FC Barcelona prehrala 0:2 s Atléticom Madrid v prvom štvrťfinálovom zápase Ligy majstrov a výrazne si skomplikovala otázku postupu do ďalšieho kola. Čo rozhodlo o tejto porážke?

1. Dookola to isté

Pri sledovaní včerajšej akcie za účasti Paua Cubarsího malo určite mnoho z vás tú istú myšlienku ako ja: „znova to isté?!“. V posledných sezónach bola červená karta Ronalda Arauja v odvetnom súboji s PSG vyťahovaná neustále. Treba však pripomenúť, že aj v minulej sezóne hrala Barça väčšinu jedného zo zápasov vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov v oslabení. Červenú kartu v Lisabone v prvom zápase osemfinále dostal nikto iný ako Pau Cubarsí – a to už v 22. minúte. Na túto situáciu sme rýchlo zabudli, pretože nakoniec sa podarilo vyhrať tak v Portugalsku (hlavne vďaka skvelému postoju Wojciecha Szczęsneho v bráne), a následne bez problémov poraziť Benficu v Barcelone. Fakty sú však neúprosné – tretiu sezónu po sebe dostáva obranca Blaugranas priamu červenú kartu vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov. Taka situácia je jednoducho neudržateľná.

2. Návrat do čias Lea Messiho

Nie je mojím zámerom porovnávať futbalovú kvalitu Lamina Yamala a Lea Messiho, ale včerajší zápas mohol vyvolávať nepríjemné spomienky ešte z iného dôvodu. Španiel sa vžil do roly, ktorú roky hral geniálny Argentínčan. Mladík hral do dvoch či troch protihráčov, posielal lopty spoluhráčom (hlavne Rashfordovi), jednotliví súperi pre neho nepredstavovali žiadny problém, a niekedy vychádzal úspešne zo súbojov s niekoľkými z nich súčasne.

Nanešťastie, nakoniec to bolo na nič. Spoluhráči z tímu v ofenzíve prakticky nepodporili Lamina Yamala, sami nevytvorili žiadnu situáciu či už pre neho, alebo pre seba samých. Obrazky bezradných futbalistov, pozerajúcich s nádejou na najmladšieho hráča na ihrisku, bezmocne sa prizerali na to, že možno tento génius znova niečo vymyslí a zachráni mužstvo. Vrátili sme sa do čias Ernesta Valverdeho. Mám však neprekonateľný pocit, že Španiel nebude mať takú trpezlivosť ako Leo Messi.

3. Je to tak, ako to je

Rovnako mám námietky voči ostatným ofenzívnym hráčom Barcelony – každý z nich totiž zahral v sumáre tak, ako sa dalo očakávať. Robert Lewandowski bol úplne neviditeľný, ale veď len pred niekoľkými dňami ukázal, že môže tímu ešte niečo dať – nie nutne však ako základná deviatka, keďže čas je neúprosný.

Hlúpe zranenie Raphinhu spôsobilo, že sme znova mohli sledovať Marcusa Rashforda, ktorý včera vyslal až sedem striel – a úžitok pre tím bol prakticky nulový. Keď sa na ihrisku objavil Ferran Torres, ako by sa ani neobjavil, čo sa dalo samozrejme očakávať. Mohli by sme analyzovať výkony jednotlivých tvorcov hry rad za radom – ale všetci videli, koľko situácií vytvorili Pedri (ktorý už dlhšie nehrá v top forme), Dani Olmo či Gavi.

Najmenšie výhrady možno mať zrejme voči Fermínovi Lópezovi, ale ani ten neodohral výnimočný zápas. Ako snáď nikdy, k postoju Barçy v ofenzíve sa hodia slávne slová Ronalda Koemana spred niekoľkých sezón: „Je to tak, ako to je“.

4. Biedna šírka kádra

Človek sa aj pozastaví pri tom, či je za včerajšiu prehru možné vyčítať niečo Flickovi. Podľa mňa Nemec postavil optimálnu základnú zostavu a zvolil vhodnú taktiku na zápas, a kameňom úrazu bola hlavne efektivita jeho zverencov. Červená karta pre Paua Cubarsího samozrejme tiež nie je vina bývalého kormidelníka Bayernu, a práve ona diametrálne odmenila stretnutie.

Taktiež k striedaniam vykonaným Nemcom je ťažké niečo vyčítať: zareagoval hneď cez prestávku, a nakoniec využil všetky striedania. Hoci možno namietať na určité aspekty, ako napr. prilepenie Fermína Lópeza prakticky k postrannej čiare, tak v konečnom dôsledky je vinníka treba hľadať vyššie a to doslova – Joan Laporta... Flickovi na lavičke ponechal len hrsť mladíkov, ktorým tečie ešte mlieko po brade, Wojciecha Szczęsneho a dorastenca zo Švédska... Nemec je skvelým odborníkom, ale nepracuje v optimálnych podmienkach.

5. Remontada je možná!

Tak, viem, že máte už dosť tohto slova skloňovaného vo všetkých pádov. Tak ale..., musíte vydržať do utorka. V posledných rokoch Barcelona dosahovala na Metropolitano už výsledky, ktoré by jej mohli zabezpečiť postup do ďalšieho kola. Ba čo viac, netreba zachádzať ďaleko – stačí sa vrátiť o jednu sezónu. V ligovom súboji v Madride to boli domáci, ktorí išli do vedenia a ešte v 70. minúte zápasu vyhrávali 2:0 po góloch... Álvareza a Sorlotha.

Dvojgólové manko, burúcajúce Metropolitano a len dvadsať minút? Ako si zrejme všetci pamätáme, Blaugranas rozniesli domácich po góloch Lewandovskeho, Lamina Yamala a double Ferrana Torresa. Fakt, že v odvete do hry môže byť dostupný aspoň jeden z dvojice Marc Bernal/Frenkie de Jong, a tiež to, že Atlético o niekoľko dní neskôr odohrá finále Kráľovského pohára – Barcelona bude zatiaľ odpočívať – môže v nás tlieť aspoň iskierka nádeje na postup. Nádej zomiera posledná...

Autor: Lukáš@forcabarca.sk | Spracované na základe info z fcbarca.com
foto: X/FCB

Diskusia

4 komentáre
JanP Premium
2026-04-09 15:41:01
Mno za mne, z těch všech ČK ta včerejší nejmíň zaviněná obráncem, spíše chytrostí útočníka. Útok se znovu vrátil do módu, kdy (vyjma Yamala) hráči nejsou schopni obejít 1na1 hráče. Mluvím o útočnících. Paradoxně Cancelo je toho schopný víc než Ferran a Lewa dohromady za 2 zápasy. Další starý nešvar, střela z dálky, výjma standartek, skoro není. Ano proti autobusu v 11 lidech je to těžké, ale vykombinovat to až na malé vápno ještě těžší.... Včera za 2 půli všechna čest a hrdost za výkon a nasazení..
2026-04-09 16:39:51
Lukáš zrazu píšeš Tvoje vlastné hodnotenia ! Že máš zásluhy o stránku to je bez debaty. No hodnotenia ? Si majiteľ stránky - potom bez debaty .. ak nie tak …