Európsky futbal sa ocitol v zajatí špekulatívneho precedensu, kde spravodlivosť ustupuje vplyvu a politickým záujmom. Pozrime sa do zákulisia rozhodnutí UEFA, v ktorých prezumpcia neviny viac ako často - neexistuje.
"PREZUMPCIA VINY" AKO NEBEZPEČNÝ PRECEDENS
V každom civilizovanom právnom systéme by mala byť prezumpcia neviny nedotknuteľným pilierom. Prípad Gianlucu Prestianniho pred odvetou proti Realu Madrid však tento pilier zbúral, UEFA ho suspendovala na základe "prebiehajúceho vyšetrovania" a "údajného" porušenia článku 14.
Zastavme sa pri tom: ak vyšetrovanie stále prebieha, znamená to, že neexistuje právoplatný dôkaz. Napriek tomu je hráč potrestaný okamžite a prichádza o kľúčový duel, toto nie je spravodlivosť, to je preventívna likvidácia sily súpera. Článok 14 je nastavený neúprosne – urážka ľudskej dôstojnosti (rasa, náboženstvo, pôvod) by mala znamenať stopku na 10 zápasov. Ale trestať niekoho "pre istotu", kým sa hľadajú dôkazy? To zaváňa inkvizíciou, nie moderným športovým manažmentom.
KAUZA HUIJSEN A SELEKTÍVNA SLEPOTA MADRIDSKÝCH MÉDIÍ
V ostrom kontraste k prípadu Prestianni stojí incident hráča Deana Huijsena. Ten na sociálnej sieti so svojím dosahom vyše 5 miliónov sledovateľov zdieľal príspevok, ktorý sa otvorene vysmieval fyziognómii ázijskej rasy. Nešlo o žiadne nedorozumenie – bol to jasný akt rasizmu, na ktorý reagovala celá čínska komunita požiadavkou na oficiálne ospravedlnenie. Kde je však článok 14? Kde je suspendácia? Médiá ako Marca či AS o tomto škandále mlčia. Akoby rasizmus mal svoju hierarchiu – ak sa dotkne ázijskej komunity a vinník nosí dres "kráľovského klubu", zrazu sa to považuje len za "nešťastný príspevok", nie za porušenie etiky. Tento hrobový pokoj médií a inštitúcií je fackou do tváre všetkým, ktorí veria v rovnosť.
ESTETIKA PROVOKÁCIE: OD ALVESOVÝCH TANEČKOV PO VINÍCIUSOVU IMUNITU
Vinícius Júnior v prvom zápase proti Benfice opäť predvádzal svoje typické provokačné „tanečky“, ktoré však skôr pripomínali kopulačné pohyby s rohovou zastávkou portugalskeho klubu ako tanec pred fanúšikmi súpera. Toto správanie na pôde súpera nie je len prejavom zlej výchovy, ale úmyselným podnecovaním vášní, ktoré potom vyústia v obojstranné primitívne reakcie. Samozrejme takýto typ správania za žiadnych okolností nemôže byť dôvodom na hulvátske rasistické pokriky, tie treba odsúdiť ako prvé. Samotný Vinicius sa nemôže schovávať pod rúškom obete rasizmu nato, aby mohol beztrestne naďalej provokovať nielen súpera, ale aj rozhodcov, keďže je dostatok videomateriálu ako často a navyše vulgárne reagoval na rozhodnutia rozhodcov.
Skúsený culé si isto spomenie na podobnú trápnosť zo strany Barçy, keď Dani Alves a Thiago Alcântara "tancovali" po góle na pôde Rayo Vallecano. Vtedy zasiahol kapitán Carles Puyol – okamžite ich rázne zastavil a dal im najavo, že takéto znevažovanie súpera do futbalu nepatrí. Puyol chápal, že rešpekt k rivalovi je nadradený gólu, dnes však takýto korektív chýba a Vinícius nielenže nebol potrestaný za provokácie, ale vyviazol aj z jasných situácií na druhú žltú kartu.
FYZICKÁ AGRESIVITA POD OCHRANOU VARu A FUNKCIONÁRSKEHO KRYTIA
Incident, pri ktorom Fede Valverde zasadil úder päsťou do tváre hráča Benficy, bol jasným napadnutím bez lopty. Napriek VARu a jednoznačným záberom neprišla červená karta ani dodatočný trest.
UEFA následne sťažnosť Benficy zamietla. Keď počúvame analýzy "odborníkov" typu Mateu Lahoz, ktorí obhajujú absenciu trestu "ľudským faktorom" a "futbalovosťou", pýtame sa, kde je hranica. Ak úder do tváre nie je červená karta a následná suspendácia, tak čo potom je? Vinícius, ktorý mal byť vylúčený po dvoch jasných žltých kartách, takisto vyviazol bez škrabanca. Obaja budú v stredu hrať, zatiaľ čo ich súperi sú oslabení o hráčov, ktorých UEFA stíha za "údajné" rasistické slová. To, že Valverde aj Vinícius môžu nastúpiť do odvety, zatiaľ čo ich súper je oslabený o „údajne“ vinného Prestianniho, vytvára dojem vopred určeného scenára. Prítomnosť madridského funkcionára Velasca Carballa v štruktúrach UEFA, ktorý má priamy vplyv na delegovanie rozhodcov, len umocňuje pocit, že nestrannosť je momentálne len prázdnym pojmom.
RÜDIGEROVÉ AGRESÍVNE GESTÁ A TIEŇ MANIPULOVANÝCH DÔKAZOV
Nemožno opomenúť ani správanie Antonia Rüdigera a jeho gestá “podrezaného hrdla” smerom ku priaznivcom Atlética Madrid spred roka. Výsledok? Žiadny zápasový dištanc, UEFA sa uspokojila s finančnou pokutou, čo je pre klub s miliardovým obratom niečo ako poplatok za parkovanie. Je to ten istý Rüdiger, ktorý vo finále španielskeho pohára hodil ľad po rozhodcovi. Absencia tvrdého športového trestu pre takéto typy hráčov vysiela jasný signál: "Môžete provokovať, môžete urážať, pokiaľ máte za chrbtom správny znak klubu, my vám to vyfakturujeme, ale nezasiahneme do vašej účasti v hre."
Rovnako stále nie je vysvetlený škandál z minulej sezóny, kedy znalecký posudok preukázal, že UEFA predložila manipulovaný videozáznam pri posudzovaní penalty Juliána Álvareza. Ak inštitúcia, ktorá má byť garantom férovosti, manipuluje s obrazovým materiálom, aby obhájila chybné rozhodnutia svojich arbitrov, futbal sa prestáva hrať na ihrisku.
CESTA K NÁPRAVE: TECHNOLOGICKÁ OBJEKTIVITA
V priemysle, ktorý ročne generuje miliardy eur, je súčasná miera subjektivity neospravedlniteľná. Riešením by mohla byť hlbšia integrácia umelej inteligencie (AI) do procesu rozhodovania. AI by dokázala bez emócií a klubových sympatií vyhodnocovať zvukové záznamy pri podozreniach z diskriminácie či analyzovať fyzické útoky mimo lopty. Kým bude o osudoch fanúšikov rozhodovať „ľudský faktor“, futbal bude len drahou ilúziou spravodlivosti.
autor: El Seitanismo
Podepsal bych téměř všechno.
Nicméně co jsem měl možnost vidět incident z Lisabonu, máme tu ještě jeden "precedens" - prakticky neprokázatelné prohřešky. Pokud si hráč natáhne dres přes obličej a vypustí něco urážejícího poblíž cíle hlasitostí takovou, aby to oběť slyšela, ale širší okolí nemělo šanci, je vyšetřování v koncích. Neprokázatelné na záznamu, žádní věrohodní svědci, nic. Údajný pachatel vždycky může říct, že si musel něco otřít u oka a že to byl reflex (to kdybychom dospěli až do zákazu maskovat obličej), spoluhráči pachatele budou tvrdit, že nic neslyšeli, spoluhráči oběti zase že slyšeli přesně to, co říká oběť (které se na to budou muset napřed zeptat). Rozhodně jsem zastáncem presumpce neviny, resp. dělat to jinak ani nejde, ale když nelze i poměrně zjevnou vinu prokázat (ačkoli lidsky nemám Viniho v oblibě, z té bezprostřednosti jeho reakce to vypadá jasně), nemůže dojít ani k potrestání a někomu se s tím špatně smiřuje, tím spíš když všichni na 90 % tušíme, že by mělo. Jasně, pachatel vždycky může říct, že ho nazval něčím podobně znějícím (a méně závažným) a přecitlivělá oběť špatně slyšela, ale... upřímně, budu někoho nazývat třeba "hadicí" (podobné opici), místo "hnusným provokatérem" nebo "debilem", když mě sere? Proč bych volil slova jako retard a ještě nejnešikovnějším způsobem?
I kdyby ten inteligent z Madridu na hřišti provokoval jakkoli (myšleno "sportovně"), není to ospravedlnění pro rasismus ani jiné nepřípustné projevy, Vinicius Nevinicius.