Bola to nesmierne náročná sezóna pre FC Barcelona. Choroba Tita Vilanovu a rad vážnych zranení kľúčových hráčov spravili zo sezóny akýsi rok bojov o prežitie napriek tomu, že La liga už bola dávnejšie viac-menej zaistená.
Všetci vieme, že isté veci sa nedajú ovplyvňovať, napríklad Titova choroba, môžeme však spraviť niečo inak v predchádzaní zranení, ktorým sme museli čeliť túto sezónu? Môžeme sa vďaka tejto sezóne niečo viac naučiť a vďaka tomu lepšie reagovať na podobné problémy v budúcnosti?
Po prvej medzinárodnej prestávke v sezóne sa zdalo, že Tito robí všetko, čo bolo treba. Messi ostal na lavičke vo vonkajšom zápase proti Getafe, aby si oddýchol po medzinárodnej prestávke. V tejto fáze to vyzeralo dobre, bolo dôležité vedieť, že Tito mal odvahu nechať Messiho na lavičke, keď to bolo potrebné. Rovnako tak bola veľká rotácia v zápase s Granadou. Tentokrát to bol Xavi, kto sedel na lavičke. Neskôr oddychovalo veľké množstvo kľúčových hráčov v zápase proti Benfice v poslednom zápase skupinovej fázy LM. V tejto fáze sezóny som si hovorila, že je dobré, že Tito rotuje tím. Avšak, potom sa toho veľmi veľa zmenilo.
V decembri 2012 sa vrátili zdravotné problémy Tita Vilanovu a o niečo neskôr musel tréner odísť do New Yorku kvôli potrebnej liečbe. Či už je to náhoda alebo nie, po oznámení Titovej choroby hral Messi plných 90 minút až 16-krát v rade. Jediný raz, kedy odpočíval to bolo v zápase proti Deportivu, pred odvetným stretnutím proti AC Miláno. V prípade Xaviho, ten hral celých 90 minút pri prehre s Realom Sociedad len šesť dní po odohraní 90-ich minút v zápase s Málagou. Neskôr, odohral celé tri zápasy v jednom rade a záťaž na Maestrovi bola priveľká a začali sa jeho problémy so svalovým zranením.
Ešte extrémnejší príklad je situácia okolo Daniho Alvésa. Dani hral celých 90 minút desaťkrát za sebou po oznámení Titovej choroby. Celkovo, Alvés štartoval v 28 z 30 možných zápasov za Barcelonu a brazílsku reprezentáciu. Bez ohľadu na to, aký môže byť Alvés fit, zaťaženie takéhoto rozmeru nemôže byť v dlhodobom horizonte zdravé a vhodné. Od začiatku sezóny mal Alvés šťastie, že nemusel čeliť žiadnemu vážnemu svalovému zraneniu, na rozdiel od mnohých jeho spoluhráčov, alebo jeho rovnako preťažovaného spoluhráčovi z opačnej strany ihriska – Jordi Albovi. Počas víkendového zápasu proti Atléticu Madrid si to však už vzalo svoju daň a Alvés musel byť striedaný kvôli svalovému napätiu v chrbte.
Skutočnosť, že preťažovanosť niektorých hráčov sa zhoduje s absenciou Tita vôbec nemusí byť náhodná. Tím začal sezónu vynikajúco a s obrovským náskokom viedol La ligu. Práve v tomto momente musel Tito od tímu odísť. Tlak na udržanie dobrých výsledkov bol obrovský a človek, ktorý bol „hodený pod autobus“ bol Titov asistent – Jordi Roura, ktorý musel čeliť množstvu tvrdej a nefér kritiky. Tito bol preč, od jeho práce sa však očakávalo, že bude pokračovať aj bez neho v rovnakých koľajách, čo situáciu pre Rouru nijak neuľahčovalo.
Ostane záhadou, kto (či Tito, Jordi alebo spoločne) robil výber zloženia tímu počas tejto absencie, ale je zrejmé, že tlak z neprítomnosti Tita tieto rozhodnutia značne ovplyvnil. Je to pochopiteľné, tím si prechádzal náročným obdobím a riskovanie v zostave nebolo hodné prípadnej straty bodov, aj keď to znamenalo extrémne preťažovanie kľúčových hráčov tímu. Keď líder tímu nebol nablízku, háči ako Messi, Xavi a Alvés museli niesť časť tejto zodpovednosti, ktorú normálne nesie tréner.
Obviňovať Tita je to posledné čo by som chcela, jeho choroba je neskutočné nešťastie a najdôležitejšia vec je mať ho späť úplne zdravého. Avšak, možno ak by bolo viac rotácie počas jeho absencie, Barcelona mohla byť viac konkurencieschopná v Lige Majstrov.
Podobné chyby boli robené aj počas poslednej sezóny Pepa Guardiolu s tým rozdielom, že zdravý tréner bol neustále pri tíme. Hráči ako Messi, Xavi a Iniesta hrali príliš veľa a zlyhali v čase, keď zo seba mali dať najviac – na jar, keď sa začali hrať rozhodujúce zápasy LM. Ak kľúčoví hráči nie sú dostatočne svieži v zápasoch proti najlepším tímom Európy, nie je toho veľa čo môžete urobiť. A samozrejme, aj riziko zranení neustále narastá. Vzhľadom k tomu čo bolo povedané, napriek tomu, že to bude znieť možno až príliš drsne, môžeme povedať, že Barcelona si Ligu Majstrov prehrala už v januári a vo februári. V tom čase sme mohli nechať našich najväčších lídrov odpočívať napriek risku straty jedného či dvoch bodov. To by však v konečnom dôsledku mohlo pomôcť vo vyraďovacej fáze LM. O tom však už môžme len polemizovať.
Neberte to ako kritiku, veď to bola vzhľadom na tie neskutočné nešťastia veľmi úspešná sezóna. Každý robil to, čo najlepšie vedel ale niekedy to jednoducho nestačí. La liga je neuveriteľne veľký úspech a je to niečo na čo musíme byť právom veľmi hrdí, najmä po všetkých tých bojoch, ktorými si tím musel prejsť. Tiež je nesmierne náročné posúdiť riadenie tímu v tých veľmi ťažkých okolnostiach. Človek sa však najlepšie učí na vlastných chybách a NIKTO nie je neomylný. Treba teda veriť, že táto sezóna plná trpkých úderov nás ešte viac posilní a dodá tímu nový rozmer. Možno práve nové vedomosti nadobudnuté v tejto sezóne budú kľúčom k budúcim úspechom.
Aj kvôli tomu, akým situáciám títo hráči dokázali čeliť a dokonca vyhrať titul v španielskej lige, si zaslúžia obrovský a skutočný rešpekt od nás všetkých. Verím, že už to bude len a len lepšie.
Forca Barca!
zdroj: forcabarca.sk, totalbarca.com
