FC Barcelona vyhrala svoj tretí titul v 17. ročníku La Ligy, ktorý sa odohral medzi 21. septembrom 1947 a 11. aprílom 1948. Josepa Samitiera na lavičke Blaugranas nahradil taktiež bývalý hráč Barçy, Uruguajec Enrique Fernandéz, ktorý dres Kataláncov obliekal v rokoch 1935 a 1936.
Fernandéz preukázal, že je veľký motivátor a rovnako tak aj skvelý taktik, ktorý dokáže s mužstvom kvalitne pracovať. Študoval súperov a ich taktiky, aby následne mohol pripraviť rôzne varianty hry svojho tímu, v závislosti od vývoja zápasu, aby tak predišiel obvyklej strnulosti.
Najväčším rivalom pre Barçu bola v tejto sezóne Valencia. Los Che mali po 5. kolách na prvom mieste 4 bodový náskok na Barcelonu. Po drvivej porážke Espanyolu v derby 5:1, rozhodla Barça o titule v predposlednom kole na pôde Valencie, kde vyhrala 1:3. Seguer,César a Banedes zariadili výhru na Mestalle a Barça sa tak v najvhodnejší čas vyšplhala prvýkrát v sezóne do čela ligy. Tam stála Valencia od 12. do 25. Kola, celkovo viedli Los Che ligu počas 16 týždňov.
Barça dokonala zisk titulu na domácom štadióne Les Corts výhrou 3:0 s Athleticom Bilbao, keď strelcami boli Seguer a Banedes. Ústrednou postavou Barçy bol v tejto sezóne César Rodríguez, ktorý viedol útok spolu so Seguerom a Banedesom a stal sa najlepším strelcom tímu.
Juan Velasco obdržal v 26 zápasoch iba 31 gólov, čo sa brankárovi Barçy predtým nikdy nepodarilo. Zaslúžene preto získal cenu pre najlepšieho brankára ligy. Na konci sezóny však s Barcelonou podpísala zmluvu iná mladá budúca legenda. Z tímu Európa prichádza “Puss Maracaná“ Antoni Rammallets.
Kým FC Barcelona vybojovala titul, odveký rival Real Madrid sa do posledného kola strachoval o zostup.
V CdR bola Barça vyradená v 2. kole Atléticom Madrid po výsledkoch 2:0 a 0:0. Klub taktiež po sezóne zvolal prvé stretnutie Socios po občianskej vojne, ktoré obnovilo určitý stupeň zapojenia sa členov do riadenia klubu.
zdroj: sport.es
