Miguel Ángel Galán, právnik špecializujúci sa na futbalové predpisy a prezident španielskeho centra pre školenie trénerov (CENAFE), sa vyjadril k správam o možnej sťažnosti Atlética Madrid na FC Barcelonu vo veci Juliána Álvareza.
Podľa Galána má klub z hlavného mesta Španielska len minimálne šance na úspech pred FIFA, pretože samotné udržiavanie kontaktov s hráčom nestačí na dokázanie nezákonného navádzania na porušenie zmluvy.
Právny pohľad: Barça má len málo dôvodov na obavy
Miguel Galán situáciu okolo medializovanej hrozby zo strany madridského klubu upokojuje:
„Atlético Madrid avizuje sťažnosť na FIFA proti FC Barcelone... ale z právneho hľadiska má Barça vo veci Juliána Álvareza len málo dôvodov na obavy. Podľa mojich skúseností sú reálne šance na úspech prípadnej sťažnosti Atlética na FIFA veľmi malé, ak sa pozrieme na to, ako historicky článok 17 Reglementu o statuse a prestupoch hráčov interpretovala Komora pre riešenie sporov (DRC) a Medzinárodný športový arbitrážny súd (TAS).“
Sťažnosť Atlética Madrid pravdepodobne neuspeje pred orgánmi športovej spravodlivosti FIFA z dvoch hlavných dôvodov:
-
Absencia ustálenej praxe trestania v prípadoch takzvaného „tapping up“ (nedovolených kontaktov s hráčom, ktorý má platnú zmluvu).
-
Veľmi vysoká dôkazná línia vyžadovaná judikatúrou DRC a TAS na uznanie, že došlo k navádzaniu hráča na porušenie zmluvy v zmysle spomínaného článku 17.
Samotné hovory a stretnutia ako dôkaz nestačia
Arbitrážna judikatúra v minulosti vyhradzovala tie najvážnejšie sankcie pre prípady skutočného rozviazania zmluvy bez oprávneného dôvodu (ako napríklad v známych prípadoch Webstera alebo Matuzaléma), a nie pre samotné kontakty alebo predbežné dohody, ktoré neviedli k faktickému porušeniu zmluvy.
Expert pripomína aj dôležitý historický precedens:
„Jediný skutočne medializovaný prípad sankcií za získanie hráča pod zmluvou – prípad Kakutu a Chelsea FC – nakoniec korigoval súd TAS, ktorý trest zrušil, pričom zdôraznil nutnosť predložiť jednoznačné dôkazy o nezákonnom navádzaní hráča.“
„Dokonca aj keby sa podarilo preukázať existenciu kontaktov, telefonických rozhovorov či stretnutí medzi agentom Juliána Álvareza a športovým riaditeľstvom Barcelony, samo osebe to nestačí na splnenie požiadavky navádzania na porušenie zmluvy, ktorá vyplýva z judikatúry TAS. Táto interpretačná línia si vyžaduje niečo viac než len obyčajné kontakty alebo predbežné rokovania – je potrebné preukázať jasnú súvislosť medzi konaním klubu a skutočným, nezákonným a jednostranným vypovedaním zmluvy zo strany hráča.“
Aktivácia klauzuly ako nepriestrelná cesta
Galán zároveň dodáva, že ak sa Barcelona rozhodne pre štandardný transferový postup, Madridčania nebudú mať v rukách absolútne nič:
„Ak si Barcelona nakoniec zvolí tú najklasickejšiu cestu, teda aktiváciu výkupnej klauzuly zakotvenej v zmluve s Atléticom v súlade so španielskym právom, priestor pre akékoľvek disciplinárne obvinenia prakticky zaniká. Nešlo by totiž o nezákonné porušenie zmluvy, ale o zmluvný mechanizmus predvídaný a akceptovaný všetkými stranami.“
Na záver expert upozorňuje, že emócie a vyhlásenia futbalistu v médiách nemajú pred sudcami žiadnu váhu:
„Verejné vyhlásenia Juliána Álvareza – ako napríklad ‚chcem si splniť svoj sen‘ či ‚prestup by bol najlepším riešením pre všetkých‘ – môžu síce živiť mediálny príbeh, no z právneho hľadiska majú zanedbateľný význam ako základ pre sťažnosť na FIFA. Same osebe nepredstavujú dôkaz o nezákonnom navádzaní ani o porušení zmluvy, ale iba vyjadrenie túžby zmeniť klub.“
autor: Lukáš@forcabarca.sk | spracované na základe info od Miguel Galan
foto: X/FCB
Diskusia