Sledovanie mládežníckych tímov Barcy je častokrát rovnakou lahôdkou ako sledovanie prvého tímu. Človek tam zazrie veľa „zaručených“ budúcich hviezd, avšak väčšina z týchto hráčov nikdy obrovské očakávania nenaplní. Inými slovami nedokážu využiť a naplniť svoj potenciál. Namiesto toho sa presadia tí, ktorí veľkú pozornosť nepriťahujú, tzv. šedé myši.
Ale ako môžeme vedieť že hráč naozaj dosiahne vrchol a využije všetok svoj potenciál a talent? To, že prejde tú dlhú a ťažkú cestu a stane sa pevným členom A-tímu alebo dokonca najlepším na svete? Táto úloha sa zdá byť nemožná, pretože lopta je guľatá a vo futbale ako aj v živote sa môže stať čokoľvek. Aj najtalentovanejší mladík sa môže zaseknúť či úplne skončiť s futbalom z rôznych dôvodov, pre zranenie, alebo na základe zlého rozhodnutia v zlom momente. My jednoducho nemôžeme s istotou povedať kto sa stane velikánom.
Čo však môžeme vidieť, je hráčov potenciál. Ale každý kto sleduje futbal a rozumie jeho chémii vie, že ten s najväčším potenciálom nie je vždy ten najtalentovanejší. Pretože ten s talentom spolu so silnou mentalitou, ktorá mu pomôže prekonávať prekážky a učiť sa na vlastných chybách to väčšinou dotiahne oveľa ďalej ako ten s obrovským potenciálom.
Mnohí a tým myslím aj ja, verili v hráčov ako Bojan, Jeffrén, Gai Assulin či Giovani dos Santos a v to, že sa raz stanú členmi a ťahúňmi tímu Blaugranas. Teraz si všetci myslia, že superhviezdou bude určite Gerard Deulofeu, no osobne začínam mať pri jeho sledovaní vážne pochybnosti.
Bojan je skvelým príkladom. Tohto chlapca ako 5-ročného tréner musel požiadať, aby súhlasil s tým, že bude nastupovať iba každý druhý zápas, pretože nechcel zosmiešňovať súperov tým, že im Bojan nastrieľa doslova tony gólov. Futbal bol preňho v tak mladom veku zábava, no ani tak mladý vek a trénerove rozhodnutie ho nezastavili v strieľaní gólov. Do Barcy prišiel Bojan ako 9-ročný a počas 7 rokov v mládežnícke akadémii sa stal najlepším strelcom v jej histórii s priemerom 3,5 gólu na zápas. V jednej sezóne dokonca nastrieľal cez 200 gólov.
Bojan bol kráľom strelcov. Mohol prísť na ihrisko hocikedy a ak jeho tím práve prehrával Bojan strelil toľko gólov, koľko bolo potreba na výhru, aj keď to bolo v nadstavenom čase. Stal sa taktiež najmladším strelcom v drese prvého tímu na Camp Nou, pričom prvú sezónu uzavrel s 10 gólmi, čím vyrovnal počin legendy Realu Madrid Raúla. Čo však Bojanovi chýbalo, keď vyrastal, bolo to, že nikdy nemal problémy, prekážky ktoré by musel prekonať. Vždy sa mu všetko darilo. Takže keď sa útočníci Barcy vrátili do formy, alebo sa zotavili zo zranení, ostalo na Bojana iba miesto na lavičke. Ako postupom času dostával menej a menej príležitostí, jeho sebavedomie kleslo ku dnu. Bolo to prvýkrát a on nemal potuchy ako sa s tým vyrovnať. Nezáležalo na tom koľko gólov dovtedy nastrieľal, alebo aký veľký talent bol, pretože ho vo výkonnosti brzdila jeho myseľ. Bojan v Barce neuspel, pretože nezvládol ťažkosti pobytu na lavičke a boj o miesto v zostave so staršími, skúsenejšími hráčmi. Nebol duševne pripravený.
Nasledujúcim príkladom je Gai Assulin. Megavhiezda generácie '91, jednej z najlepších v histórii La Masíe, takmer všetkými nazývaný „nový Messi“. V sezóne 2007/2008 debutoval Gai ešte stále ako Cadet v Barce B pod Pepom Guardiolom, ktorý v chlapca dosť veril. V rovnakom období, Gai ešte stále iba 16-ročný debutoval v národnom tíme Izraela a stal sa tak najmladším v histórii.
Časom však bola snaha zamerať sa iba na futbal pre Gaia stále ťažšia a ťažšia. V Izraeli vypukla vonja a Gai mal strach o svoju rodinu. Navyše prišla povinná vojenská služba a tak chlapec lietal hore dole, čo spôsobilo, že zmeškal letnú prípravu pred sezónou 2008/2009. Nedostatočná a zlá príprava na sezónu mala katastrofálny dopad na jeho kariéru. Gai sa takmer okamžite ťažko zranil a bol mimo skoro celú sezónu. Po zranení to už nebol on, aj keď sa snažil dostať späť do formy bolo vidieť, že jeho futbalový vývoj sa zastavil. A tak v roku 2010 vypršala chlapcovi, ktorý mal byť nový Messi zmluva a on z klubu odišiel.
Jeffrén je ďalším, ktorému sa dosť verilo, aj keď nebol taká megavhiezda ako predošlí dvaja. Rodák z Ciudad Bolívar, Venezuela, ktorý disponuje aj Španielskym občianstovm, keďže sa aj s rodičmi ako 1-ročný presťahoval do Tenerfie, prišiel do Barcy v roku 2004. O 2 roky neskôr ako 18 ročný debutoval pod Pepom Guardiolom v A-tíme a v sezóne 2008/2009 sa stal pevným členom prvého tímu Blaugranas. Narozdiel od Bojana a Gaia nebol v La Masíi príliš dlho a vedel aké to je bojovať o miesto. Jeho problémom však boli časté zranenia. Jeffrén bol veľmi dobre rýchlostne a technicky vybavený futbalista, ktorý keď nastúpil vždy podal výkon na úrovni. Jeho sklené zdravie však spôsobilo, že viac marodil ako hral, a tak sa v lete 2011 upísal CP Sporting Lisabon. Ja osobne, no dúfam, že aj mnohí iní, si ho zapamätám ako nesmierne šikovného hráča a futbalistu, ktorého vynikajúce striedanie a gól po niekoľkých sekundách na ihrisku mali za dôsledok dovŕšenie onej historickej Manity na Camp Nou 29.11.2010.
neznámy Pedrito sa presadiť dokázal .. zázračný Gai Assulin však nie
Gerarda Deulofeua už od 14tich rokov prezývajú „nový Ronaldinho“. Chlapec očaril takmer každého Culého a do dnešného dňa Barcu kontaktujú rôzne kluby, hlavne z anglicka, ktoré by ho radi pritiahli do svojho tímu. Tento zázračný hráč je momentálne hviezdou a ťahúňom Barcy B, je nesmierne talentovaný a fantastický hráč. Poslednú dobu si však pokladám otázku či má Gerard potrebnú mentalitu na to, aby zvládol ten skok do veľkého futbalu a naplnil tie kolosálne očakávania a prognózy.
Deulofeuova show sa zatiaľ neskončila. Fanúšikovia o ňom nehovoria iba ako o budúcej opore A-tímu, ale dokonca ako o budúcom držiteľovi Ballon d’Or. Ako sa zdá, on sám je o tom presvedčený. Talent z Gerarda vyžaruje, ale vo veku 18 rokov ešte stále nedorazil do cieľa. A rovnako tak tlač, fanúšikovia a najmä sám Gerard na toto často zabúdajú. Pred mini Clásicom každý vravel iba o ňom a bolo vidieť, že je pod obrovským tlakom, na čo nie je zvyknutý. Bolo to vidieť na jeho výkone, ktorý bol azda najhorší v tejto sezóne a po väčšinu zápasu to vyzeralo, ako keby absolútne netušil, že má na ihrisku aj spoluhráčov. Horšie však je, že podobné momenty si všímam aj v iných zápasoch. Madridskí hráči naňho od začiatku vybehli a on ukázal, že nie je pripravený zvládnuť takýto tlak. Gerard má nepopierateľný talent, problém však vidím v jeho mentalite. Je dobré, že ho Eusébio necháva čas od času na lavičke a myslím si, že by pri tomto trende mal aj ostať, aby si Gerard uvedomil, že ešte nič nedokázal a svet mu nemá prečo ležať pri nohách. V inom prípade sa od neho môžeme dočkať správania alá CR7, či Ibrahimovič a verím, že to nikto nechce. Otázkou preto ostáva, či bude schopný vydržať a čeliť problémom, alebo pôjde v stopách iných sľubných hráčov pred ním.
Pri tom veľkom humbuku okolo Deulofeua to vyzerá, že ľudia častokrát zabúdajú na ďalší veľký klenot v radách Blaugranas – Martína Montoyu. Stotožňujem sa s názormi, že by mal hrávať určite viac, pretože je nepochybné, že Martín dozrieva, má obrovský talent a vzhľadom k jeho životnému príbehu nepochybujem ani o víťaznej mentalite. A teraz prišiel čas začať ho kŕmiť žralokmi, pretože ukázal, že on tie žraloky dokáže poraziť. Martín nikdy nebol mediálna hviezda ako Bojan, Gai či Deulofeu. Naopak, je to hráč, ktorý prešiel ťažkými obdobiami či už v živote, alebo na ihrisku. Ako chlapcovi mu umrela mama, no Martín sa nevzdal a bojoval aj za jej sen a ten sa splnil jeho debutom v A-tíme. V druhom zápase za Barcu si zlomil kľúčnu kosť po niekoľkých minútach na ihrisku a vynechal zvyšok sezóny. Znova sa dokázal vrátiť a patriť k oporám Španielska U21 na EURO, pričom bol neskôr stále ako hráč Barcy B povolaný do Furie La Roja. Martín už mnohokrát ukázal ako sa bojuje s prekážkami a ako sa prekračujú polená zavadzajúce pod nohami. Ukázal že je silnejší a mentálne vyspelejší než ostatní a všetci to vidíme zakaždým, keď si oblečie dres a vybehne na ihrisko.
Ďalší, ktorí ukázali správnu mentalitu sú Cuenca a Tello. Obaja začínali v Barce ako chlapčekovia a obaja už raz Barcu opustili, aby sa znova vrátili. Tello preto, že nebol dosť dobrý a Cuenca preto, že mu chýbal domov. Obaja však pracovali na tom, aby sa do Barcy mohli vrátiť a to veru nie je jednoduché. Tello na tom tvrdo drel v drese RCD Espanyol, kde mu ponúkali prvú profesionálnu zmluvu, no odmietol ju keď prišla ponuka Barcy B. Vybral si striedavý pobyt v zostave a na lavičke v Barcy B namiesto miesta v prvom tíme Espanyolu. V Espanyole na sebe pracoval, bil sa o minúty na ihrisku, upútal Guardiolu a čoskoro na to skóroval za prvý tím FCB. Neskôr Tello ukázal svoju mentalitu znovu. Guardiola mu dal šancu vo veľkom Clásicu a Tello v ňom zahodil obrovskú šancu, pričom Barca nakoniec prehrala. Mnoho hráčov by sa zložilo, no Tello to vzal ako chlap a pokračoval v tvrdej práci, pričom keď dostane šancu, je vždy vysoko pravdepodobné, že práve on skóruje.
Pokiaľ ide o Ciencu, ten bol ako mladík na hosťovaní v Sabadell, kde odohral neuveriteľnú sezónu. Vyslúžil si tak návrat späť do Barcy a namieril si to do prvého tímu. Teraz po dlhodobom zranení odišiel na hosťovanie do AFC Ajax a vzhľadom k jeho povahe by sme aj napriek štatistike mali počítať s tým, že Cuenca sa späť dokáže vrátiť.
Tello s Cuencom možno neprešli celou La Masíou a neboli hviezdami svojich kategórií, či ročníkov, ale mali mentalitu a aj talent na to, aby sa dokázali predrať na výslnie.
Ďalšími, ktorí určite stoja za zmienku sú Pedro a Sergio, dnes dvaja hráči, bez ktorých si prvý tím nevieme predstaviť, ale pravdou je, že ich cesta na vrchol nebola vôbec ľahká.
Sergio ako dieťa v Barce nezapôsobil a do klubu prišiel až v pokročilom mladíckom veku, zatiaľ čo Pedrovi bolo povedané, aby si hľadal nový klub kým neprišiel Guardiola a nezachránil ho. Ako mladíci nikdy neboli veľkými fanúšikmi Barcy a médiá o tom neraz vraveli. Boli to však dvaja chlapci, ktorí poznajú tŕnité stránky futbalu, a ktorých obrovský talent a mentalitu Guardiola videl. A tak takmer cez noc urobil z neznámeho hráča 4. Divízie, Pedrita, ligového a pohárového šampióna, rovnako ako majstra sveta klubov.
Preto keď chceme aspoň ako tak určiť aké má hráč predpoklady na to dosiahnuť vrchol, mali by sme sa pozrieť na jeho životopis, na to čím všetkým prešiel, či neprešiel a akým prekážkam musel čeliť. Nikto netvrdí, že hráči, ktorým sa vždy všetko darilo nie sú schopní zvládnuť prechod do veľkého futbalu, treba ale rátať s tým, že nikto nevie ako budú reagovať na polená, ktoré im padnú pod nohy. Na rozdiel od toho u hráča, ktorý prekonal niekoľko prekážok a prekročil aspoň jedno poleno vieme, že bude vedieť zareagovať a že sa len tak nepoloží.
Nikdy nemôžeme s istotou tvrdiť ktorý hráč čo dosiahne. Čo však treba vedieť a uvedomiť si, je to, že stať sa najlepším na svete, alebo jedným z nich, to chce viac ako iba základné schopnosti a talent. Mladým hráčom, ktorí ešte nič nedokázali a nikam sa nedostali tiež neprospieva všetok ten humbuk okolo nich. Chyby sú veľmi dôležité, pretože prekážky a pády sú tým, čo robí veľkých hráčov.
zdroj: totalbarca.com, 5RafteR5
