FC Barcelona sa vrátila na víťaznú cestu, keď pred vlastnými fanúšikmi deklasovala Deportivo Alavés 6:1. Na čo z tohto stretnutia budeme najviac spomínať?
1. Ďalší debakel, ale...
Barça nedala svojmu protivníkovi absolútne žiadnu šancu a od úvodného hvizdu mala zápas plne pod kontrolou. Keby v 30. minúte hlavný rozhodca ponúkol hráčom možnosť odísť do šatní so zachovaním aktuálneho stavu, oba tábory by na to bez váhania prikývli.
Napriek tomu však chýbala tá pravá eufória, ktorá zvyčajne sprevádzala predošlé veľkolepé kanonády Blaugranas. Je evidentné, že nedávne prehry s PSG a Realom Madrid zanechali hlbokú stopu na tom, ako verejnosť vníma rekordné výsledky Flickových zverencov.
Hoci sú ligové parametre Barçy priam famózne (11 zápasov, 30 bodov, 46 nastrieľaných gólov), v hlavách všetkých rezonuje otázka, nakoľko sa táto sila dokáže premietnuť do konfrontácií s absolútnou elitou. Prvé odpovede spoznáme už čoskoro v rámci náročného dvojzápasu proti Aston Ville a Atléticu Madrid.
2. Hrobové ticho na tribúnach
Hoci sa duel odohral počas halloweenskeho večera, tribúny Spotify Camp Nou strašili predovšetkým výrečným tichom. Možno aj v dôsledku nedávneho a bolestivého pretrhnutia víťaznej série pôsobila celková atmosféra na štadióne mimoriadne rozpačito.
K lepšej kulise určite neprispelo ani nútené uzatvorenie kotla domáceho fanklubu Grada de Animació (sektor Gol 1957). Tento trest bol priamym dôsledkom incidentu po El Clásicu, kedy došlo k hádzaniu predmetov a napadnutiu hráčov Realu Madrid oslavujúcich víťazný gól. Zostáva dúfať, že vedenie klubu a zástupcovia fanúšikovských táborov nájdu rýchlu dohodu – hráči totiž na trávniku neúnavnú podporu fanúšikov nevyhnutne potrebujú. V sobotu bola jediným momentom, kedy sa tribúny výraznejšie prebudili, mexická vlna, ktorú spustila skupina detí vo veku približne 10 až 12 rokov.
3. Rekordný tandem opäť úraduje
Dosť však bolo toho negatívneho – Barça predsa len vyhrala presvedčivo 6:1. Obrovskú zásluhu na tom nesie dvojica Raphinha a Lamine Yamal, z ktorých si každý pripísal na konto dva presné zásahy.
V tejto sezóne hrajú títo dvaja svoju vlastnú ligu: Raphinha má v kanadskom bodovaní už 18 bodov (15 gólov a 3 asistencie), zatiaľ čo Lamine Yamal nazbieral 17 bodov (10 gólov a 7 asistencií). Až za nimi zaostáva Kylian Mbappé s trinástimi zápismi (11 gólov a 2 asistencie).
Neuveriteľnú fazónu predvádza najmä brazílsky krídelník. Napriek vynútenej pauze spôsobenej zranením dosahuje v LaLige priemer 1,36 gólu na zápas. Pre lepšiu predstavu: takúto gólovú kadenciu sme v dejinách španielskej najvyššej súťaže videli iba jediný raz, keď Lionel Messi v sezóne 2011/12 nastrieľal magických 50 gólov. Na prekonanie Messiho absolútneho rekordu je zatiaľ skoro myslieť, no stojí za zmienku, že naposledy hráč Barcelony prekonal tridsaťgólovú hranicu v ročníku 2020/21 – a bol to opäť Messi. V reálnom dosahu Raphinhu je navyše aj ligový rekord Roberta Lewandowskeho, ktorý vo svojej prvej sezóne pod Hansim Flickom nastrieľal 27 ligových gólov.
4. Bojovník Fermín
Osobitné uznanie si zaslúži galapredstavenie Fermína Lópeza. Výsledok bol prakticky spečatený už v úvodnej štvrťhodine. V takýchto podmienkach zvyknú tímy poľaviť a prejsť do úsporného režimu, no Fermín mal od uspokojenia na míle ďaleko.
Vynikal obrovskou intenzitou, napádal rozohrávku, neúnavne presoval a s ľahkosťou sa bavil futbalom. Táto tvrdá drina priniesla hmatateľné ovocie: španielsky záložník skóroval z ostrého uhla a dvakrát geniálne asistoval Raphinhovi, pričom najmä druhá gólová kolmica bola pastvou pre oči.
Takýto hráč je pokladom pre každého trénera. Pri absencii zraneného Daniho Olma má Fermín miesto v základe prakticky garantované, no napriek tomu bojuje na trávniku s takým nasadením, akoby si ho musel zaslúžiť od úplnej nuly v každom jednom stretnutí.
5. Experiment bez jednoznačného záveru
Zranenia Andreasa Christensena, Julesa Koundého, Erica Garcíu a Xaviho Esparta drasticky okresali možnosti Hansiho Flicka pri skladaní zadných radov. Nemecký lodivod nakoniec stavil na dvoch stredopoliarov – Frenkie de Jong vybehol ako stredný obranca a Brian Fariñas si odkrútil debut na pravom kraji obrany.
Objektívne a spravodlivo zhodnotiť ich individuálny výkon aj súhru celej obrannej formácie je náročné, keďže duel bol rozhodnutý takmer okamžite. Bolo by však odvážne tvrdiť, že defenzíva Barçy pôsobila ako nepriepustný monolit.
Zaujímavým zistením bolo, že napriek personálnej kalamite začal na lavičke náhradníkov Alejandro Balde. Španielsky reprezentant sa na ihrisko dostal až v priebehu druhého polčasu a zápas dohrával s kapitánskou páskou na ramene. V neposlednom rade nemožno prehliadnuť fakt, že Barça opäť neudržala čisté konto – spoluhráči tak Joanovi Garcíovi v súboji o Trofeo Zamora cestu k oceneniu príliš neuľahčujú.
autor: Lukáš Janok | spracované na základe info z fcbarca.com
foto: X/FCB
Diskusia