Máme koniec sezóny a letnú prestávku a tak je čas na rôzne rekapitulácie. Tentokrát sa odľahčene pozrime na rôzne individuálne ocenenia za uplynulú sezónu. Tak teda poďme na to, toľko očakávané Ocenenia za sezónu 2012/2013 už poznajú svojich víťazov.
Ocenenie pre prezidentovho najlepšieho vyjednávača: Dani Alves. Dani by si zaslúžil nemalé dodatočné prémie od pána Rosella, vzhľadom k množstvu vyjadrení pre média ohľadne témy Neymar a za celoročné presviedčanie svojho mladého kamaráta. Kým najväčšie zásluhy si samozrejme ponechá vedenie, všetkým nám je jasné, že Neymarove uši už boli preplnené Daniho lákadiel, a preto si Dani túto cenu právom zaslúži, pretože pomohol v dotiahnutí tohto brazílskeho kúzelníka. Gratulujeme!
Ocenenie pre dodatočné (Oh, konečne!) uznanie: Sergio Busquets. My veriaci, sme to vedeli už dávno. Nie nadarmo vytlačil zo zostavy velikána ako Yaya Touré. Sergio je jednoducho najlepší defenzívny záložník a kto tvrdí, že do základu nepatrí je jednoducho mimo. Teraz sa však zdá, že sa KONEČNE Sergiovi dostáva potrebného uznania. Niektorí ignorantskí a zaujatí fanúšikovia ho budú samozrejme stále neznášať pre jeho dávne pradávne nepodarené herecké „skills“, ale tí kompetentní sa na jeho adresu vyjadrujú v tých najväčších superlatívoch. Napríklad Cesar Luis Menotti, Vincente del Bosque (ktorý sa vyjadril, že keby ešte hrá, chcel by byť ako Busquets), známy športový novinár Marti Perarnau ako aj všetci jeho spoluhráči či už z Barcy alebo La Roji... Abdullah Otayf, reprezentant Saudskej Arábie, si po tom, čo strelil gól do sieti Jemenu vyzliekol dres, kde mal fotku Busiho – jeho najobľúbenejšieho hráča. Oh a aby som nezabudla, Busi má aj rôzne iné špeciálne schopnosti :
Ocenenie pre hráča, ktorý bude mať na sebe kopačky aj v hrobe: Carles Puyol. Úprimne, jeho budú z ihriska musieť odviezť v rakve a vďaka Bohu za to! Áno mal niekoľko vážnych zranení v sezóne, ale ľudia by ho nikdy nemali prirýchlo odpisovať! Nie nebude už asi hrať každý zápas, možno ani každý druhý, ale pri ňom si môžeme byť aspoň istí, že vždy keď nastúpi na ihrisku nechá aj dušu. Možno je už pomalší, ale jeho inteligencia a jeho vedenie na ihrisku i mimo neho sú nenahraditeľné.
Ocenenie pre najfascinujúcejšieho hráča: Andrés Iniesta. Celú (nie len) túto sezónu hral Iniesta neuveriteľný futbal. Ak to teda stále môžeme volať futbal a nie „čarovnýbal“. Mohla by som tu dlho opisovať to, ako Andrés hrá, ale stačí povedať len to, že by som si priala, aby nikdy neskončil. Je proste druhým Messim tímu, ak to teda nie je urážlivé volať ho priezviskom niekoho iného, ale tak kto by nechcel byť druhým Messim (?).
Ocenenie Lionela Messiho pre najväčšieho futbalového génia: Neymar. Len srandujem... ako vždy Lionel Messi! Treba niečo dodať? Tak len trochu. Nie vždy si dostatočne cením čo robí Messi pre tím, pretože viete, je to Messi ,a už sme si tak trochu zvykli. Musíme si však stále pripomínať, že to nie je samozrejmosť a to čo Leo robí je vo futbale nenapodobiteľné, Gracias!
Ocenenie Chumbawamba: Éric Abidal. Názov ocenenia je podľa známej pesničky tejto skupiny, v ktorej sa v refréne spieva „I get Knocked down but I get up again, you´re never gonna keep me down.“ A k tomu niet čo dodať, Éric je klubovou legendou a všetci ho milujeme. Na druhom mieste sa umiestnil Tito Vilanova.
Ocenenie za odvahu byť boxerským vrecom: Jordi Roura. V temných časoch sa na neho zosypala spŕška kritiky a množstvo kreatívnych nadávok, avšak Roura musel robiť prácu, na ktorú nebol „najatý“, a za to mu odo mňa patrí uznanie. Sám určite nebol nadšený z tejto úlohy, ktorá mu zrazu padla z neba, ale robil čo mohol a už len za to, čo všetko si musel vypočuť mu musíme udeliť aspoň malú cenu.
Ocenenie pre špeciálne samovražedné tendencie: Xavi Hernández. Xavi trpí problémami s jeho Achilovou šľachou už niekoľko rokov, a stále chce hrávať 60+ zápasov v roku. Xaviho všetci milujeme ale je jasné, že zachvíľu bude musieť bohužiaľ poľaviť. Uvidíme koľko toho náš Maestro ešte zvládne.
Ocenenie pre Trolla sezóny: Dani Alves. Berte to s humorom, Daniho mám veľmi rada, nebudem sa zameriavať na jeho hernú stránku. Túto cenu mu udeľujem za všetky čarokrásne outfity, s ktorými sa s nami počas celej sezóny neúnavne delil na instagrame, a to najmä veľká vďaka za rôzne bodkované, pruhované a iné nápadité vzory, za klobúky rôznych veľkostí a farieb a za mnoho iných trendy kúskov.
Ocenenie Usaina Bolta: Jordi Alba. Jordi ďakujeme, že si sa rozhodol pre FC Barcelona a dal si prednosť tomuto klubu pred sľubnou kariérou šprintéra. Je dôležité spomenúť aj druhé miesto Víctora Valdésa, ktorý po jednom radšej bližšie nešpecifikovanom El Clásicu zabehol v disciplíne beh za rozhodcom čas pod 10 sekúnd. Gratulujeme obom.
Ocenenie pre najbizarnejší zápas sezóny: Deportivo La Coruňa – FC Barcelona (4:5). Kto pozeral vie. Tí, čo dostali infarkt pri sledovaní tohto zápasu by vedeli rozprávať, a možno už ani nie.
Ocenenie za skvelé rozloženie času pre špecifických hráčov: Trénerský tím. Samozrejme, že sa jedná o kauzu Thiago, ktorému stačilo pár minút navyše na to, aby dosiahol svoju magickú hranicu 60% hracieho času. To s tou klauzulou už ďalej všetci poznáme. Uvidíme ako celá situácia ohľadne Thiaga dopadne, a či teda ostane súčasťou brazílskej samba skupiny v Barcelone:
Ocenenie Pintokalypsa: José Manuel Pinto. Tentokrát však nie za nejakú zaujímavú chybu. Nejak sme si zvykli na smiatie sa nad niektorými zákrokmi nášho Pinta. Túto sezónu nám však pripomenul, že je naozaj kvalitným brankárom, a že má toho nie len veľa odsedeného u kaderníka, ale aj odohratého na tréningoch. Tento rok toho celkom dosť odohral, keďže Víctor mal nejaké zdravotné problémy a taktiež oddychoval po už spomenutom rekordnom čase v behu za rozhodcom. Pinto nás tentokrát rozhodne nesklamal.
Ocenenie pre najmilší prívesok: JDS. Poznáte tie situácie, keď máte nejakého naozaj milého kamaráta, ktorý je neustále s vami, aj keď máte rande, nejaké stretnutie alebo len jednoducho chcete byť s niekým iným. Keď je na návšteve je naozaj veľmi fajn ale akosi nevie odhadnúť , kedy odísť a on je taký milý, že mu to jednoducho neviete povedať a zraniť ho? To je Jonathan dos Santos. Všetci ho máme radi ale asi je čas nájsť si novú výzvu.
Ocenenie za výnimočnú hlučnosť a zúrivosť: José „the happy-one“ Mourinho. Po troch rokoch opúšťa Madrid s titulmi ako: 1 liga, CdR, Superpohár, 1 Casillas, 1 Raúl, zlomená šatňa, urazené klubové legendy, rozdelený klub, nahnevaní fanúšikovia... Veľa šťastia v milovanom Anglicku, maj sa Mou!
Ocenenie Jeffréna Suaréza za neviditeľnosť a prehliadanosť: Marc Bartra. Marc, ktorý sa z najtalentovanejšieho obrancu Barcelony B ako aj celej druhej najvyššej španielskej ligy „prepracoval“ na jedného z najlepších ohrievačov lavičky. Šokujúco nedostával potrebné minúty ani v prípade, že celá obrana ležala niekde v nemocnici s obviazanými nohami, veď stále máme dosť nevyužívaných záložníkov, ktorí spravia Marcovu prácu. Marc sa však nikdy nesťažoval a tvrdo trénoval s úsmevom na tvári a my všetci teda dúfame, že konečne dostane tú zaslúženú šancu.
Ocenenie Alexandra Hleba za uznávanie priemernosti: Eusébio Sacristán. Jeho Barcelona B skončila napokon na 9. mieste, čo je celkom úspech vzhľadom na katastrofálnu obranu, absolútnu taktickú nemohúcnosť a možno niekedy aj nepochopiteľné favorizovanie niektorých hráčov zo strany trénera. Skončili aj za Real Madrid Castilla, čo je druhoradé, je to len taká čerešnička. Eusébio ako odmenu za toto ocenenie dostal nový kontrakt, gratulujeme.
Ocenenie pre najlepšieho zavádzača: Sandro Rosell. Keď FCB predala sponzorské práva na dresoch veľa culés kričalo to Mou-om preslávené Porqué? Ale nakoniec vysvitlo, že sa jedná o nadáciu Qatar Foundation, tak sa vášne trošku upokojili. Dva roky po tom sa však ukázalo, že tam bol akýmsi spôsobom zaangažovaný prechod od sezóny 2013/14 na Qatar Airways. „Povedal som Vám o tom, povedal! Len ste si nevšimli drobné písmo!“
zdroj: zuzka
