľmi pomohlo a dnes sa cítim ako úplne iná osoba."
Vráťme sa na chvíľu k tomu zápasu na Stamford Bridge. Považoval si to vylúčenie z hry za niečo až také vážne, aby si sa v tom momente zastavil?
"Nie, ale bolo to nahromadenie mnohých vecí. Už dlhší čas som sa necítil dobre – možno viac ako rok a pol. Človek sa snaží byť silný, zrejme aj kvôli svojim koreňom, kvôli tomu, odkiaľ pochádza, a tlačí všetko pred sebou, ale ja som cítil, že to nie je dobré. Nielen na športovej úrovni, ale aj na rodinnej a osobnej. Nebol som sebou a v tom momente vo mne niečo 'kliklo'. Povedal som si: niečo sa deje, musím zdvihnúť ruku a požiadať o pomoc. Som osoba, ktorá všetko drží v sebe, ale treba tiež pochopiť, že sú profesionáli, ktorí môžu pomôcť a dať nástroje na zvládanie určitých situácií. Musel som priznať, že sa so mnou niečo deje, aby som sa mohol obnoviť."
Tento moment 'kliknutia' nastal hneď po uvidení červenej karty alebo neskôr?
"V tej chvíli, pri adrenalíne, schádzaš z ihriska. Je tam smútok, ale skutočná ťarcha dopadne neskôr, keď zápas skončí. Už predtým som cítil, že to so mnou nie je dobré – taká je pravda – ale silou zotrvačnosti sa snažíš ísť ďalej. Niekedy však potrebuješ pomoc. Rok a pol som bojoval s úzkosťou, ktorá prerástla do depresie, a v takom stave som hral. To nepomáha, lebo na ihrisku sa necítiš úplne sebou. Vieš, akú máš hodnotu a čo môžeš dať tímu, a keďže som sa necítil dobre, vedel som, že niečo nie je v poriadku. V ten deň som pochopil, že je to už moment na rozhovor s profesionálmi a s klubom, aby mi mohli pomôcť."
Si skúsený futbalista, v klube veľmi cenený. Ako by si vysvetlil fanúšikom tento dôležitý krok, keďže ide o duševné zdravie?
"V konečnom dôsledku sme ľudia, nielen futbalisti. Nie všetko sa točí okolo peňazí alebo slávy. Človek tiež trpí kvôli tomu, čo sa deje na ihrisku. Sme privilegovaní, že robíme to, čo robíme – to je pravda – ale stále je tu človek a sú tu city. Som vďačný ľuďom za podporu, ktorú som videl v čase, keď som sa rozhodol zastaviť, lebo to veľmi pomáha. Treba pochopiť, že okrem toho, že sme futbalisti, sme jednoducho ľudia."
Autor: Lukáš@forcabarca.sk | Spracované na základe info z mundodeportivo.es
foto: X/FCB
Diskusia