V marci 1912 sa Škót vrátil do Barcelony na zápas semifinále Pyrenejského Pohára proti Espanyolu. Dnes, po viac ako 100 rokoch si pripomenieme podivný príbeh Georga Patulla, prvého z veľkolepých hráčov Barcelony.
Vo svojej dobe známy ako “Skvelý Patullo“, bol akýmsi učiteľom budúcej legendy Barcelony, Paulinha Alcántaru. So 43 gólmi v 23 zápasoch sa hráč, ktorý sa stal útočníkom vlastne náhodou, zapísal v rodnom Škótsku do histórie ako hráč so smrteľnejšou koncovkou a lepším priemerom gólov na zápas než Lionel Messi. Dnes o tomto skvelom hráčovi vie veľmi málo ľudí, no táto skupinka svorne tvrdí, že Patullo bol najlepším Britom, aký kedy dres Barcy obliekal, a to je pri menách ako Hughes, Lineker či Archibald veľká pocta.
Patullov futbalový začiatok bol veľmi zvláštny. To nás vracia do roku 1910 a na futbalový štadión Conreria v Badalone, ktorý býval dejiskom húževnatých bojov medzi britskými emigrantmi a študentmi miestnej Univerzity. Jedného dňa Briti povolali do tímu vysokého, blonďavého a chudého brankára. Volal sa Geroge Patullo a bol rodákom z Glasgow, ktorý vyšiel na svetlo tohto sveta 4.11.1888 a do Katalánska prišiel krátku dobu predtým podnikať. Bol vášnivým športovcom obľubujúc rugby, hokej, no najmä tenis, ktorý hrával za prvý tenisový klub v Barcelone – Real Club de Tenis a na konci leta 1910 vyhral turnaj vo štvorhre s Ernestom Wittym, ktorý bol zhodou okolností bratom Arthura Wittyho, bývalého prezidenta FC Barcelona (1903-1905).
Futbal, v Katalánsku tak populárny, bol preňho relatívne neznámym športom, aj keď sa výnimočne v nejakom tom zápase postavil do brány. Inak tomu nebolo ani v priateľskom zápase, do ktorého si ho jeho krajania zavolali. Patullo sa dobrovoľne postavil do brány, no prvý polčas bol preňho katastrofou, keď vyfasoval 5 gólov a jeho tím prehrával 1:5. Naštvaný z toľkých gólov, rozhodol sa Patullo opustiť bránu a presunúť sa na hrot, kde samozrejme nikdy predtým nehral. Čo sa dialo ďalej človek väčšinou vidí iba v holywoodskych trhákoch. Ponížený brankár sa transformoval do útočnej megahviezdy a 5 gólmi vybojoval svojmu tímu výhru 6:5. Študenti po tejto veľkej dráme požadovali od Britov odvetu, ktorá sa skončila 4:4 a hrdinom bol opäť Patullo, streliac všetky góly svojho tímu.
Týmto úžasným predstavením, presvedčil Patullo na tribúne sediaceho Joana Gampera, aby ho prehovoril hrať za Barcu. George debutoval v drese Blaugranas 24.9.1910 v zápase proti Espanyolu, ktorý skončil remízou 1:1 a strelcom gólu nebol na strane Barcy nikto iný, ako Patullo. Ten hral v FC Barcelona 2 roky, strieľal doslova prúdy gólov a pomohol tak Barce získať prvenstvo v Katalánskom šampionáte 1910/1911 a v Pyrenejskom pohári 1911/1912.
Fanúšikovia ho milovali a ich náklonnosť rástla až do marca 1912. Patullo sa vrátil späť na ostrovy ku svojej práci, ktorou bolo obchodovanie s uhlím. Barcelona však na konci sezóny hrala semifinále Pyrenejského pohára proti rivalovi Espanyolu a tak vtedajší riaditeľ klubu poslal Patullovi dopis, aby prišiel tímu pomôcť. Deň pred zápasom prišiel z Londýna dopis: „budem tam v piatok“, nič viac, ani podpis. FC Barcelona zaplatila Patullovi hotel, no on ešte stále horlivý amatér, klubu vrátil každý cent. V zápase na Calle de la Industria, jeho poslednom za Barcu, potom samozrejme opäť úradoval a dvoma gólmi pomohol Barce ku výhre 3:2, načo sa vrátil späť domov ku svojmu podnikaniu a nebol tak prítomný pri finálovej výhre 5:3 proti Stade Bordelais, 3.5.1912 v Toulouse. Dodnes však Patullo ostáva po boku Joana Gampera a Miguelim Gualovi tretím najlepším hráčom, čo sa týka priemeru gólov na zápas.
Po návrate domov neskôr Patullo tak ako mnohí iní, narukoval do armády, aby bojoval v prj svetovej vojne, po ktorej mu bol udelený kríž za statočnosť. Počas vojny bol však George Patullo otrávený venóznym plynom, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a starostlivosť. Bolo mu povedané, že podnebie na Baleárach by bolo pre jeho zdravotný stav prospešnejšie tak sa tam Patullo, hoc idúc relatívne do neznáma, presťahoval a istú dobu pôsobil ako manažér Club Baleares v roku 1930. Taktiež sa ešte raz vrátil do Barcelony, presne 17.4.1928, keď prijal možnosť čestného výkopu na štadióne Les Corts v zápase Barca - Oviedo.
Bohužiaľ, jeho dýchacie problémy sa nezlepšili a stali sa chronickými. Geroge Patullo zomrel 5.9.1953 v Londýne. Taký bol príbeh jedného z dnes zabudnutých hrdinov FC Barcelona.
zdroj: fcbarcelona.cat
