Holanďan, ktorý za Barcu hrával v 70-tych rokoch, prišiel na lavičku FCB 4.5.1988 za vlády prezidenta Josepa Núňeza a prečistil žily klubu najokázalejším spôsobom, aby začal novú veleúspešnú etapu FC Barcelona.
Viac sa môžete dočítať TU
Cruyff prišiel do Barcelony po druhýkrát vo svojom živote s bianko šekom vo vačku, aby vytvoril optimálny východzí bod pre tím, ktorý žil vnútornú vojnu kde hráči žiadali odstúpenie prezidenta Núňeza. Bola to epizóda, ktorá sa do histórie zapísala ako Hesperia Mutiny, čo bolo meno hotela, v ktorom sa predstavenstvo klubu stretávalo.
Avšak možnosť podpísať Cruyffa nebola jediná, ktorú mal Núňez v rukáve. Obľúbencom barcelonského prezidenta bol krajan Barakaldo Javier Clemente. Avšak táto možnosť bola okamžite zmietnutá zo stolu, pretože väčšina predstavenstva okamžite vyhrozila, že príchodom Clementeho v klube končia.
Clemente bolo meno, na ktoré sme si na jednom z našich Culés zrazov dlho nevedeli spomenúť, avšak vtedy zabrali super hlavičky Mirra a Romi. Javier Clemente bol z dôb jeho pôsobenia na lavičke Bilbaa známy jeho ostrými roztržkami s Barcelonou, správal sa vždy ako úhlavný nepriateľ klubu a to všetko v nadväznosti na incident Maradona – Goikoetxea. Baskický tréner, neskôr pôsobiaci v Espanyole i pri národnom tíme, naďalej pokračoval v roztržkách s klubom a hlavne Cruyffom.
Holanďan mal byť pôvodne hlavným triumfom Núňeza vo voľbách, ktoré sa konali v roku 1989, no nakoniec sa prezident rozhodol pre jeho angažovanie skôr, nakoľko si potreboval čiastočne udobriť hráčov, ktorí žiadali jeho hlavu pre údajné neplatenie daní a výplat.
Nový tréner vstúpil do klubu v júni 1988, klub bol aktuálny víťaz CdR, prepustil polovicu tímu a pritiahol množstvo posíl. Na počudovanie veľa hráčov, ktorí odišli, získal práve Clemente.
Prvé 2 Cruyffove sezóny na lavičke boli momenty, ktoré zaviedli herný štýl ako ho poznáme dnes. Držanie lopty, hrať veľmi pohyblivo a snažiť sa baviť divákov. Na obranu Núňeza dokonca Cruyff zostavu príliš často rotoval.
Prechod na jar 1992, kedy klub vyhral historické double, bol istým spôsobom narušený, pretože niektorí nekompetentní ľudia začali hovoriť o novom trénerovi, čo značne pokazilo vzťahy s prezidentom, ktoré sa v priebehu rokov zhoršovali.
Po 4 po sebe idúcich výhrach ligy, jedného CdR a PVP sa Barca chystala na ďalšie zvonobitie v Európe, no škaredo dopadla na zem po facke od AC Miláno (0:4) vo finále Ligy Majstrov, čo vyvolalo novú krízu aj preto, že toto obdobie patrilo Cruyffovi a on mal na starosti revolúciu. Cruyff však nedostal dotácie na nových hráčov a tak sa rozhodol pre dvojročnú transformáciu, ktorá spôsobila veľké prekvapenie vo vedení, no získala sa jasná predstava o mladých hráčoch, ktorým tituly unikli len o vlások.
Cruyff bol nakoniec vyhodený 2 dni po skončení sezóny 95/96 a bola to zároveň rozlúčka s trénerom, ktorý zmenil ducha a pokoru klubu, ktorý od tej doby pokračoval v jeho stopách a vyhrával tituly rovnakým štýlom futbalu. Aj napriek odchodu a následnému “cruyffizmu“ bol Holanďan v klube veľmi aktívny a to dokonca tak, že podporil návrh vyslovenia nedôvery prezidentovi Gaspartovi, ktorého nakoniec z kresla vyhnal po voľbách v roku 2003 Joan Laporta. Laporta sa tak stal prezidentom a inšpirujúc sa jednou s obrovských persón klubu, Josepom Guardiolom, menoval Johana Cruyffa čestným prezidentom FC Barcelona. Toto všetko však po svojom nástupe do funkcie Sandro Rosell zrušil, Cruyff odovzdal svoj odznak cti a v klube skončil.
Vo veku 66 rokov sú Cruyffove časy v Barcelone či Ajaxe už minulosťou, avšak minulosťou, na ktorú sa krásne spomína.
zdroj: sport.es, 5R5
